Perzské mesto Perzepolis (pôvodný názov Parsa) v juhozápadnom Iráne bolo sídlom perzských kráľov i metropolou Perzskej ríše rozprestierajúcej sa od Balkánu cez Malú Áziu až po Indiu. V tom období k nej patrili aj Egypt, Palestína, Sýria a Mezopotámia. V roku 1971 sa tu konala oslava 2 500 rokov jej existencie. Jej názov pochádza od poloboha Persea, prvého kráľa Perzie, syna boha Dia. Založil ju kráľ Dareios I. Veľký z dynastie Achajmenovcov asi v roku 515 pred n. l. a zničil Alexander III. Veľký (Macedónsky) v roku 330 pred n. l. ako odvetu za zničenie Atén počas grécko-perzských vojen.
Dareios rozšíril Perzskú ríšu o kraje južného Kaukazu a severozápadnej Indie, vybudoval sieť ciest, dal postaviť 2 700 km dlhú cestu spájajúcu Súsy a Sardy (dnes sa nachádzajú v Turecku) a zaviedol zlatú menovú jednotku dareikos. Perzepolis je známy svojou sochárskou výzdobou a ruinami starých palácov, preto je od roku 1979 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Našlo sa tu až 30 000 klinopisných tabuliek. Do mesta sa vstupovalo Xerxovou bránou (Bránou národov), ktorú postavil Xerxés I., syn a nástupca Dareia I. Strážia ju okrídlené sochy hybridov, zvierat s ľudskou hlavou. Palácový komplex bol vybudovaný na umelej terase 450 × 300 m. Celé okolie je posiate ruinami, zdobenými reliéfmi, architektúra kamen- ných blokov pripomína Puma Punku v Bolívii. Vo skvostnom Paláci stoviek stĺpov sú aj napriek ruinám krásne reliéfy. Stojí na 75 metrov dlhej ploche a slúžil ako prijímacia sieň. Palác Dareia menom Tačara, ktorý bol už v tej dobe vybavený kanalizáciou, stojí na 2,5 metra vysokej terase. Centrálnu sieň obklopovalo 12 stĺpov. Palác Apadana stojí na terase vysokej 3 metre. Má štvorcový pôdorys, s pôvodne šiestimi radmi stĺpov. Xerxov palác Hádiš juhovýchodne od Tačary podopieralo 36 stĺpov. Kráľ dal vybudovať parky s fontánami a riečkami, ktoré chránili hradby, budovy boli zdobené sklenou polychrómovanou glazúrou. Palác bol jedným z divov vtedajšieho sveta, pri dobytí mesta ho Alexander vypálil ako prvý. Na kopci v kamennom masíve nad mestom sú hrobky Artaxerxa II. a Artaxerxa III. Hrobky nie sú prístupné pre verejnosť, sú vytesané v skale a zdobené zoroastrickými symbolmi a klinopisom. Vedú k nim cesty a schodiská od tzv. Kráľovskej pokladnice, ktorú dal podobne ako palác Apadana vytesať Dareios.
Kráľovskú pokladnicu, kedysi naplnenú zlatom, vyplienil a odniesol Alexander spolu s inými cennosťami na tisíckach tiav. Hrobky Dareia I. a Dareia II., Xerxa I. a Artaxerxa I. ležia na inom mieste vzdialenom 6 kilometrov severozápadne od Perzepolisu, nazvanom Nakš-i-Rostam. Vybudované sú 10 metrov nad zemou a majú tvar kríža. Dareios postavil Perzepolis ako posvätné hlavné mesto vyhradené oslavám sviatku Nového roka. Tento sviatok – Nauróz, bol symbolickým opakovaním, obnovovaním sveta, zahŕňal víťazný boj s drakom alebo s iným monštrom, ako tvrdil profesor Mircea Eliade. Iránski hrdinovia a králi boli známi ako zabíjači drakov. Táto eschatologická obnova na Nový rok sprevádzala zmŕtvychvstanie, súd a nesmrteľnosť. Duša sa po smrti mala stretnúť s vlastným ja – daéná, a prechádzala cez most na kozmickú horu pred Ahuru Mazdu. Duša spravodlivého zostala pri svojom tele tri dni, potom prekonala tri nebeské sféry až po večné svetlo, kým duša zlého putovala do pásma večnej temnoty.
Prvý nápis, ktorý dal Dareios vyryť v Nakš-i-Rostame, bol: „Ahura Mazda je oslavovaný ako veľký boh, ktorý stvoril túto zem, nebesia, človeka, stvoril šťastie človeka, ktorý stvoril Dareia kráľa…“ V nápise zdôrazňoval zodpovednosť kráľa Dareia aj za šťastie ľudí. Iránsky kráľ bol zodpovedný za uchovanie a obrodu sveta, víťazstvo života, plodnosti a dobra. Ahura Mazda (ďalej len AM) ako boh dobra starého náboženstva – zoroastrizmu (mazdaizmu), bol syn Zurvána (stelesnenia času), jeho symbolom bol okrídlený slnečný disk (v Egypte symbolizujúci boha Ra), bol zobrazovaný ako fúzatý muž s kruhom v ruke (údajne prsteňom božskej moci), s jednou rukou smerujúcou nahor. Viditeľnou podobou AM bolo Slnko a s ním spojené svetlo, oheň a tzv. ašem (pravda, spravodlivosť a rád).
Oheň a kult ohňa, ktorý očisťuje a zduchovňuje svet, zohrával podobne ako u ďalších Indoeurópanov hlavnú úlohu. Zoroastrizmus vyzdvihuje tvorivú silu rituálov a bohoslužieb. Sám AM, ako aj Zoroaster sa predstavujú v kňazskej funkcii. O živote Zoroastra sa toho veľa nevie, keďže trinásta kniha posvätného spisu Avesta sa stratila. Najstaršie časti Avesty (a indickej Rigvédy) preukazujú spoločné náboženské predstavy Árijcov smerujúcich zo svojej pravlasti do Indie a Iránu. Avesta ako počiatok iránskej literárnej tvorby pozostáva z chválospevov nazývaných gáthá. Existovali dve kópie, pričom jedna bola zničená pri požiari, keď Alexander III. Veľký dobyl Perzskú ríšu a mesto Perzepolis, kde boli kráľovské archívy. Dve zhotovené kópie boli zapísané zlatými písmenami v starom iránskom dialekte. Predpokladá sa, že Zoroaster (tiež Zarathuštra), ktorý pôsobil niekedy v rokoch 1000 – 600 pred n. l., odmietal zvieracie obety. Veľmi podrobne o zoroastrizme a iných kultoch a vierach píše Eliade v knihe Od doby kamenné po eleusinská mysteria. Kňazi a mágovia boli v Perzii dedičnou kastou (podobne ako brahmani v Indii). AM po objavení sa menšieho boha – Mithru, prenecháva boj proti silám zla jemu. Mithra je uctievaný ako svetlo presvetľujúce celý svet.
AUTOR: Vladimír Líška
