Podľa najnovšej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu, zastrešovanej Organizáciou Spojených národov, tvorili migranti najrôznejších kategórií v roku 2000 zhruba 2,8 % svetovej populácie. Po takmer štvrťstoročí sa dnes ich počet pohybuje na úrovni 3,6 %, čo sa nejaví ako príliš veľký nárast. Rozhodne nie taký výrazný ako pri porovnaní výšky finančných objemov zasielaných migrantmi do krajín svojho pôvodu. Zo 128 miliárd dolárov v roku 2000 vyskočili na súčasných 831 miliárd a naďalej strmo rastú. Svetová banka vychvaľuje tento trend ako prínosný, pretože remitencie vraj znižujú mieru nerovnosti medzi vyspelým Západom a rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Táto slniečkarská teória má však svoje tienisté stránky, ktoré nemožno bagatelizovať.
Namiesto pracujúcich poberatelia dávok
Začnime však vysvetlením nevyhnutnosti aktualizovať definíciu remitencií vzhľadom na normalizovanie nepoľavujúceho zaplavovania západnej Európy a USA miliónovými masami nezvaných migrantov z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Klasické vnímanie remitencií odrážalo prevládajúci stav trvajúci celé 20. storočie, keď pracovný trh bohatých štátov obsahoval segment občanov chudobnejších krajín, ktorí posielali časť zárobkov príbuzenstvu do krajín svojho pôvodu. Českojazyčná Wikipédia napríklad dodnes v úvodnej vete uvádza, že remitencie sú „finančné a iné prostriedky zasielané migrantmi z krajiny zamestnania späť do krajiny pôvodu“. To s prižmúrením očí zodpovedalo stavu spred augusta 2015, keď vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová dala otvoriť hranice masovému prisťahovalectvu. Segment migrantov hrnúcich sa za slušným zárobkom v ňom tvoril iba nepatrný zlomok. Drvivú väčšinu mimoeurópskych prišelcov tvorila kategória utečencov, ktorú hyperkorektná vrchnosť rozšírila o údajné ľudskoprávne kritériá, nad ktorými zostával konzervatívnym Európanom a Američanom rozum stáť. Vlády bohatého Západu poskytovali miliónom privandrovalcov povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov ako utečencom pred všeličím možným i nemožným: rasovým, náboženským a etnickým prenasledovaním, vojnami, živelnými pohromami, následkami klimatických zmien, ale i pred týraním, sexuálnou diskrimináciou a rodovou nerovnosťou.
Takto kvalifikovaní utečenci vytvorili chránenú kastu nedotknuteľných, nevypovedateľných a rozmaznávaných. Nesmela byť do integrácie tlačená, ale iba citlivo a trpezlivo povzbudzovaná. Museli byť maximálne zohľadňované jej kultúrne a civilizačné návyky – a to najdôležitejšie, nesmela byť predčasne považovaná za práceschopnú.
Budeme radi, ak sa v priebehu piatich rokov zamestná polovica z nich (práceschopných utečencov), hovorilo sa v roku 2015 v nemeckých kuloárnych kruhoch. Oficiálne nemecké propagandistické štatistiky, ktoré mapovali integráciu utečencov z roku 2015, vykázali v roku 2021 dosiahnutie 50-percentnej očakávanej zamestnanosti, ba i jej mierne prekročenie (54 %). Nemohli však zakryť deprimujúcu skutočnosť. Ukázalo sa, že príliv afro-islamských migrantov plní primárne akúsi zvrátenú demografickú funkciu výmeny starnúceho domáceho obyvateľstva za nové, mladé a plodné, no nie nutne a vhodne pracovne uplatniteľné. Voľné pracovné miesta začali byť zapĺňané až po ruskej vojenskej intervencii vo februári 2022 – a to utečencami z Ukrajiny.
Spásonosní Ukrajinci?
Záchrana v podobe prívalu zhruba milióna ukrajinských obyvateľov schopných a chtivých práce potešila priemyselné kruhy Nemecka a iných západoeurópskych krajín. Dodala zároveň propagandistickú muníciu západoeurópskym masmédiám. Tlačová kancelária Deu-tsche Presse-Agentur (DPA) mohla odvtedy chrliť do sveta oslavné ódy o zvyšovaní miery zamestnanosti utečencov z prostého dôvodu. Milión Ukrajincov chtivých integrácie štatisticky primiešala k trom miliónom Neeurópanov a z takéhoto štatistického taviaceho kotla servírovala svetu lahodnú promigračnú propagandistickú poživeň.
Keď nemecké a západoeurópske politické špičky rečnia na svetových fórach o údajne neoceniteľnom prínose prišelcov pre ekonomiky svojich nových domovských krajín, zriedkakedy to dokumentujú neupravovanými fotozábermi z čakárni na pracovných úradoch. Stačí však, ak neopatrne uverejnia snímku ako napríklad 13. apríla z veľtrhu, ktorý usporiadala Berlínska priemyselná a obchodná komora spolu s úradom práce. Ako uvádza text pod fotografiou, priestranná hala je zaplnená utečencami z Ukrajiny. Zvedavý čitateľ si môže po kliknutí na obrázok na stránke zvýšiť grafické rozlíšenie a prezrieť si tváre záujemcov o prácu. Iba jedna (v hornej ľavej štvrtine) prezrádza mimoeurópsky – zrejme juhoázijský – pôvod návštevníka.
Nie je to náhoda. India má najpočetnejšiu zahraničnú diaspóru na svete a tá poslala vlani domov do Indie remitencie v hodnote 125 miliárd dolárov. Oprávnene jej patrí prvá priečka rebríčka zostaveného Svetovou bankou pred v poradí druhou mexickou diaspórou. Tá previedla vlani domov remitencie v hodnote 66 miliárd dolárov. Ukrajinci poslali domov prostriedky vo výške 15 miliárd dolárov, čím sa umiestnili na chvályhodnom 13. mieste.
AUTOR: Patrik Sloboda
