Vladimir Putin a Joe Biden sa dohodli na samite vo štvrtok na európskej pôde

Prezidenti Ruska Vladimir Putin a USA Joe Biden v zásade súhlasili so samitom kvôli stúpajúcemu napätiu spôsobenému hromadením ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Oznámil to v noci na pondelok Elyzejský palác, keď Emmanuel Macron v nedeľu neskoro večer telefonicky hovoril s oboma prezidentmi, s Putinom už druhýkrát v jednom dni. Schôdza na najvyššej úrovni sa nebude konať v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, píše sa vo vyhlásení. Podľa spoločnosti Maxar Technologies, ktorá analyzuje satelitné snímky, sa ruské vojská od víkendu presúvajú do bojových pozícií. Detaily samitu vo štvrtok 24. februára vyjedná šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Ministri zahraničia plánujú schôdzu v niektorej z európskych krajín. Blinken pre svoju účasť na tomto stretnutí stanovil podmienku, že Moskva dovtedy nezaútočí na Ukrajinu.

Samit sa podľa Elyzejského paláca sústredí na bezpečnosť a strategickú stabilitu v Európe. Po rokovaní Bidena s Putinom má byť rozšírený aj na ďalšie zapojené strany. Bidenov súhlas so samitom potvrdil aj Biely dom. „Sme vždy pripravení na diplomaciu. Sme pripravení pohotovo uplatniť sankcie a ďalšie prísne postihy v prípade, že si Rusko namiesto toho vyberie vojnu,“ uviedla vo vyhlásení tlačová hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. “V súčasnosti sa zdá, že Rusko pokračuje v prípravách na skorý plnohodnotný útok na Ukrajinu,” dodala hovorkyňa.

Paríž vidí v predbežnom súhlase prezidentov Bidena a Putina so vzájomným stretnutím diplomatickú nádej. „Je nejaká realita v teréne, napätie v teréne s ruskou vojenskou prítomnosťou, ktorá je pri Ukrajine naďalej veľmi silná, pričom po celý víkend bolo porušované prímerie na frontovej línii na Donbase, a práve v rovnakom čase sa obnovila diplomatická nádej,“ povedal francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Clément Beaune.

Macron v nedeľu telefonicky hovoril s niekoľkými predstaviteľmi krajín zapojených do diplomatických sporov o napätí na ukrajinsko-ruských hraniciach. S Putinom rokoval najprv hodinu a tri štvrte, následne sa spojil s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, Joom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom. V nedeľu neskoro večer opäť hodinu hovoril s Putinom, uviedol Elyzejský palác.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na nočný hovor šéfov Kremľa a Elyzejského paláca uviedol, že prezidenti si telefonovali z Macronovej iniciatívy. Hlavy štátu podľa neho zdôraznili potrebu pokračovať v dialógu o situácii na Ukrajine na úrovni zahraničnopolitických rezortov alebo politických poradcov v rámci takzvaného normandského formátu, ktorý zahŕňa okrem Ruska a Francúzska aj Ukrajinu a Nemecko.

V pondelok kremeľský hovorca ďalej povedal, že zatiaľ neexistujú konkrétne plány pre samit, ale schôdzka alebo telefonát by sa podľa neho mohli uskutočniť kedykoľvek. „Existuje zhoda, že by sme mali pokračovať v dialógu na úrovni ministrov zahraničia. Hovoriť o konkrétnych plánoch na organizovanie samitov je predčasné,“ povedal Peskov. Napätie okolo Ukrajiny rastie, diplomatické kontakty sú vraj aktívne. Putin sa podľa neho chystá v najbližšom čase obrátiť na bezpečnostnú radu štátu.

Kyjev iniciatívu na usporiadanie samitu víta. Každá snaha o diplomatické riešenie stojí za pokus, povedal šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov dúfa, že sa schôdzku podarí zorganizovať a Kyjev sa bude môcť k rokovaniu pripojiť. Šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov prípadné rokovania na prezidentskej úrovni medzi USA a Ruskom uvítal, ale poznamenal, že nič sa nemôže vyriešiť bez zapojenia Kyjeva.

O kríze okolo Ukrajiny v pondelok telefonicky rokoval nemecký kancelár Olaf Scholz s prezidentom Putinom. Aj francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian v pondelok hovoril s Lavrovom. Kvôli napätiu v regióne sa Le Drian v stredu výnimočne zúčastní na zasadnutí nemeckej vlády.

Diplomatické snahy o upokojenie napätia na Ukrajine vrátane možnosti usporiadania samitu podporuje Európska únia. Pred rokovaním s ministrami zahraničných vecí členských krajín dvadsaťsedmičky to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell. „Podporíme čokoľvek, čo môže urobiť z diplomatických snáh najlepšie a jediné riešenie tejto krízy,“ uviedol. V súčasnej situácii sú podľa neho akútne potrebné schôdzky na akejkoľvek úrovni, od samitov po ministerské rokovania. Pre prípad, že by Rusko suseda napadlo, je EÚ pripravená okamžite zaviesť tvrdé sankcie, dodal. V prípade útoku na Ukrajinu by bolo Rusko podľa šéfky EK Ursuly von der Leyenovej v zásade odstrihnuté od finančných trhov. Prípadné sankcie označila za masívne.

