Atentát na premiéra Roberta Fica v živom masmediálnom prenose bude ešte dlho vyvolávať búrku debát o pozadí tejto tragédie. Hoci bol atentátnik na mieste zadržaný, domáca ani zahraničná verejnosť sa neuspokojuje s hypotézou šírenou korporátnou mienkotvorbou, že išlo o tzv. osamelého vlka v osobe starého pána, pôvodne pacifistu, dohnaného k násilnému činu zo zúfalstva nad pošliapavaním demokracie Ficovou vládou. Medzinárodný kontext jednoducho nemohol byť zmietnutý zo stola obzvlášť po tom, čo v rovnakých dňoch dochádzalo v zahraničí k alarmujúcim udalostiam podobného druhu.
Erdoğan, Vučić, Raísí, bin Salman
V deň ostro sledovaného atentátu v Handlovej, presnejšie v noci zo 14. na 15. máj, zvolal turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v Ankare mimoriadnu schôdzku s najvyššími hodnostármi ministerstva vnútra a tajných služieb po tom, čo ho vodca Strany národného hnutia Devlet Bahçeli varoval, že sprisahanci z radov bezpečnostných zložiek pripravujú štátny prevrat. Skúsený turecký štátnik nemohol nebrať toto varovanie na ľahkú váhu po skúsenostiach s pokusom o vojenský prevrat, ktorý sa mu podarilo takmer pred ôsmimi rokmi (15. 7. 2016) na poslednú chvíľu zmariť. Nie preto, že by mal veštecké schopnosti, ale vďaka tomu, že počúvol výstrahu ruskej vojenskej rozviedky o akútnej hrozbe spoza Atlantiku. Sedemdesiatročný Erdogan vedie republiku polmesiaca vo funkcii prezidenta a predtým ministerského predsedu nepretržite vyše dvoch desaťročí, počas ktorých uvoľňuje pripútanosť anatólskej republiky k amerického hegemónovi. Neochvejne, riskujúc vlastný život, vedie aktívnu pronárodnú a mnohovektorovú zahraničnú politiku, ktorá prestáva byť proatlantická. Angloameričania mu nemôžu odpustiť, že im nepomáha pri stupňovaní vojenskej konfrontácie s Ruskom a veselo s ním obchoduje napriek snahám skolektivizovaného Západu zraziť ruského medveďa na kolená hospodárskymi sankciami.
Deň po piatich výstreloch atentátnika Juraja Cintulu v Handlovej na slovenského premiéra zadržali srbské bezpečnostné zložky istého Dragana Mijatovića za vyhrážky na adresu srbského prezidenta Aleksandra Vučića. Portál tlačovej agentúry susedného Bulharska novite.com ich zhrnul v anglickojazyčnej mutácii v titulku You Are Next (Na rade si ty). Narážky na pokus o zlikvidovanie Roberta Fica tu boli očividné. Päťdesiatštyriročný Vučić vytvára spolu s R. Ficom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom východoeurópsku trojicu potentátov, ktorí sa zdráhajú zapojiť do novodobého protiruského vojenského ťaženia Drang nach Osten. Tak ako Erdogan i Vučić ignoruje stupňujúci sa tlak Západu na prejavovanie povinnej protiruskej solidarity. Angloameričania by sa ho potrebovali zbaviť, keďže nástojí na neutralite Srbska v konflikte, ktorý hrozí prerásť v ničivú zrážku Ruska s vojenským paktom NATO. V takmer hodinovom rozhovore, ktorý poskytol 25. mája júna redaktorovi švajčiarskeho týždenníka Die Weltwoche, na rovinu vyhlásil, že jeho vlasť sa nechce zapliesť do vojny, ktorá je už na spadnutie. Západ podľa neho ženie všetkých do ešte horšej katastrofy, než bola 2. svetová vojna („der Westen steuert alle auf eine schlimmere Katastrophe zu als es der zweite Weltkrieg war“).
Ostaňme však ešte v onom šokujúcom treťom májovom týždni, na konci ktorého prišiel o život iránsky prezident. Vrtuľník s Ebráhímom Raísím na palube sa zrútil 19. júna v hornatej oblasti za nepriaznivých poveternostných podmienok pri návrate z provincie Východný Azerbajdžan. Pri havárii zahynul aj iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján. Je to bolestivá strata pre najvyššie výkonné zložky Iránskej islamskej republiky, ktorú sa Washington márne pokúša lámať hospodárskymi sankciami a pokusmi o medzinárodnopolitickú izoláciu.
Zloba slabnúceho hegemóna nemôže nepostihovať ani vládnuce špičky v krajine, ktorá má pre zmätkujúci Washington ešte väčší strategický význam než Irán. Leží na druhom brehu Perzského zálivu a plných päťdesiat rokov zmluvne kryla hodnotu americkej meny gigantickými objemami svojej vyťaženej ropy obchodovanej výlučne v dolároch. Púšťové kráľovstvo začalo predvlani redukovať túto petrodolárovú exkluzivitu, aby sa Washington pripravil na to, že keď platnosť zmluvy 9. júna 2024 vyprší, Rijád ju nepredĺži. Stalo sa. Márne Washington za oponou prosíkal, nariekal a zariekal. Dynamický tridsaťosemročný korunný princ Muhammad bin Salman, ktorý je od septembra 2022 predsedom vlády, oslobodzuje ekonomiku saudskej monarchie od závislosti od transatlantickej finančníckej oligarchie. Tá zúri od hnevu i strachu, pretože Saudovia a monarchovia susedných petrodolárových štátov Perzského zálivu prechádzajú k eurázijskej, o poznanie životaschopnejšej konkurencii. Bolo by naivné, keby sa americký vojenskopriemyselný komplex, ktorý bude potrebovať pri vedení vojny proti Rusku (a perspektívne i proti Číne) voľný prístup k saudským energetickým zdrojom, nepokúšal znovu a znovu tlačiť na sebavedomého princa. Je dosť možné, že tak nedávno učinil spôsobom, ktorý západná i arabská mediálna scéna zametá pod koberec. Siedmeho mája prebleskli na niektorých informačných portáloch a sociálnych sieťach v arabskom svete správy o pokuse o atentát v Rijáde na princa bin Salmana, podložené zábermi horiaceho vozidla patriaceho údajne k jeho autokolóne. Auto, v ktorom sedel on, vraj zasiahnuté nebolo a princ vyviazol živý a zdravý. Západné i arabské médiá označili tieto správy za chybné a zavádzajúce, keďže horiace vozidlo bolo údajne nafilmované pri inej udalosti v polovici marca.
AUTOR: Patrik Sloboda
