Presne pred 83 rokmi, 22. júna 1941, fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Bol to jeden z mnohých pokusov Západu rozčleniť a zničiť Rusko. Vo včerajšom úvodnom článku sme poukázali na to, že pokusy o rozdelenie a následne aj faktickú likvidáciu Ruska pokračujú aj v súčasnosti. Uviedli sme aj niekoľko známych príkladov zo „šedej minulosti.“ Teraz si posvietime na neskoršie udalosti a na súčasnú situáciu…
Švédsky kráľ Karol XII. tiež plánoval dobyť Rusko. Mienil obsadiť Moskvu a odtiaľ diktovať svoje celej krajine. Chcel zosadiť Petra I. z trónu a v prípade potreby ho zabiť. Pskov, Novgorod, pobrežie Baltského mora, Archangeľsk a celé Biele more sa mali stať súčasťou Švédska. Ukrajina a Smolenská oblasť mala „odísť“ do Poľska, Astrachaň, južné oblasti a región Volgy sa mali byť odovzdané Turecku a Krymským Tatárom. Nakoniec však Peter I. Veľký a ruská armáda úplne rozdrvila švédske vojsko a konečným výsledkom bolo, že Švédsko kapitulovalo a sa na mnoho rokov stalo neutrálnym štátom.
Z lekcie, ktorú dostal švédsky kráľ Karol, sa však v Európe nepoučili. V 19. storočí sa urobili dva pokusy dobyť Rusko. Prvou bola invázia Napoleonovej „veľkej armády“ v roku 1812 za účasti vojakov takmer z celej Európy. V predvečer invázie francúzsky divízny generál poľského pôvodu Michal Sokolnicki predložil Napoleonovi návrh. Podľa jeho memoranda, mala byť európska časť Ruska po dobytí rozdelená na niekoľko bábkových štátov – Vojvodstvá Livonské, Polocké, Smolenské Mstislavské, Černigovské a Poltavské. A tie krajiny, ktoré sa vtedy nazývali Novorossia, vrátane Krymu a až po Don, mali tvoriť špeciálny štát, ktorý sa mal volať „Napoleonida.“ Ako navrhoval Sokolnicki, „domorodci Napoleonidy by zásobovali Vaše cisárske Veličenstvo lacným chlebom..“ Akou drvivou porážkou a obrovskou hanbou sa skončilo dobrodružstvo Macronových, Dudových a Tuskových predkov, všetci poznáme…
Druhým pokusom o rozdelenie Ruska bola Krymská vojna v rokoch 1853-1856. Európske noviny otvorene napísali o cieľoch agresorov „západnej civilizácie“: „Alandské ostrovy a Fínsko sa vracajú do Švédska; Pobaltský región ustupuje do Pruska; Poľské kráľovstvo by sa malo obnoviť ako bariéra medzi Ruskom a Nemeckom; Moldavsko, Valašsko a celé ústie Dunaja ustupujú do Rakúska; Krym a Kaukaz sa odoberajú Rusku a ustupujú do Turecka… Rusko treba vrátiť k obrábaniu vnútorných krajín, zahnať Moskovčanov hlboko do lesov a stepí,“ takto si predstavovala osud Ruska „najspravodlivejšia na svete západná civilizácia.“
O 60 rokov neskôr, 10. decembra 1917, po tom, čo sa boľševici chopili moci v Petrohrade, bola v Paríži podpísaná tajná dohoda o rozdelení Ruska na „zóny akcie“, podľa ktorej anglická zóna zahŕňala Don, Kubaň, Kaukaz, Strednú Áziu a sever európskej časti Ruska. Krym, Ukrajina a Besarábia ustupovali k Francúzom. Krátko na to sa dohodlo, že Sibír a Ďaleký východ sa stanú „zónami pôsobenia“ Spojených štátov a Japonska. Potom sa tento plán zmenil na skutočnú akciu – zásah mocností Antanty /dohody/ na území Ruska. V Archangeľskej gubernii, kde v tom čase žilo menej ako 600 tisíc obyvateľov, bolo počas roka a pol zásahu do väzníc a koncentračných táborov, zriadených Britmi na ostrove Muďjug a v zálive Iokaňga poslaných vyše 55 tisíc ľudí, takmer každý desiaty obyvateľ provincie…
