Stráca Amnesty International smer? 10.časť

Add Comment

Autorom článku je Norman G. Finkelstein, americký politológ a spisovateľ so židovskými koreňmi, ktorého primárnou oblasťou výskumu je izraelsko-palestínsky konflikt a Holokaust, ktorý prežili jeho rodičia. Doktorát z politológie získal na Princeton University, je autorom kníh „The Holocaust Industry“ a „Beyond Chutzpah: On the Misuse of Anti-Semitism and the Abuse of History“. Nasledujúci text je forenzná analýza správ Amnesty International (AI) o operácii „Protective Edge“ (ďalej len OPE).

Medzinárodné humanitárne právo zaväzuje všetky strany konfliktu, aby prijali „všetky uskutočniteľné“ opatrenia „v maximálnej možnej miere“, v súlade s „ochranou civilného obyvateľstva a civilných objektov voči nebezpečenstvám, ktoré vyplývajú z vojenských operácií“. Jedným príkladom je „vyhnúť sa umiestňovaniu vojenských cieľov v rámci alebo blízko husto obývaných oblastí“. Kritickým miestom je samozrejme slovo „uskutočniteľné“. Začlenenie tejto formulácie v zákone „odráža obavy malých a husto zaľudnených krajín, v ktorých je náročné oddeliť civilistov a civilné objekty od vojenských cieľov“. Tieto krajiny „zdôrazňujú fakt“, že záväzok „vyhýbať sa umiestňovaniu vojenských cieľov v rámci alebo blízko husto osídlených oblastí“ je „náročné previesť“. Všeobecne platí, že ustanovenie popisuje „tie opatrenia, ktoré sú realizovateľné alebo prakticky možné, s prihliadnutím na všetky okolnosti vlády v čase, vrátane humanitárnych a vojenských aspektov“.

Amnesty by, pre riadne obvinenie Hamasu z porušenia tohto ustanovenia, malo preukázať minimálne dve veci:
1. že v každom špecifickom incidente mal Hamas inú reálnu možnosť „vziať do úvahy všetky okolnosti v danom čase“. Ale Amnesty úprimne priznáva, že kvôli zamedzeniu vstupu do pásma Gazy „izraelskými autoritami“…bola dokumentácia a overovanie špecifických prehreškov Hamasu „náročnejšie“ – najmä pri možných poľahčujúcich okolnostiach, ktoré nastali pri každom údajnom protiprávnom konaní;
2. že pri podmienkach všeobecne, ktoré je veľmi „ťažké uplatniť“ pri princípe „možných opatrení“ – napríklad v Gaze, ktorá patrí medzi „najhustejšie obývané miesta na svete“ – Hamas mal iné vhodné riešenie okrem boja medzi civilistami. Ako sa organizácia AI vysporiadala s týmito skľučujúcimi dôkaznými prekážkami? Jednoducho. Zlikvidovala námietky ohľadne „uskutočniteľnosti“. Namiesto toho našla „prima facie“ dôkazy (akokoľvek chabé) o porušení ustanovenia kedykoľvek a kdekoľvek naznačujúce, že Hamas vzdoroval nepriateľovi v blízkosti civilistov.

Aby sme boli k AI spravodliví, organizácia oslobodzuje Hamas (aj keď s ťažkým svedomím) od hojne hlásených obvinení o použití „ľudských štítov“. Report 2014 Gaza Conflict viní Hamas z použitia „ľudských štítov“ na pochybnom základe „očitého svedectva z radu dôstojníkov IDF“. Rovnako ako v operácii Cast Leadsa ukazuje, že v priebehu OPE to nebol Hamas, ale Izrael, ktorý praktizoval taktiku „ľudských štítov“ (Finkelstein, „This Time“, strana 88-89 a Medical Fact-Finding Mission, strana 91 a 94).

Avšak tieto dôkazy nič nedokazujú; boje v blízkosti civilistov nie sú medzinárodným právom postavené mimo zákon. Človek musí skúmať každý jeden konkrétny prípad, či sú alebo nie sú iné „uskutočniteľné“ možnosti pre odpor pri určitých „podmienkach v danom čase“. Vo svojom predošlom dokumente o operácii Cast Lead, AI vzala tieto faktory do úvahy a výsledkom bol iný, skutočne vyvážený obraz. Po potvrdení a dokumentácii, že „Hamas a iné palestínske skupiny ohrozili civilistov odpaľovaním rakiet z obývaných rezidenčných štvrtí“, AI píše:

AI nezískala žiadny dôkaz, že rakety boli vypúšťané z obytných domov a budov, zatiaľ čo civilisti boli dnu. V Gaze sa palestínski bojovníci, rovnako aj izraelskí vojaci, zapojili do ozbrojenej konfrontácie v okolí obytných domov, kde boli prítomní a ohrození civilisti. Miesta týchto bojov boli väčšinou určené izraelskými silami, ktoré vstúpili do Gazy s tankami a obrnenými vozidlami a zaujali pozície hlboko v obytných štvrtiach. Obyvateľ zo štvrte v centre Gazy povedal pre AI, že ako náhle sa rozšírila správa o vstupe izraelských síl do Gazy a ich postupe do centra mesta, bojovníci Hamasu namontovali na roh budovy 50mm guľomet.

