Zmluva TPP, duševné vlastníctvo a potvrdené obavy

Add Comment

Server WikiLeaks získal a zverejnil kapitolu duševného vlastníctva zo zmluvy TPP (TransPacificPartnership), masívnej obchodnej dohody medzi štátmi Pacifiku, ktorých ekonomiky predstavujú 40% globálneho HDP. Dokument unikol v deň, kedy 12 zúčastnených krajín – vrátane Spojených štátov, Mexika, Kanady, Japonska a Vietnamu – rokovalo a oznámilo dohodu, o ktorej diskutovali.

Úplné znenie TPP nebude zverejnené do 19.októbra,“ píše WikiLeaks, „je to dátum kanadských federálnych volieb.“ Text uvádza napr. nové obmedzenia generických liekov, ktoré sú oveľa lacnejšie než lieky vyrobené držiteľmi patentov vo farmaceutickom biznise.

Public Citizen o TPP

Kapitola bude v konečnej podobe požadovať, aby sa nakoniec všetky krajiny prispôsobili vláde farmaceutických patentov v TPP, bez ohľadu na bohatstvo jednotlivých krajín alebo úroveň rozvoja,“ píše v odbornej analýze Robert Weissman zo združenia Public Citizen. Podľa neho budú lieky, na ktorých závisí ľudský život, dlhodobo nedosiahnuteľné.

Dodáva: „Existuje len málo dôvodov domnievať sa, že tieto pravidlá budú pre ľudí z krajín TPP skutočne dobré, a to aj po prechodnom období. Dokonca aj v Spojených štátoch, kde už podobné pravidlá fungujú, sú ceny liekov vysoké a posilnená ochrana monopolov v štýle TPP viedla k prídelovému systému ošetrovania.

Kapitola duševného vlastníctva je jednou z najspornejších častí kontroverznej zmluvy TPP, o ktorej bolo rokované v tajnosti posledných 5 rokov.

Rozšírenie autorských práv

Jednou z veľkých porážok pre bežných ľudí je predĺženie životnosti „copyrightu“, napriek širokému konsenzu, že práve toto opatrenie odvádza majetok užívateľov k veľkým korporáciám a nedáva ekonomický zmysel. Život tak bude ťažší pre knižnice a archívy, pre novinárov a užívateľov, ktorí budú chcieť využívať diela zosnulých autorov právoplatne patriace do verejnej sféry.

Novinkou v texte sú tzv. prechodné obdobia, ktoré umožňujú niektorým krajinám dlhšiu lehotu pre splnenie svojich povinností pri autorských právach. Malajzia dostala dva, kým Vietnam päť rokov. Nový Zéland dostal „veľkorysú možnosť“ zvýšiť obdobie autorských práv na 60 rokov okamžite a 8-ročnú lehotu pre zvýšenie na 70 rokov. Kanade nebolo poskytnuté žiadne prechodné obdobie.

Obchodné tajomstvá

V tomto ohľade zmluva nepoľavila ani v uniknutom znení. Pokračuje v kriminalizovaní tých, ktorí získajú „neautorizovaný, úmyselný prístup k obchodným tajomstvám v počítačovom systéme,“ bez akejkoľvek povinnej výnimky pre prípady investigatívnych žurnalistov alebo informátorov, keď sú informácie prístupné alebo publikované vo verejnom záujme.

Neexistuje žiadne vysvetlenie pre rozličné zaobchádzanie so špecifickými prípadmi a text je tak reflexioutechnofóbnych ustanovení zo Spojených štátov, ktoré boli použité pri prenasledovaní hackerov za priestupky, ktoré by inak boli považované za oveľa menšie.

Nútené blokovanie stránok

Po úniku obchodnej zmluvy TPP sa potvrdili aj najhoršie obavy obhajcov „digitálnych práv“. Podľa tejto dohody sa zdá, že poskytovatelia internetových služieb budú donútení blokovať webové stránky s obsahom, ktorý porušuje autorské práva.

Podľa textu, Kanada bola schopná zachovať svoj uváženejší „blokovací“ systém, aspoň v porovnaní s tým americkým, ktorý sa zakladá na oznamovacej povinnosti všetkých strán pred prijatím opatrenia. Ale nakoniec sa uvádza: poskytovatelia internetových služieb musia „odobrať alebo zakázať prístup“ k obsahu, ktorý sa „stáva predmetom“ rozhodovania súdu, či obsah porušuje autorské práva. Podľa Michaela Geista, experta na internetové právo, môže takýto príkaz pochádzať od akejkoľvek signatárskej krajiny TPP.

Strach zo straty slobody prejavu

Text kapitoly TTP o duševnom vlastníctve potvrdzuje varovania, že táto dohoda predstavuje vážnu hrozbu pre globálnu slobodu prejavu a prístup k základným potrebám ako je zdravotná starostlivosť a informácie,“ uvádza internetová aktivistická skupina Fight for the Future. „Smutné je to, že nikto by nemal byť prekvapený. Každému mal byť jasný výsledok procesu, pri ktorom dostali vládni byrokrati a monopolné spoločnosti k textu lepší prístup ako volení úradníci a novinári.

Michael Wessel bol jedným z poradcov americkej vlády, ktorý označil časti dokumentu za „žalostne nedostatočné.“ Wessel vyhlásil, že zmluva TPP nebude pre radových Američanov žiadnym prínosom. „Ide o zvýšenie schopnosti globálnych korporácií odčerpávať zdroje za najnižšiu cenu,“ povedal.

Prínos pre bežného človeka?

Celkom úprimne, dostupné nie sú žiadne časti dohody, ktoré by boli pre občanov pozitívne. Dosiahnuté mali byť dve menšie zmeny ohľadom vypršania platnosti právnych ustanovení a zavádzania pravidiel autorských práv na dočasné kópie v počítačových systémoch.

Absencia možných tragických chýb je však veľmi chudobný príklad pozitívneho prínosu. Ak chcete nájsť ustanovenia, ktoré uprednostnia občana pred veľkou korporáciou, budete hľadať márne. TPP je archetyp dohody, ktorá existuje len v prospech úzkej a politicky silnej skupiny lobistov, ktorí ju tlačili dlhé roky až do finálnej etapy.

Žiadna podpora pre bežného človeka a inovátorov, len stupňovanie autorských práv, trestné sankcie pre „narušiteľov“ digitálneho monopolu a frontálny útok na hackerov a novinárov pri pravidlách o obchodnom tajomstve.

A čo „naše“ TTIP?

Európa sa so svojou zmluvou TTIP ocitá v identickej pozícii. Rovnako podniká sériu obchodných rokovaní a tajomstvo zahaľuje takmer všetky informácie. Otázkou teda je, v čom bude tajnostkárska TTIP odlišná od TPP, ak jediná uniknutá kapitola potvrdila mnohé z obáv a pritom pre bežného človeka nepriniesla žiadne pozitívum?

Indície naznačujú, že bude minimálne rovnaká, ak nie ešte agresívnejšia pri odstraňovaní bariér v oblastiach ako potravinová bezpečnosť (uľahčenie príchodu GMO do Európy); prístup k liekom, vzdelanie a prístup k vode (čo ohrozí verejné zdravie); regulácia obchodu pre veľké podniky; súkromie (elementy ACTA v rámci TTIP); zamestnanosť (viď účinok dohody NAFTA a stratu miliónov pracovných miest v priebehu 12 rokov); environmentálna legislatíva (pesticídy, rastové hormóny); banková regulácia (väčšia moc bánk); demokracia a suverenita jednotlivých národov.

Demokracia alebo diktatúra

Podľa denníka The Independent je TTIP najväčšou hrozbou pre spoločnosť a útočí na demokraciu. Jedným z hlavných cieľov je zavedenie riešenia sporov investor – štát (ISDS), ktoré umožní spoločnostiam žalovať vlády v prípade opatrení, ktoré im spôsobia stratu zisku. V skutočnosti to znamená, že nezvolené nadnárodné korporácie môžu diktovať politiku demokraticky zvoleným vládam.

ISDS už existuje v iných bilaterálnych dohodách po celom svete a viedlo k takým krivdám ako napr. v Nemecku, kde švédska energetická spoločnosť Vattenfall žalovala nemeckú vládu o miliardy dolárov kvôli rozhodnutiu o vyradení jadrových elektrární (na základe katastrofy v japonskej Fukušime). Tu vidíme politiku verejného zdravia ohrozenú energetickým gigantom kvôli potenciálne ušlému zisku. Nič nemôže byť viac cynicky protidemokratického.

Zdroje: Independent, Electronic Frontier Foundation, Huffington Post, RT, motherboard.vice.com, The Guardian, IEEE Spectrum

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis