V roku 1923 bol v Československu prijatý zákon na ochranu republiky. Bol reakciou na atentát na Aloisa Rašína, ministra financií ČSR. Od vzniku SR 1.1.1993 sa občas vynorí aj u nás otázka prijatia Zákona na ochranu republiky.
V Gruzínsku v týchto dňoch parlament prijímal zákon o mimovládnych organizáciách, podľa ktorého všetky organizácie, do ktorých tečie dvadsať a viac percent rozpočtu zo zahraničných peňazí, sa musia registrovať ako takzvaní „agenti zahraničného vplyvu“.
Na Slovensku sa tiež prijíma zákon, ktorý má sprehľadniť a obmedziť financovanie mimovládnych organizácií zo zahraničia. V Gruzínsku sú kvôli tomuto masívne demonštrácie, Gruzínsko sa „majdanizuje“. Na Slovensku sa opozícii nepodarilo dostať do ulíc dostatočné množstvo ľudí. U nás došlo k atentátu na premiéra. Kladiem legitímnu otázku, či neexistuje spoločný režisér týchto udalostí.
Táto otázka je výsledok konceptuálneho myslenia, podľa ktorého sa v politike nič nedeje náhodne a udalosti na seba príčinne nadväzujú. Atentát na premiéra našu vnútroštátnu situáciu mimoriadne destabilizuje. Je potrebné si uvedomiť, že dnes improvizujeme s postom predsedu parlamentu, teraz už aj post predsedu vlády bude obsadený improvizovane a vďaka prezidentke je improvizovane obsadený aj post riaditeľa SIS.
Jedná sa prakticky o kľúčové posty v štáte. Pavla Gašpara môže plnohodnotne menovať prezidentka na post riaditeľa SIS prakticky okamžite. Urobí to, ak cíti zodpovednosť za štát, pretože teraz sa nejedná o persónu, ale o štátnu inštitúciu a štát. Zasadnúť by mala koaličná rada a riešiť post predsedu parlamentu.
Všetky tieto prvky nestability sú dôvodom na prijatie Zákona na ochranu republiky. Jeho pracovné verzie existujú, parlament by ho mal prijať v skrátenom legislatívnom konaní vzhľadom na urgentnosť situácie. Ak nespochybňoval demokraciu v prvej ČSR, nemôže ani dnes. Pritom v ČSR za porušenie tohto zákona hrozili 20-ročné tresty, za istých okolností až doživotie.
Bez vyčkávania a okúňania je potrebné prijať dostatočne tvrdý zákon o financovaní mimovládnych organizácií zo zahraničia a Zákon o RTVS. Je čas na rozhodné kroky, váhanie by mohlo mať nedozerné dôsledky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.