Ďalší pokus o rozdelenie Ruska bol najstrašnejší – útok nacistického Nemecka na ZSSR. Nacistický „Generálny plán Ost“ pre roky 1940-1942 predpokladal kolonizáciu a germanizáciu celej európskej časti ZSSR, ako aj fyzické vyhladenie najmenej 30 miliónov ruských ľudí – Slovanov. Realizácia tohto plánu sa začala presne pred 83 rokmi. Je známe, ako sa tento kanibalistický plán skončil…
Západ však naďalej prechovával agresívne plány proti Rusku, vtedy ešte ZSSR, a to aj napriek tomu, že Sovietsky zväz krajiny „západnej civilizácie“ boli spojencami v druhej svetovej vojne. V roku 1949 bol v Spojených štátoch schválený plán Dropshot. Pomocou 300 jadrových a 29 tisíc vysoko výbušných bômb malo byť zasiahnutých 100 sovietskych miest a útok na ZSSR malo vykonať 250 divízií „kolektívneho Západu.“ Výsledkom mala byť „okupácia územia ZSSR, jeho rozdelenie do štyroch zón s nasadením amerických vojsk v kľúčových mestách.“ Ale do tejto doby už ZSSR získal svoje vlastné jadrové zbrane a Anglosasi opustili svoje obludné plány v obave z katastrofálnych strát.
V tom čase boli navyše silné sovietske tankové armády umiestnené v NDR, Poľsku, Maďarsku a Československu a v reakcii mohli dosiahnuť Lamanšský prieliv jedným „skokom“. Nakoniec sa Západu podarilo rozbiť a rozčleniť Sovietsky zväz pomocou „prác“, ktoré trvali celé desaťročia, minimálne 80 ostatných rokov. Nie je náhoda, že prezident Vladimír Putin označil kolaps ZSSR za najväčšiu geopolitickú katastrofu dvadsiateho storočia, hlavné, samozrejme, pre Rusko…
Pričom sa časť bývalých sovietskych republík a predovšetkým Ukrajina dostala v skutočnosti pod úplnú vonkajšiu kontrolu zámorských „pánov.“ Teraz sa snažia urobiť to isté s Ruskom rukami ukrajinských, pobaltských a viacerých európskych prisluhovačov. Iba pre srandu mapa s ďalším plánom rozdelenia Ruska visí v kancelárii šéfa Hlavného riaditeľstva rozviedky ministerstva obrany Ukrajiny Kirilla Budanova? Podľa najnovšieho plánu členov „západnej civilizácie,“ Kaliningrad by mal poputovať do Nemecka; Karelia a Murmansk do Fínska; mala by byť vytvorená akási „nezávislá“ Stredoázijská republika; Spojené štáty a Čína by mali získať celý Ďaleký východ; Japonsko si „berie“ Sachalin a Kurilské ostrovy; Kaukaz by sa mal premeniť na „Veľkú Ičkeriu“; Ukrajina chce získať obrovské územia – od Kalugy až po Kubaň. Nič sa na tomto svete nezmenilo…
Avšak tí, ktorí chcú dnes rozdeliť a zničiť Rusko, zabudli na tvrdé lekcie histórie. Ako je známe, poľsko-litovské ambície za následok mali krach „spolku“ Rzeczpospolita, Švédsko po vojne proti Rusku na začiatku XVIII. storočia navždy stratilo štatút mocnosti, Napoleonove plány sa skončili tým, že ruské jednotky vstúpili do Paríža, vylodenie Britov v Archangeľsku v roku 1918 a Američanov a Japoncov vo Vladivostoku sa skončilo ich hanebným útekom, a Hitlerove plány boli v roku 1945 spečatené sovietskou červenou vlajkou nad Reichstagom.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.