V priestore od Tatier až k Dunaj sa blýska, hromy divo bijú… Obyvatelia Slovenska ešte viac, ako predtým, sa rozdelili na tri veľmi odlišné skupiny: prví tvrdšie nadávajú na súčasnú koalíciu, druhí s ešte väčšou vervou kritizujú opozíciu a tretí čoraz hlasnejšie prízvukujú, že je im všetko jedno, lebo sa v tejto krajine aj tak nič nezmení a nezlepší, ako vlastne aj v celej Európskej únii. Čo sa však zmenilo ešte viac, počet rozčarovaných a nasrdených sa razantne zvýšil aj v radoch prvých dvoch skupín občanov…
Slovensko asi ešte nikdy nebolo na takom neprehľadnom, znepokojujúcom rázcestí. Vždy smerovalo buď ľavicovejšou alebo pravicovejšou, konzervatívnejšou alebo liberálnejšou cestou. Malo síce dosť „pestré“ pravicové /ale predsa pravicové!/ vlády a jednu „maskáčovú“ ľavicovú vládu, zlepenú zo SMERu, SNS a Mostu-Híd, ale aj vtedy pokrivkávalo buď na ľavú alebo na pravú nohu. Jasnejšie a zreteľnejšie, ako teraz, dianie na slovenskej politickej scéne videla ako domáca, tak aj susedná zahraničná a vo všeobecnosti svetová verejnosť.
V súčasnosti slovenský vláčik pomaly smeruje takmer do neznáma a preto sú voliči na oboch hlavných stranách politického spektra veľmi nespokojní. Akože ľavicovo-národniarska vláda so zjavným bruselsko-liberálno-slniečkarskym „nádychom“ vyvoláva ostrú nespokojnosť pravičiarov, ľavičiarov, národniarov, konzervatívcov, progresívcov atď., skratka všetkých. Iba mizerná časť obyvateľstva je spokojná. A to sú vlastne tí, ktorým je všetko jedno a ktorí sa starajú iba o seba a vlastnú rodinu. Všetko ostatné je im úplne ukradnuté…
Nespokojnosť priaznivcov opozície je absolútne logická, prirodzená a pochopiteľná: opozícia bola vždy nespokojná s koalíciou a snívala o čo najskoršom jej odstavení a návrate k moci súčasnej opozície. Slovenskou pikantériou však je, že vo veľkej miere je nespokojná aj väčšia časť sympatizantov súčasnej koalície, pričom je nasrdená možno, ako nikdy predtým, a hlavne, na príslušníkov súčasnej koalície. Kým opozičníci „tradične“ kritizujú všetky kroky koalície, priaznivci tej koalície sú veľmi nespokojní s jej konaním a tvrdia, že postupuje veľmi pomaly, nerozhodne, podniká skôr kozmetické, ako razantné opatrenia, je opatrná, ba dokonca bojazlivá, za ostatný rok urobila príliš málo a mohla urobiť mnohonásobne viac.
Skratka, na Slovensku sú nespokojní takmer všetci. Nemusíme opakovať, prečo opozícia kritizuje koalíciu: postačí nahliadnuť do mainstreamovej tlače alebo si pozrieť relácie všetkých hlavných slovenských televízií a budete v obraze. Mainstream aj naďalej robí „tlačového hovorcu“ opozícii a tvrdo útočí na koalíciu. Opozícii poskytuje „informačný servis,“ všemožne ju propaguje a je voči nej až neuveriteľne ústretový. Peter Bielik, napríklad, v nedávnej relácii bol taký prívetivý v priateľskej televíznej debate s Richardom Sulíkom, že sa už zdalo, že mu ponúkne kávu, pohár dobrého vínka a zaplatí mu taxík…
Na druhej strane, priaznivci koalície tiež nachádzajú veľa dôvodov, aby boli nespokojní s činnosťou vlády, ktorú zvolili a s ktorou spájali určité nádeje. Za hlavný dôvod považujú skutočnosť, že v radoch koaličných strán, hlavné, HLASu, je veľa politikov s liberálnymi, slniečkarskymi a jasne probruselskými názormi. Keby sme chceli vymenovať všetkých „liberálo-koaličníkov,“ začínajúc hlavnými „aktérmi“ – Druckerom, Dolinkovou a inými, mali by sme vytvoriť asi taký dlhý zoznam, aký má ukrajinský web „Mierotvorca…“ Aj koaličníci, aj opozičníci čakajú, kedy sa začne vzďaľovať od priestoru medzi Tatrami a Dunajom a ešte viac prikláňať k Bruselu a Washingtonu prezident Peter Pellegrini a iní kompetentní… Optimistické nálady má totálne mizerný počet priaznivcov koalície…
Konkrétnych príkladov nespokojnosti sympatizantov SMERu, HLASu a SNS je neúrekom. Z priestorových dôvodov uvedieme iba jeden – „rekonštrukcia“ verejnoprávnej slovenskej televízie a rozhlasu. Drvivá väčšina koalične naladených ľudí je presvedčená, že sa za rok neurobilo takmer nič. Takmer všetci slniečkarski novinári sú na svojich miestach a charakter rozhlasového a televízneho spravodajstva sa zmenil iba v jednom – jedinom bode: zmizli otvorené útoky na súčasnú koalíciu. Príčina je úplne jasná: v rámci toho, že skôr či neskôr z podniku začnú vyhadzovať slniečkarov, liberálov a genderov, títo „odborníci“ zmiernili svoj tón voči vláde a snažia sa predlžiť svoj život v danej inštitúcii.
V ostatnom verejno-právny rozhlas a televízia sa vôbec nezmenili. Tá istá propagácia a podpora opozície, to isté skákanie do reči a prerušovanie koaličných politikov počas relácií, tá istá tvrdá transatlantická, bruselsko-washingtonská propaganda, tá istá divoká a zúrivá rusofóbia, ktorá dokonca ešte viac nabrala na obrátkach. Prívrženci koalície sú mimoriadne nespokojní: takmer nič sa nezmenilo, nezlepšilo a nie je jasné, kedy sa zlepší a či vôbec…
Mnohí chápu, že to nie je ľahký a rýchly proces, že treba absolvovať zákonom stanovené kroky, že nie je ľahké len tak vymeniť zamestnancov, pretože všetci majú zmluvy a treba dodržiavať zákony a pod. Avšak mnohí sú presvedčení, že sa napreduje veľmi pomaly a dalo by sa konať rýchlejšie. Podobnú nespokojnosť a očakávania prejavujú priaznivci koalície aj v mnohých iných otázkach a zdá sa im, že koaliční politici a úradníci pracujú neefektívne a pomaly. A preto sú na Slovensku nespokojní takmer všetci – aj koaličníci, aj opozičníci.
Pikantériou je, že všetci sú nespokojní kvôli činnosti vlády: jedny odsudzujú kroky, ktoré robí, druhy sú rozčarovaní tempom napredovania vlády a tiež mnohými jej krokmi, ktoré tiež považujú za nesprávne, ale z opačného dôvodu, lebo sa im pozdávajú byť dosť liberálnymi, slniečkarskymi, gendernými, pronatovskými, probruselskými atď., ale nie proslovenskými.
Opozičníci kritizujú vládu, väčšina jej priaznivcov je tiež nespokojná s jej konaním. Na Slovensku sa vytvorila patová situácia, keď sú nespokojní prakticky všetci. Čo s tým? No asi by si koaliční politici a úradníci mali vstúpiť do svedomia a zamyslieť sa: či bojovali o moc iba preto, aby získali vysoké funkcie, teplé miestečká, peniaze a boli u koryta, alebo aj preto, aby urobili pre tento štát a jeho obyvateľov aj niečo užitočné, aby krajina prosperovala a ľudia boli šťastnejší a spokojnejší. Potom možno bude menej nespokojných na oboch stranách…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.