Ja som v záhrade, záhrada je vo mne. Ja SOM ZÁHRADA, som jej súčasťou.
Videli ste prvý 3D film Avatar? Režisér James Cameron veľmi dobre poznal súvislosti, ktoré v ňom zvečnil. Celá živá aj „neživá“ príroda bola na filmovej planéte ukázaná ako jeden veľký živý pulzujúci a navzájom prepojený ekosystém vrátane všetkých jej obyvateľov. Veľká živá záhrada s centrálnym riadiacim stromom. Všetko so všetkým súviselo, bolo prepojené, spolu komunikovalo a ovplyvňovalo sa navzájom tak, aby výsledkom bola všadeprítomná rovnováha. Kým do tejto rajskej záhrady nevstúpil vonkajší agresor – ničiteľ. Človek kolonizátor. Prečo mi napadlo toto prirovnanie s filmom? Pretože roky sledujem v záhradách, na poliach, v lesoch, mestách, dedinách boj. Boj medzi prírodou a človekom. V záhradách má človek často podobu totálneho likvidátora akýchkoľvek náznakov zamorenia priestoru prírodou. Vytrháva každú burinku zo sterilného trávnika, robí pravidelné postreky chemickými zbraňami hromadného ničenia. Doslova a dopísmena. Následne sa celý vyčerpaný neustálym bojom teší z chemickej úrody. Teda ak sa podujal v záhrade aj niečo vypestovať. Čistí, pleje, rýľuje, hnojí, polieva, strihá, vysáva, kupuje drahú borovicovú kôru, aby ju o rok vymenil za novú. Keď sa na to z diaľky pozerá samotná vyháňaná príroda, chytá sa za „hlavu“. Prečo? Videli ste niekde v lese, aby sa toto dialo? Nie, nevideli. Na jeseň sa listy prácne nezhrabú do vriec s bioodpadom (teda ak sa tam vôbec zmestia). Les si popadané listy váži, je to listová perina pre všetkých, ktorých cez zimu chráni. Do jari sa celá opadaná perina rozloží. Huby ju v lese rozložia (skompostujú) spolu s popadanými časťami stromov a odumretých kmeňov. Rozkladom vzniká vzácny humus, ktorý je plný živín a života. Zároveň slúži ako rezervoár vody, ktorú do seba nasaje ako špongia. Les nepotrebuje žiadne externé hnojivo, príroda si všetko spracuje vo vlastnej réžii a všetko tam krásne rastie, kvitne a plodí. Samo od seba a prirodzene. A my si do lesa a všeobecne do prírody chodíme oddýchnuť aj napriek tomu, že tam nenájdeme krásny kobercový trávnik. Tieto postupy si, pravdaže, vieme skopírovať a preniesť aj do našich záhrad.
Nekonečný boj s „burinou“? Počuli ste už o tom, že príroda okolo nás si nás „načíta“ a posunie nám do našej blízkosti rastliny, ktoré nejakým spôsobom práve potrebujeme na ozdravenie nášho tela a duše? Preto je okolo nás toľko pŕhľavy, paliny, skorocelu, púpavy a iných silných liečivých bylín. Mnohé z neznalosti likvidujeme ako burinu, teda neužitočnú rastlinu. Ak niečo pestujete a zaujímate sa o súvislosti, určite ste tiež počuli, že keď sa rastlinám pekne prihovárame, lepšie rastú. Zistili to nielen milovníci izboviek, ale aj vnímajúci záhradkári.
AUTOR: Hanka Sekulová
