Svetový poriadok verzus svetová anarchia, 2. časť

Add Comment

Doba, v ktorej žijeme je výnimočná. Jej výnimočnosť sa prejavuje v mnohých aspektoch. Napríklad na mape sveta už nie sú biele miesta. Celý svet je známy a dostupný a prostredníctvom internetu, satelitných a mobilných telefónov sa stal naozaj jednou globálnou a prepojenou komunitou. Ale dejiny sa nás nepýtajú či sa majú skončiť alebo nie a idú svojím sledom ďalej, cestou svojej vlastnej a nezávislej evolúcie.

Tento proces je sprevádzaný ďalšími významnými paralelnými cyklami vývoja ľudskej spoločnosti, ako sú  cykly technologických revolúcií a inovácií, veľké a malé ekonomické cykly, cykly civilizačného hromadenia kapitálu, ale aj periodické krízové etapy dlhodobého rozvoja všeobecnej ľudskej civilizácie ako celku. Historik A. Toynbee spájal vývoj civilizácií s nevyhnutne prítomným systémom hodnôt, či už v podobe určitej spoločnej filozofie, ako napríklad v starovekom Grécku, alebo náboženstva, ako napríklad v kresťanskej Európe. Jedným z významných rysov zániku tej-ktorej civilizácie bol úpadok takéhoto systému hodnôt a tiež vyčerpanie ekonomiky, čo v prípade rozrastajúcich sa a prípadne koloniálne postavených civilizácií súviselo so stratou alebo aj nestabilitou okrajových území. Určite by sa dalo polemizovať o tom, čo je dominantnou príčinou zániku civilizácie, ale jedno je fakt. Cyklus vznik-rozvoj-zlatý vek-úpadok-zánik civilizácie sa v dejinách opakuje a je objektívny a v určitom zmysle nezávisí od úsilia ľudí.

Jedným z charakteristických javov evolúcie dejín je striedanie sa svetových civilizácií v centrálnom geopolitickom postavení. Podľa britského historika Arnolda Toynbeeho sa v tejto pozícii za celé dejiny vystriedalo 26 veľkých civilizácií, počnúc starovekým Egyptom a končiac súčasnou anglosasko-atlantickou civilizáciou. Jej cyklus lídra sveta sa už ale končí a táto pozícia prechádza do ázijsko-pacifickej oblasti. Agresívne kroky USA tento proces skôr urýchľujú, akoby mu mali zabrániť.

Ak by sme mali hovoriť o bode obratu v novodových dejinách v zmysle toho, že si vo svete niekto dovolil sa otvorene postaviť voči USA, tak to bol prezident Putin v Mníchovskom prejave na začiatku roku 2007, kde Putin po prvý krát obvinil USA z agresie voči Rusku. Ako ilustráciu kontextu je možné uviesť kontroverzné citáty amerických politikov ako napr. citát M. Albrightovej z r. 2009 o tom, že je nespravodlivé aby taký bohatý región ako je Sibír patril iba jednému štátu. Keby ju vlastnil iný štát, to by bola druhá reč…  Podobne provokatívne a nepriateľské boli vyjadrenia H. Clintonovej o neprípustnosti vzniku colnej únie na postsovietskom priestore, ktorú na jar toho roku reálne založili predstavitelia Bieloruska, Ruskej Federácie a Kazachstanu.

Keď nedávno prezident Obama vystúpil pred OSN, prirovnal hrozbu eboly a Islamského štátu k hrozbe, ktorú predstavuje Rusko. Toto prirovnanie je o to absurdnejšie, že armádu Islámskeho štátu podľa zahraničných zdrojov vycvičili a vyzbrojili vo výcvikových táboroch v Jordánsku inštruktori americkej armády, ako bojovníkov umiernenej sýrskej opozície pre boj proti legitímnemu prezidentovi Sýrie – Asadovi.  Podľa nigérijských médií (článok od Dr. Cyrila Broderica) je ebola produktom amerických vojenských farmaceutických spoločností, ktoré využili Afriku ako testovacie teritórium pre túto geneticky modifikovanú chorobu. Ale najzaujímavejšiou dedukciou v tomto postoji USA je skutočnosť, že hoci je na svete 7,2 mld. ľudí, USA sa boja iba jedného z nich. Vladimira Putina.

Vladimir Putin vo svojom historickom Valdajskom prejave z 25. októbra 2014 zhrnul vzťahy Západu a Ruska ako novodobú históriu agresie USA voči niektorým krajinám, vrátane samotného Ruska, kde zvyšok sveta vystupuje v pozícii štatistov – satelitov geopolitiky USA. Táto politika sa riadi zakladaním lokálnych konfliktov, v ktorých USA a ich najbližší spojenci vystupujú ako agresori, obchádza sa Bezpečnostná rada OSN a ignoruje sa medzinárodné právo. Výsledkom je podľa Putina svet chaosu a právneho nihilizmu v medzinárodných vzťahoch.

Predniesol svoju reč nie ako výzvu ku konfrontácii, ale ako výzvu proti nezmyselnému zahájeniu novej studenej vojny vo svete a ako výzvu na začatie budovania systému globálneho mieru a spolupráce. Je jedno, či média vo svete alebo u nás odignorovali tento historiký okamih, Vladimir Putin vstúpil do dejín svojou bezprecedentnou otvorenosťou a odvahou, keď vyzval Spojené štáty aby sa zastavili a vrátili späť z bodu, kde Washington prekročil Rubikon.

Vladimir Putin je jediný svetový politik veľkého formátu, ktorý navrhol svetu alternatívu voči zahraničnej politike USA. Navrhuje vrátiť sa k rešpektovaniu práva v medzinárodných vzťahoch, ctiť si suverenitu jednotlivých štátov ako najvyššiu hodnotu medzinárodnej komunity, priznať prebiehajúcu transformáciu sveta ako prechod od vlády jednej veľmoci k multipolárnosti a začať riešiť nové, aj keď určite veľmi náročné otázky multipolárneho sveta.

Prvú časť článku nájdete tu: Svetový poriadok verzus svetová anarchia, 1. časť

Tretiu časť článku nájdete tu: Svetový poriadok verzus svetová anarchia, 3. časť

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis