CIVILIZAČNOU ÚLOHOU UNIVERZÍT UŽ OD OBDOBIA ICH VZNIKU V GRÉCKU A PREDTÝM V INDII – UNIVERZITA TAXILA, UNIVERZITA PALIPUTRA, UNIVERZITA NALANDA (DUDÁŠ, 2011) – JE BYŤ KĽÚČOVÝM KORMIDELNÍKOM INTELEKTUÁLNEHO VÝVOJA SPOLOČNOSTI. UNIVERZITA MÁ MAŤ DOHĽAD NAD STAVOM KULTÚRY A NAČRTÁVAŤ SMERY HUMÁNNEHO CIVILIZAČNÉHO VÝVOJA SPOLOČNOSTI. AKADEMICI BY MALI BYŤ JADROM A VRCHOLOM VZDELANOSTI A MORÁLKY. LAKMUSOVÝM PAPIERIKOM ICH ÚROVNE JE ICH POSTOJ A STANOVISKO K ANTICIVILIZAČNÝM JAVOM.
Zakladateľmi prvej univerzity v nebyzantskej Európe boli byzantskí učenci Cyril, profesor na Carihradskej (Konštantínopolskej) akadémii, a Metod. Cyril zostavil už v Carihrade osobitnú abecedu pre Slovenov. Cisár pred odchodom Cyrila a Metoda zvolal snem (synodu), na ktorej bol schválený staroslovenský liturgický jazyk.
Rastislav mal sídlo na Devíne, mal v ňom súkromnovlastnícky kostol byzantského typu s nartexom – miestnosťou vyhradenou pre žiakov, v ktorom kázali a učili Cyril a Metod (Šubjaková, 2007). Učenci Cyril a Metod založili pravdepodobne v roku 863 v hlavnom sídle kráľa Rastislava školu poskytujúcu na tú dobu najvyššie vzdelanie. Tento typ školy dostal neskoršie názov vysoká škola a v 14. storočí univerzita. Keďže Cyril bol predtým profesorom filozofie na Carihradskej univerzite, najvýznamnejšej v tej dobe, možno predpokladať, že zostavil podľa nej učebné osnovy s tríviom (gramatika, dialektika-filozofia, rétorika) a s nadväznými predmetmi – aritmetikou, geometriou, právom, teológiou a hudbou. Založenie Devínskej akadémie reprezentuje zrod novej slovenskej – staroslovenskej, kultúry, zrod prvého písma a písomníctva, ako aj prvého slovanského – staroslovenského, školstva. Možno ju považovať za najstaršiu univerzitu mimo Byzancie – prvú európsku univerzitu, ktorá napriek krátkemu trvaniu predstihla vtedajšie strediská školovania a vzdelávania na území nebyzantskej Európy.
Cyril (Konštantín) a Metod preložili do staroslovenčiny liturgické knihy z gréčtiny a latinčiny. Konštantín preložil Misál – Omšovú knihu, evanjeliá, Breviár, Žaltár, Spevník, Súdny zákonník – pre svetských ľudí cirkevného a rímskeho občianskeho práva a Starý zákon (okrem kníh Makabejčanov, ktoré preložil Metod). Ich zbierka zákonov pre súdy, štátotvorné texty Zákon sudnyj ljudem, bola prvou právnickou knihou v našich dejinách, ktorá obsahovala 32 článkov a nariadení o protispoločenských činoch a o trestoch za ne. Právnický spis Napomenutie vladárom slúžil civilným potrebám štátu (Korec, 1994). Staroslovenčina nebola len liturgickým jazykom, ktorý schválil v roku 868 pápež Hadrián II., vtedy najvyššia možná autorita, ako liturgický jazyk, a to popri gréčtine, latinčine a biblickej kanaánčine, tzv. hebrejčine. Takzvanej preto, lebo podľa archeologických a lingvistických výskumov v druhej polovici 20. storočia nikdy neexistoval žiaden hebrejský národ, takže neexistoval ani hebrejský jazyk (Finkelstein – Silberman, 2001). Bola to biblická kanaánčina (Saleh, 2017), ktorú akademici až od 2. storočia pred n. l. začali označovať ako hebrejský jazyk (Iskrová, 2012). Ide teda o lingvistický podvod, ktorým sú zaťažené nielen všetky (otrocky ho rozširujúce) cirkvi, celá spoločnosť, a najmä humanitná inteligencia najmä v oblasti historiografie, ktorá historické podvody neodhaľuje a spreneveruje sa svojmu sociálnemu poslaniu. Obdobne je to s pojmom žid.
Pápež Ján VIII. svojou bulou Industriae tuae opätovne schválil staroslovenčinu ako liturgický jazyk a založil ňou v roku 880 prvú známu diecézu na Slovensku, ale aj v celej strednej a východnej Európe a vymenoval Metoda za arcibiskupa svätej staroslovenskej cirkvi. Takú starú listinu nemá žiaden z okolitých národov. Ďalšie biskupstvá vznikli až po sto rokoch – v Poznani v roku 968, v Prahe v roku 973, v Ostrihome okolo roku 1000 a v Olomouci v roku 1063. Staroslovenčina bola aj spisovným jazykom. Konštantínova staroslovenská báseň Proglas sa stala základným kameňom ďalšieho vývoja slovanskej poézie. Svet o veľkoleposti tejto básnickej skladby, ktorá v poézii 9. storočia, ba ešte dlho po ňom, nemá obdobu, presvedčil americký slavista Roman Jakobson, a to až v roku 1943. Keby mali iné národy takéto unikátne dielo, prezentovali by sa ním pred celým svetom. Život Konštantína z pera Klimenta a Život Metoda z pera Gorazda sa stali základom vývinu slovanskej umeleckej prózy.
Založenie Devínskej akadémie reprezentuje zrod prvého slovanského školstva, zrod novej slovanskej kultúry. Akadémia vychovala za 21 rokov od roku 864 do roku 885 zhruba 200 absolventov – kňazov, diakonov a určite aj ďalších svetských vzdelancov, ktorí boli našimi prvými. Regnum Slavorum bolo vďaka byzantskej vzdelanosti na vyššej kultúrnej úrovni ako ktorákoľvek germánska krajina. Najstaršia európska univerzita mimo Byzancie.
AUTOR: Ján Dudáš