„Ak Vladimir Putin začne vojnu, odpovieme najsilnejšou pákou, ktorú máme a ktorá zasiahne Rusko na najslabšom mieste: ekonomickými a finančnými sankciami,“ povedala von der Leyenová. „Hospodárske sankcie sa týkajú všetkých produktov, ktoré Rusko nutne potrebuje, aby modernizovalo a diverzifikovalo svoje hospodárstvo, ale vyrábame ich my… a Rusko ich nevie nahradiť,“ uviedla von der Leyenová, podľa ktorej na príprave sankcií v uplynulých týždňoch Európska komisia úzko spolupracovala so Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstom a Kanadou.

Ukrajinský minister Kuleba ich pritom chce presvedčiť, aby časť sankcií zaviedli už teraz. „Očakávame rozhodnutie. Sú mnohé rozhodnutia, ktoré môže Európska únia urobiť teraz, aby vyslala jasný signál Rusku, že jeho eskalácia nebude tolerovaná a Ukrajina v tom nezostane sama,“ vyhlásil Kuleba pri príchode na rokovanie. Štáty EÚ však nemajú jednotný názor na to, kedy sankcie zaviesť. Podľa diplomatov sa nenájde potrebná jednomyseľná podpora na to, aby ich časť EÚ prijala už za súčasnej situácie.
Ruský prezident Putin počas rokovaní bezpečnostnej rady nastolil otázku ďalšieho postupu Moskvy v súčasnej kríze vzťahov so Západom a Ukrajinou. Rusko spočiatku robilo všetko, aby stret medzi povstalcami v Donbase na východe Ukrajiny a Kyjevom urovnalo mierovou cestou, ale napriek tomu vznikla terajšia situácia, keď hrozí ďalšia trestná výprava Kyjeva na Donbas, vyhlásil Putin na úvod porady, ktorú v priamom prenose vysielala ruská televízia.

Kremeľský vládca uznal nezávislosť ľudových republík vyhlásených proruskými separatistami na Donbase. Ich vodcovia v pondelok Putina vyzvali, aby ich nezávislosť uznal, a požiadali, aby s nimi Rusko uzavrelo dohody o priateľstve a spolupráci, a to aj v obrane. Na uznanie takzvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky už predtým vyzvali Putina aj ruskí poslanci.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov počas bezpečnostnej rady povedal, že západné odpovede na ruské návrhy bezpečnostných záruk zabúdajú na kľúčové ruské požiadavky, avšak sú náznaky ústretovosti a v rozhovoroch je vhodné pokračovať. Rusko sa chce najmä domáhať odpovede na hlavný problém, ktorý ho znepokojuje, čo je predovšetkým ďalšie rozširovanie NATO na východ.

Analytici sa v poslednom čase zameriavajú predovšetkým na oblasť okolo ruského mesta Bielgorod, odkiaľ podľa nich pravdepodobne vzíde hlavná časť prípadnej ofenzívy voči Ukrajine. Nové jednotky sa presunuli na severozápad práve od Bielgorodu, z jedného z tamojších polí ruská armáda urobila pristávaciu plochu pre vrtuľníky. Podľa Maxar zistili novú techniku pri neďalekom meste Valujki asi 15 kilometrov od ukrajinských hraníc. Agentúra Reuters poznamenala, že satelitné fotografie poskytnuté firmou sa nepodarilo nezávisle overiť.

Ruské jednotky stále zostávajú v Bielorusku, krajinu pritom mali opustiť v nedeľu po ukončení vojenských cvičení. Bielorusko tak zaujalo tvrdšiu pozíciu a otvorilo možnosť, že by na jeho území mohla zostať ruská armáda na neurčito. Rusko vraj vytvára zoznam Ukrajincov, ktorých v prípade novej invázie do krajiny plánuje zabiť alebo zavrieť do internačných táborov, napísala americká vláda vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, informovali v pondelok The New York Times. USA varujú, že ak ruská armáda skutočne vtrhne na územie susednej krajiny, bude mučiť či unášať civilistov, pričom sa zameria predovšetkým na odporcov invázie, novinárov, bieloruských disidentov v exile a príslušníkov etnických, náboženských a sexuálnych menšín.

„Máme dôveryhodné informácie, ktoré naznačujú, že ruské jednotky vytvárajú zoznamy Ukrajincov, ktoré chcú zabiť alebo poslať do táborov po vojenskej okupácii,“ píše americká vláda. „Máme tiež dôveryhodné informácie, že ruské jednotky pravdepodobne použijú smrtiace prostriedky na rozohnanie pokojných protestov alebo zastavenie iného pokojného odporu civilného obyvateľstva,“ pokračuje list podpísaný Bathshebou Crockerovou, americkou veľvyslankyňou pri OSN v Ženeve.
Spojené štáty podľa listu upozornili na nebezpečenstvo porušovania ľudských práv v prípade ruskej invázie vo štvrtok pri vystúpení šéfa diplomacie Antonyho Blinkena pred Bezpečnostnou radou OSN. Vo svojom prejave okrem iného vyzval Rusko, nech stiahne svojich vojakov z pohraničia a vráti sa k rokovaciemu stolu.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply