Podľa hospodárskych výsledkov za prvý štvrťrok patrí slovenská ekonomika v EÚ medzi najlepšie. Na jej medziročnom raste HDP o 2,7 percenta, sa najviac pričinila spotreba domácnosti a verejnej správy, zatiaľ čo investície a export na HDP poklesli. Prečo práve spotreba netreba dlho špekulovať, keďže nominálna mzda bola výrazne vyššia ako miera inflácie a tak si domácnosti z dôvodu rastu kúpnej sily „dopriali“ nakupovať viac tovarov a služieb a pritom si „dovolili“ ešte aj viac na bankových účtoch ušetriť. Na poklese inflácie sa najviac podieľali nižšie ceny potravín a energií, ktorých podiel na spotrebnom koši je najvyšší. Priemerná nominálna mesačná mzda sa za sledované obdobie zvýšila o 9 percent a reálna očistená o infláciu o 5,6 percenta. Miera nezamestnanosti bola na úrovni 5,6 percenta, čo znamená 155 tisíc nezamestnaných občanov. Čo nám robí najväčšie vrásky je pokles priemyselnej výroby o 7 percent, ale v sektore automobilového priemyslu až o 15 percent.
Eurozóna zavalená narastajúcimi výdavkami
Za sledované obdobie vykázal štátny rozpočet deficit 4 miliardy eur, z dôvodu čoho sme si za polrok požičali viac peňazí ako pôvodne predpokladala Agentúra pre riadenie dlhov a likvidity. Čo je horšie, výnosy z emitovaných štátnych dlhopisov nevieme ponúknuť za nižší úrok ako sú 3 percenta, čo naše dlhy ešte viac nabaľuje. Koaličná vláda si uvedomuje tento stav a preto pripravuje ďalší konsolidačný balíček na jeho zníženie s účinnosťou od roku 2025. Pokiaľ ide o ekonomiku eurozóny tak z dôvodu, že obe bývalé najsilnejšie ekonomiky sú na tom za prvý štvrťrok s rastom HDP ešte horšie, nie je predpoklad, že dôjde v priebehu ďalších mesiacoch aj k výraznému zlepšeniu makroekonomických ukazovateľov. Ekonomika EÚ je totiž navyše „zavalená“ budúcimi vyššími nákladmi na zbrojenie, negatívnymi dôsledkami zelenej agendy, konfliktom na území Ukrajiny, nevyjasnenými dodávkami energetických surovín, obchodnými sankciami medzi najväčšími globálnymi partnermi a takto môžeme pokračovať. Ako a či vôbec bude mať na ekonomiku eurozóny vplyv takmer bezvýznamný pokles základnej úrokovej sadzby o 0,25 percenta, ktorú komerčné banky vraj vopred premietli do ich úrokovej politiky, nešpekulujeme. Skôr budeme zvedaví, či znižovanie bude zo strany ECB do konca roka naďalej pokračovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.