Hamas a iné skupiny zvyčajne ukladajú zbrane v civilných oblastiach a nie je žiadny dôvod sa domnievať, že to bolo inak počas operácie Cast Lead. Týmto činom sa lokality mohli stať možným cieľom útokov a prítomní civilisti boli vystavení riziku. Boje v mestských aglomeráciách nie sú porušením medzinárodného humanitárneho práva, ale zainteresované strany majú pri akciách v mestskom prostredí povinnosť rozlišovať a zabezpečiť, podľa svojich najlepších schopností, aby cieľom boli len vojenské objekty. Izraelské sily majú k dispozícii celý rad vysoko presných zbraní, ktoré sú schopné presne zacieliť. Preto bezhlavé útočenie na civilistov a civilné objekty, jednoducho preto, že sú v blízkosti bojovníkov alebo iných vojenských cieľov, nemôže byť odôvodnené.“

Bol by to veľký zázrak, ak by Hamas nevzdoroval v blízkosti civilistov. Nakoniec, je to Gaza. V skutočnosti AI nie je ľahostajná voči tejto dileme, ale odporúčané riešenia nesmú byť mätúce: „Je potrebné poznamenať, že aj keď celková hustota obyvateľstva v Gaze je veľmi vysoká, a to najmä v okolí Gaza City, značné oblasti v rámci 365 km2 teritória sú neobývané a vedenie bojov a odpaľovanie munície z týchto miest predstavuje nižšie riziko pre palestínskych civilistov“. Tak poďme na to: (1) ako uviedla Human Rights Watch, „otvorené plochy sú v Gaze relatívne vzácne“; (2) ako AI sama uvádza v reporte vyššie, „boje v mestských aglomeráciách nie sú porušením medzinárodného humanitárneho práva“ a (3) podľa medzinárodného práva, „od strany konfliktu sa nedá očakávať, že svoje ozbrojené sily usporiada a zoradí spôsobom viditeľným a výhodným pre protivníka“ (Ženevské dohovory, článok 58, str.693).

Napriek tomu, nepopierateľné skutočnosti sú nasledovné: V poslednom desaťročí Izrael udržiava okupáciu Gazy diaľkovou kontrolou (pozri vyšetrovanie Johna Dugarda); aj potom, čo bola zahájená OPE, izraelské sily boli ubytované blízko pohraničných oblastí. Na druhú stranu, AI deklarovala celý arzenál Hamasu za nelegálny. Teda Hamas nemôže „bojovať a odpaľovať muníciu“ na okupanta a ešte pritom právne obstáť. Takže právna rada AI znie – izraelskej protiprávnej a neľudskej okupácii s pravidelným rozsiahlym masakrovaním by mal Hamas vzdorovať bojovníkmi zhromaždenými a neozbrojenými na otvorenom poli. Aby sa vyšlo v ústrety, nemali by sa ešte zoradiť ako kačice? Rovnako ako AI uplatňuje násobný koeficient na „útoky“ zo strany Hamasu, takisto je to v prípade ustanovení o „opatreniach“. Čo v dokumente Unlawful and Deadly začína ako „nejaké“ a „isté“ prípady, v ktorých Hamas porušil zákon, premieňa sa na „ďaleko od niekoľkých“ a „nie zriedkavé“ porušenia, až v závere je Hamas obvinený z „rutinného“ porušovania a „konzistentného zlyhania“ riadiť sa ustanoveniami.

Nemenej poučné je to, čo sa AI rozhodla zamlčať. „V Ashkelon, Sderot, Be’er Sheva a iných mestách na juhu Izraela, rovnako ako inde v krajine, vojenské základne a ďalšie zariadenia sa nachádzajú v rámci alebo okolo obytných oblastí, vrátane kibucov a dedín,“ bezstarostne podotýka Amnesty. „Počas OPE sa tam vyskytovalo viac izraelských armádnych pozícií a aktivít ako je obvyklé v blízkosti civilných oblastí na juhu Izraela a izraelské sily odštartovali každodennú delostreleckú paľbu a iné útoky na Gazu z týchto miest v okolí perimetra“. Ale podľa ustanovenia by sa „vlády mali snažiť nájsť umiestnenia ďaleko od husto osídlených oblastí“ pre objekty ako sú napr. vojenské základne a „ak ide o mobilné objekty, je potrebné dbať najmä počas konfliktu, aby sa zabránilo výsadku jednotiek, vybavenia a transportov v husto osídlených oblastiach“ (Ženevské dohovory, článok 58, str.693). Izraelu ani zďaleka nechýbajú prázdne priestory, taktiež si vyberá z oslnivého spektra zbraní, ktoré môžu zahájiť útok z akéhokoľvek terénu či vzdialenosti. Vari Izrael neporušuje tieto zákony? Podľa organizácie Amnesty International, ktorá v rámci kritiky proti nemu ani nepípne, zrejme nie.

1. časť nájdete tu: https://zemavek.sk/articles/view/straca-amnesty-international-smer-1cast

11. časť nájdete tu: https://zemavek.sk/articles/view/straca-amnesty-international-smer-11-cast

Zdroj: byline.com, Al Jazeera, Human Rights Watch, Library of Congress, Israel Ministry of Foreign Affairs

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis