Vedeckým konsenzom sa v minulosti zaštiťovala aj tzv. „rasová hygiena“ v nacistickom Nemecku. Vedecké autority a inštitúcie zastrešovali politiky sterilizácie, eutanázie a genocídy – s oporou v odboroch ako eugenika, antropológia, genetika, psychiatria, medicína či verejné zdravotníctvo. Oponenti boli zosmiešňovaní, šikanovaní, umlčiavaní – a niektorí neskôr aj fyzicky likvidovaní. V tom čase sa rasová hygiena považovala za modernú, progresívnu a vedeckú – a to nielen v Nemecku.
Skutočná veda sa nesmie báť oponentúry – naopak, práve oponentúra je jej základným nástrojom rozvoja. Tam, kde je kritika umlčiavaná a iné názory sú automaticky označované za nebezpečné, končí veda a začína ideológia.
Vedecký konsenzus nie je zárukou pravdy – je len aktuálnym stavom poznania, vyjadrením prevládajúceho názoru, ktorý sa má neustále preverovať a spochybňovať. História nás učí, že dôvera vo vedu bez priestoru na pochybnosti môže viesť k tragickým dôsledkom.
Aj dnes sledujeme, ako sa pod záštitou vedy a politicko-mediálneho konsenzu vytvára tlak na uniformitu názorov. Zosmiešňovanie a marginalizovanie oponentov – hoc aj s otázkami, podozreniami či zisteniami, ktoré môžu byť len čiastočne oprávnené, možno iba čiastočne pravdivé – by nás malo znepokojovať. Nie kvôli samotným názorom, ale kvôli spôsobu, akým spoločnosť s kritikou narába.
Ak dogmaticky pripustíme, že akákoľvek pochybnosť je vopred zdiskreditovaná, ostáva nevypočuté aj oprávnené varovanie – čím sa znemožňuje včasná náprava a vznikajú zbytočné škody.
Práve pri príležitosti 80. výročia porážky fašizmu by sme si mali pripomenúť, že totalitné praktiky nezačínajú plynovými komorami, ale atmosférou strachu, potláčaním pochybností a štvaním proti inakosti. Volanie po „praktickom fašizme“ dnes nevyviera len zo slepej viery vo vedu ako autoritu – prejavuje sa aj v uplatňovaní kolektívnej viny a v politicko-mediálnom vštiepovaní nenávisti. Nie len voči činom konkrétnych režimov v regionálnych konfliktoch, ale voči celej ich kultúre, jazyku, pôvodu či identite..
Aj preto stojí za to spomaliť, viac počúvať – a v pokore sa zamyslieť, či opäť nestojíme na križovatke, kde sa veda spája s mocou a kuje znepokojivú budúcnosť.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.