Problém je, že tzv. opozičné strany sú v skutočnosti protinárodné, protištátne, nekonzervatívne, nekresťanské a pod., ale hlásajú o sebe pravý opak a okrem uvedeného ich spája chuť moci, vôňa peňazí, sebectvo a strata morálky. Nad tým všetkým a nimi vládnu príkazy západných ambasád.
Slovenské pronárodné strany nespája okrem romantického vlastenectva, slovanskej vzájomnosti a zachovania štátnosti nič, pretože sa nevedia v ničom zjednotiť pre ego a pocit výnimočnosti ich predsedov a chýba im základné spojivo, ktorým sú peniaze nie len pre samotné strany a ich vedenie, ale aj pre činnosť samotnej strany a uplácanie médií, ktoré nie sú v slovenských „rukách“.
Žiaľ doba je taká, že ak chceš ovplyvniť vývoj Slovenska musíš mať veľký balík peňazí na zaplatenie propagandy a jedného organizátora, ktorý bude udávať politicko-ideový smer strán a riadiť ich kroky. Inými slovami, politicky boj potrebuje minimálne rovnaké technické, finančné a ideologické zázemie ako ma politický protivník a v tom je doposiaľ obrovská nerovnováha v neprospech skutočných národných strán.
K nízkemu národnému povedomiu prispieva aj dvojtvárna vládna politika, ktorá sa dá ťažko nazvať skutočnou národnou politikou, pretože tak, ako všetky doterajšie vlády, jedno hlása pred voľbami a druhé robí po zvolení a nástupe k moci. Tu zlyháva kontrolná moc Národnej rady, pretože vláda má vykonávať len vôľu Národnej rady a nie naopak, ako je to doposiaľ.
Tento stav dvojtvárnej politiky strán v Národnej rade a vo vláde len podkopáva dôveru v ostatné národné strany a myšlienku zachovať národ a jeho štát. Naopak podporuje to starú známu propagandu, že Slováci si nevedia vládnuť, preto musia byť pod vládou niekoho iného.
Že národné povedomie nezaniklo a má doposiaľ nejakú silu možno ďakovať len alternatívnym neštátným médiám na nete, trom či štyrom printovým a jednotlivcom na sociálnych sieťach.
Dokedy štát, resp. Národná rada nekodifikuje národnoštátny záujem a národnoštátnu doktrínu Slovenska a neprevezme vlastníctvo informačných zdrojov, ich tokov a nadpolovičný počet koncových info médií do vlastníctva a pod vlastnú kuratelu, bude to dlhodobý a nerovný boj o existenciu národa a štátu s veľmi neistým výsledkom.
Národná rada si musí uvedomiť, že je to mocenská inštitúcia prioritne pre majoritný národ a nie pre nadnárodné spoločnosti so sídlom v iných štátoch a sociálne zabezpečenie poslancov.
Treba sa v tomto smere učiť od opozície ako manipulovať dav.
Treba pozrieť na skladbu demonštrantov opozície a zistíte, že je to mládež a ženy, ktoré opozícia úspešne ovládla a využíva vo svoj prospech v boji proti národu, štátu a vláde, ale hlavne proti nim samým…!
AUTOR: Ivan Pauer
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.