Bájoslovie Slovanov je súbor ich bájí, mýtov, legiend a tradícií, ktoré sa zachovali do dnešných dní ústnym podaním z generácie na generáciu. V určitom období našej minulosti boli zapísané, pričinili sa o to hlavne učenci z jednotlivých obrodenských generácií. Okrem bájoslovia Slovanov sa zvykne používať aj cudzí termín mytológia Slovanov. V bájach Slovanov sú zachytené predstavy našich dávnych predkov o pôvode sveta (neba a zeme), vesmíru, človeka, zvierat a rastlín, dozvedáme sa z nich o našich predkoch, hrdinoch a obrancoch rodu a o významných udalostiach v živote národa. Napriek tomu, že pôvodné báje podľahli vplyvu kresťanstva, stopy kultu dávnych božstiev a bájnych udalostí možno rekonštruovať z literárnych, národopisných, folkloristických, archeologických a lingvistických údajov (hlavne ľudových piesní, povier, obyčajov, rozprávok a prísloví).
Bájoslovie vo veľkej miere obsahuje rôzne inotaje (alegóriu) alebo personifikáciu, teda ide zväčša o hovorenie v obrazoch, keď skutočný význam myšlienky a príbehu je pre nezasväteného poslucháča alebo čitateľa skrytý. Úlohou rozprávaného príbehu bolo zamaskovať jeho skutočný význam alebo zmysel, ale popritom poskytnúť poslucháčovi dostatočný počet kľúčov a dotykových bodov na správny výklad príbehu a jeho hlavnej myšlienky (poučenia z príbehu). Bájoslovie starovekých národov poskytuje príbehy o konaní bohov a hrdinov, odpovede na otázky súvisiace so vznikom sveta, s výzorom človeka a jeho osudom a vysvetlenie niektorých prírodných javov a pominuteľnosti vecí v živote.
VZNIK VESMÍRU A SVETA
Podľa astronómov sa vznik vesmíru začal veľkým treskom. Vzniklo v ňom všetko: priestor, energia a hmota, od tej chvíle začal plynúť aj čas. Do tohto okamihu neexistovalo nič. Ak sme vyššie spomínali hovorenie v obrazoch, tak bájoslovie Slovanov zachytáva vznik vesmíru presne tak ako veda o vesmíre. Traduje sa, že vesmír vznikol úderom (treskom) kladiva nebeského kováča Svaroga o kovadlinu, na ktorej potom ukul hviezdy a slnečný kotúč. Následne vznikol svet z ohňa nebeskej vyhne. Oheň je jedným zo základných živlov (zem, voda, oheň, vzduch) a Slovania ho majú vo veľkej úcte. Má v sebe očistnú silu a na nebi sa prejavuje bleskmi. Dodnes sa zachovala pri slávení slovanských sviatkov tradícia preskakovania vatier, pri ktorom sa očisťuje éterické telo človeka, alebo chodenie bosými nohami po žeravých uhlíkoch, čo upevňuje ducha človeka.
Vo svete Slovanov existujú rôzne báje o usporiadaní sveta. Jedna z nich hovorí, že na bájnom ostrove Bujan vo svetovom oceáne rastie strom života (dub). Jeho korene zapustené v zemi symbolizujú podsvetie (Nav), v ktorom sa nachádzajú duše našich predkov. Kmeň stromu symbolizuje svet, v ktorom žije a prejavuje sa človek (Jav). V korune stromu sídlia bohovia (Prav). Slovania teda poznajú tri svety: Nav, Jav a Prav. Sú zobrazené aj na Zbručskom idole, ktorý bol objavený v roku 1848 v rieke Zbruč (Ukrajina) a v súčasnosti je jeho originál v Krakovskom archeologickom múzeu. Do podsvetia putovali duše mŕtvych cez Kalinov most nad riekou Smorodina, ktorý strážil trojhlavý drak. Medzi jednotlivými svetmi sa dalo prechádzať cez deň po dúhe (raduga) a v noci po Mliečnej ceste. Mliečna cesta mala u našich predkov pomenovanie Cesta duše. Slnko putovalo po oblohe z východu na západ a pri svojom zapadaní sa okúpalo v oceáne. V slovanskom bájosloví sa navyše striedali štyri podoby slnka. Jarná podoba – Jarilo (dieťa), letná podoba – Dažbog (junák), jesenná podoba – Svantovít (muž), a nakoniec zimná podoba – Koľada (starec).
Folklórnu kozmografiu výrazne ovplyvnil kresťanský apokryfný obraz sveta. Medzi ľudové predstavy rozprávkového alebo folklórneho charakteru uvedené v ruských apokryfoch patrí aj nasledujúca: Zem pláva vo svetovom oceáne na chrbte troch veľrýb. Aby svet predišiel prasknutiu, je okolo neho ovinutý had. Podobné predstavy nájdeme aj v iných kultúrach sveta.
VIEROSLAVÍN SLOVANOV
Vieroslavín sme doteraz poznali ako päťdielnu básnickú skladbu Michala Miloslava Hodžu. Vieroslavínom je nazvaná aj záhradná besiedka na Slovanskom dvore Slavica, v ktorej sa nachádza drevená kópia spomínaného Zbručského idolu a šesť keramických reliéfov s vyobrazením slovanských bohov Svaroga, Perúna, Velesa, Lady, Živy a Makoš.
AUTOR: Miloš Zverina
