Prirodzená ochrana je prirodzený spôsob nastolenia rovnováhy. Ako to robí príroda?
Prirodzená ochrana v záhrade (alebo v inom priestore, v sade, rodovej usadlosti, lese) je taká, akú nám vie prirodzene poskytnúť samotná príroda. Príroda je veľmi prispôsobivá v hľadaní rovnovážneho stavu, pri ktorom všetko funguje ako perpetuum mobile a miska váh sa nepreklápa ani na jednu stranu. Keď sa z rôznych príčim stane, že sa niečo v prírode premnoží viac, a naruší sa tým rovnovážna hladina, príroda to vyrieši. Namnoží vhodných predátorov, ktoré vyšle na miesto premnoženia. Príroda nepozná pojem a, pozná len narušenie rovnováhy. A hlavne príroda je veľmi pestrá a rôznorodá, čo jej pomáha udržiavať stabilitu. Človekom vytvárané monokultúry sú očami samotnej prírody vážnym narušením rovnováhy, a tak nasadzuje okamžite jednotku rýchleho nasadenia, ktorej úlohou je monokultúru zlikvidovať, teda opraviť poškodené miesto. Ako? Napríklad na monokultúrny smrekový porast nasadí lykožrúta, na monokultúrne repkové pole blyskáčika repkového, na krásny sterilný trávnik púpavy, pýr a iné lúčne pestré bylinky, ktoré nevedomí upratujúci záhradkári volajú jednoducho burina. Chemočlovek odpojený od prírody, nechápe takéto počínanie samotnej prírody. Naopak, vníma to ako škodu na svojom záhradnom priestore (alebo poľnom či lesnom, dosaďte si) a vyťahuje rôzne „výchovné“ a nápravné prostriedky a postupy – aby potlačil snahu prírody opraviť to, čo on sám pokazil. A tak sa neustále medzi sebou pretláčajú človek, ktorý sa snaží mať všetko pekne upratané, čisté, pravouhlých tvarov, zastrihnuté a sterilné a plody najlepšie, všetky v rovnakej výstavnej veľkosti, a príroda, ktorá je vyznávačom pestrosti, ladných kriviek, života a rozmanitosti. V súčasnosti žiaľ príroda prehráva, čo je na škodu nás všetkých.
Ako teda vieme podporovať a udržiavať v našej v záhrade primeranú a udržateľnú rovnováhu?
Najjednoduchšie tak, že nebudeme brániť samotnej prírode, aby vykonávala svoje zaužívané kroky a postupy. V záhradách prírodného typu je to viac ako potrebné, pričom prírode môžeme trochu v jej snažení pomôcť. A ako napríklad? – Kupujeme a sadíme rastliny, ktoré sú odolné (najlepšie rezistentné) proti chorobám, majú teda zvýšenú imunitu. Rastlinám môžeme k zvýšenej imunite aj trochu pomôcť. Sadíme spôsobom zmiešaných záhonov a zmiešanej výsadby tak, že vyberáme rastliny, ktoré sú rady vedľa seba, pomáhajú si navzájom. Ponechávame (a vyrábame) rôzne skrýše pre prírodné predátory a snažíme sa ich do záhrady prilákať. Mulčujeme (nastielame) rôznym rastlinným materiálom, najlepšie priamo zo záhrady. V žiadnom prípade nepoužívame agresívnu chémiu ani iné nešetrné postupy. A hlavne – neprepadáme hneď panike, ak sa niečo premnoží (teraz nemyslím na prebytok úrody). Väčšinou sa snažíme v našich záhradných a iných priestoroch „bojovať“ proti nasledovným „vonkajším nepriateľom“: rôznym škodcom, teda ničiteľom našej krásnej záhrady a úrody; nepriazni počasia, a teda škodám na rastlinách a úrode spôsobeným chladom, horúčavou, suchom, záplavami, mrazom, vetrom a inými poveternostnými vplyvmi; ochoreniam, ktoré napadli naše rastliny, úrodu alebo zvieratá.
Škodca, ako už samotný názov napovedá, je niečo alebo niekto, kto niekde alebo niečomu, resp. niekomu škodí. Všetko je však veľmi relatívne a veľmi závisí od samotného uhla pohľadu. Pre niekoho môže byť škodcom napríklad krtko a niekto iný ho môže považovať za užitočného pomocníka proti iným „škodcom“. Napríklad proti obávanej krtonôžke, teda medvedíkovi. Nezabúdajme, že príroda označuje za škodcu všetko, čo sa vymyká rovnováhe. Tejto definícii zodpovedá aj nevedomý človek ničiaci všetko okolo seba. Ten označuje za škodcu všetko, čomu nerozumie alebo mu prerastie cez hlavu.
AUTOR: Hanka Sekulová
