Po celosvetovej finančnej kríze v roku 2009, nás dnes postihla celosvetová zdravotná pandémia, ktorá je príčinou globálneho poklesu ekonomiky. Aj tej slovenskej. Bola by chyba všetko zvaľovať na COVID keďže vieme, že už pred rokom 2019 sme zaznamenali pokles HDP … Čítať ďalej
Po naštartovaní vakcinácie dochádza k postupnému znižovaniu doteraz vykazovaných počtov nakazených, vyliečených a bohužiaľ aj zomrelých. Z dôvodu menových stimulácii centrálnych bank a fiškálnych opatrení vlád sa miliardové balíky peňazí „investovali“ najviac do záchrany pracovných miest, ktorých dôsledkom je nárast … Čítať ďalej
Podľa učebnici ekonomiky by terajšia obrovská masa lacných peňazí mala spôsobiť rast cien tovarov a služieb, znížiť kúpnu silu peňazí a zvýšiť úroky na vkladoch a úveroch. Aká je však skutočnosť? Inflácia kulminuje okolo jedného percenta, výmenný kurz eura sa … Čítať ďalej
Po minuloročnom prepade slovenskej ekonomiky o viac ako 7 percent sa síce v tomto roku počíta s jej rastom pod 5 percent HDP, čo znamená že na úroveň pred pandémiou sa nedostaneme skôr ako v roku 2022. Keď k tomu … Čítať ďalej
Koronakríza svojím negatívnym dôsledkom ovplyvňuje nielen zdravie, ale aj ekonomiku všetkých účastníkov trhu. Najhoršie sú na tom zaostávajúce krajiny s obmedzenými finančnými možnosťami, ale aj menej dostupnou zdravotnou starostlivosťou. Zložitá je situácia aj na starom kontinente, keď v južných krajinách … Čítať ďalej
Všichni jsme si asi už všimli, že centrální banky „tisknou“ peníze jak o život. Někteří si navrch k tomu ještě všimli, že zejména v Evropě tyhle peníze prakticky nejsou ničím kryté. Tomuto typu „tisku peněz“ se vznešeně a krapet kamuflovaně … Čítať ďalej
Menová politika centrálnych bánk má všade na svete, svojimi priamymi a nepriamymi nástrojmi, zabezpečovať stabilitu meny a tým aj podporiť hospodársky rast, ktorý bez primeranej inflácie nie je možno naplniť. V predchádzajúcich rokoch sa centrálni bankári snažili o splnenie cielenej … Čítať ďalej
Na záchranu pandémiou poškodenej európskej ekonomiky sa centrálne banky rozhodli nasadiť svoju atómovú zbraň, ktorú všetci dobre poznáme pod názvom kvantitatívne uvoľňovanie. Jej účinky majú vplyv nielen na súvahu v účtovníctve centrálnej banky, ale aj na zadlženosť vo verejných rozpočtoch členských … Čítať ďalej