„Ex visegrado, paradiseo terrestri…“ Z Vyšehradu, z pozemského raja…, tak začínal svoj list pápežovi biskup Castelli. Písal o historickej oblasti veľkého významu, kde sa TVORILI dejiny. Neďaleko slovenského mesta Štúrovo sa nad Dunajom nachádza starobylé maďarské mesto Vyšehrad (maďarsky Visegrád), ktoré má v súčasnosti menej ako 2 000 obyvateľov. Pamätá však zlatý vek Uhorska, je súčasťou spoločnej histórie Slovenska a Maďarska. Na skale sa týči hrad, sídlo mnohých kráľov, ktorý patril k najväčším opevneniam Uhorska.
V novších dejinách vo februári 1991 tu o spoločnej stratégii obchodu a o vstupe do EÚ rokovali predstavitelia vlád Česko-Slovenska, Poľska a Maďarska. V lokalite na vrchu Sibrik postavili už Rimania pevnosť, ktorá predstavovala dôležité opevnenie pozdĺž hraníc Rímskej ríše. Počas panovania rímskeho cisára Konštantína I. Veľkého tam žilo približne 300 legionárov. Fungovala do začiatku 5. storočia, keď Rimania tamojší tábor natrvalo opustili. Na tomto vrchu vidieť pozostatky rímskych stavieb aj dnes. Územie bolo osídlené od neolitu, pred Rimanmi tu žili Kelti a po tureckých vojnách aj slovenskí a nemeckí osadníci. Hrad bol ešte pred príchodom Maďarov využívaný počas trvania Veľkomoravskej ríše Slovanmi. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodný, slovanský názov mesta – Višni grad. Nemecký názov Plintenburg má súvis s krásnym výhľadom, ktorý hrad poskytuje. Hradný komplex pozostáva z Dolného hradu (maďarsky Fellegvár) a Horného hradu – citadely v tvare trojuholníka. Citadela chránila údolie Dunaja a kontrolovala hlavnú obchodnú cestu medzi Budínom a Ostrihomom. Prvá písomná zmienka o Vyšehrade pochádza z roku 1009, pôvodný hrad z 11. storočia však zničila mongolská invázia v roku 1242. Na tunajšom hrade sa v roku 1335 stretli český kráľ Ján Luxemburský, uhorský kráľ, Karol I. Róbert a poľský kráľ Kazimír III. Veľký. Za Karola I. sa z hradu stalo kráľovské sídlo Uhorska, bola tu uložená maďarská a poľská koruna. Na hrade sprostredkoval mier medzi poľským a českým kráľom. Neskôr (v roku 1405) premiestnil Žigmund Luxemburský kráľovské sídlo do Budína. Uhorský a chorvátsky kráľ Matej Korvín využíval Vyšehrad ako svoje letné sídlo a prestaval palác v gotickom štýle. Bolo to prvé miesto, kde sa gotika objavila mimo Talianska. Arcibiskup Miklós Oláh v knihe z roku 1536 spomína vyšehradský palác s 350 izbami, obklopený parkmi s krásnymi fontánami a sochami. Pri paláci boli prepychové kúpele a na námestí vo fontáne tieklo namiesto vody víno.
Palác dal postaviť Karel I. a v jeho dostavbe pokračoval jeho syn Ľudovít I. Veľký a po ňom rímsko-nemecký cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský. Dokončil ho Matej Korvín, ktorý si sem pozýval sochárov a rezbárov, astrológov z Talianska, podobne ako jeho manželka, dcéra neapolského kráľa Beatrix Aragónska, umelcov, filozofov a učencov. Zlatý vek mesto zažívalo v 15. storočí, keď bolo hlavným diplomatickým centrom. V osemuholníkovej fontáne z červeného mramoru, diele talianskeho sochára Giovanniho Dalmata, tieklo pri slávnostiach namiesto vody víno, ako sa spomína aj v Sprievodcoch po Maďarsku z roku 1960 a 1976. Turci však v roku 1542 zrovnali Vyšehrad takmer úplne so zemou. V strede Dolného hradu sa týči 31 metrov vysoká Šalamúnova veža, dnes je v nej historické múzeum a rozhľadňa s výhľadom na údolie Dunaja. Má šesťuholníkový pôdorys a známa je tým, že tu žil 12 rokov aj neslávne známy gróf Vlad III. Tepeş, zvaný Dracula. Dal ju postaviť kráľ Belo III. po vpáde Mongolov a pri obliehaní poskytovala úkryt hradnej posádke. Vlad Tepeş bol zajatý Matejom Korvínom pre pokus vstúpiť do spojenectva s Turkami a tiež pre spreneverenie finančných prostriedkov. Na žiadosť Štepána III. Moldavského bol v lete 1475 prepustený, aby bojoval proti Turkom v Bosne v Korvínovej armáde. O dva roky bol v bitke zabitý, ale údaje sa rôznia, jedny verzie hovoria o poprave, iné o konvertovaní na kresťanstvo. Za panovania Turkov hrad spustol a nemeckí osídlenci použili jeho stavebný materiál na výstavbu svojich domov. V roku 1686 po päťdňovom obliehaní dobyli pevnosť Habsburgovci. Až v 19. storočí sa začalo s jeho obnovou a s vykopávkami. Čiastočne zrekonštruovaný hrad je častým dejiskom kultúrnych akcií, aj dnes sa tu konajú veľké historické festivaly a stredoveké turnaje. Na susednom kopci Nagy-
villám je rozhľadňa Zsitvay s nádhernou panorámou. Neďaleko mesta sú arborétum a Botanická záhrada Miklósa Bertényiho a za mestom sa začína Národný park Duna-Ipoly s roklinou Rám pripomínajúci so svojimi potokmi, vodopádmi a rebríkmi Slovenský raj. Spirituálne založených zaujme kopec Dobogókö s obradnými skalami, miesto šamanských rituálov. Nachádza sa asi 8 km od Vyšehradu. Údajne je tu čakra srdca Zeme, v roku 2006 ho navštívil dalajláma.
AUTOR: Vladimír Líška
