Podľa docentky Alexandry Žourkovej je u pacientov liečených antidepresívami udávaný výskyt sexuálnych dysfunkcií u mužov a žien od 40 % do 80 %. Vplyv antidepresív na sexualitu sa bagatelizuje, pritom sexuálne zdravie tvorí dôležitú zložku kvality života. Problémy v sexuálnej oblasti sú známym problémom pri liečbe antidepresívami, na ktorý lekári akosi pacientov zabúdajú informovať. Len necelá pätina pacientov oznámi tento problém svojmu psychiatrovi. Výskumy ukazujú nedostatočnú diagnostiku sexuálnych dysfunkcií pri liečbe antidepresívami. Téma býva medzi lekárom a pacientom nedostatočne komunikovaná, pritom práve výskyt týchto nežiaducich účinkov môže radikálne zmeniť život pacienta, čo je aj dôvodom, prečo sa mnohí a oprávnene liečbe antidepresívami vyhýbajú.
Počet pacientov, ktorí o týchto zmenách referujú, je menší ako počet tých, ktorí zmenu sexuality pri liečbe antidepresívami vnímajú (28,3 % verzus 48 %). Vari preto, že depresia a ďalšie poruchy sa považujú za závažnejší problém. Vieme, že podľa Sigmunda Freuda je sexualita považovaná za príčinu psychických chorôb, konfliktom medzi prianím a realitou, ktorá toto prianie neumožňuje. Treba podotknúť, že na túto oblasť života negatívne vplývajú nielen antidepresíva, ale aj aj antiepileptiká či lieky na chemoterapiu. Ako tvrdí MUDr. Barbora Vašečková, v klinickej praxi platí predpoklad, že ukončením liečby antidepresívami postupne vymiznú aj nežiaduce účinky. V kontraste s týmto očakávaním sú však práve pretrvávajúce zmeny sexuálneho správania mesiace až roky po ich vysadení. Nezáujem o sexualitu však súvisí aj s únavou, apatiou, pasivitou, nezáujmom o spoločnosť, o rodinu, o nadväzovanie kontaktov a o budovanie vzťahov a buduje negatívny postoj k životu, spoločnosti a ľuďom.
Objavenie sa niektorého typu alebo viacerých typov sexuálnych dysfunkcií bolo opísané pri liečbe všetkými skupinami antidepresív s mierou výskytu od 26 % do 80 %, tvrdí štúdia Treatment-emergent sexual dysfunction od Alberta Chiesa a Alessandra Serrettiho. Napr. v USA v rokoch 2005 – 2008 užívalo antidepresíva 11 % populácie. Ak by boli pacienti na začiatku liečby o týchto účinkoch informovaní, ich spotreba by bola oveľa nižšia. Medzi najviac predpisované patria antidepresíva skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu) a práve ony sú zaťažené vyššou mierou sexuálnej dysfunkcie. Zvýšením serotonínu sa štartujú hormonálne zmeny. Podľa Vašečkovej predpokladaným mechanizmom indukcie sexuálnej dysfunkcie je serotonínergný efekt, narušenie cholínergicko-adrenergnej rovnováhy, ako aj alfa-adrenergný mechanizmus, hormonálne zmeny, ovplyvnenie syntézy oxidu dusného a nepriamo aj sedácia a prírastok hmotnosti. Vašečková vo svojej dizertačnej práci Sexuálne nežiaduce účinky antidepresív spomína rozsiahlu francúzsku štúdiu z roku 2003, kde bola na vzorke 4 500 pacientov u 69 % (u 74,7 % mužov a u 64,4 % žien) zistená sexuálna dysfunkcia. Autori štúdie zároveň zistili, že dysfunkcie sú výrazne častejšie u pacientov užívajúcich antidepresíva. Podľa výsledkov multicentrického prospektívneho sledovania v roku 2001 mali najväčšiu incidenciu sexuálnych dysfunkcií Citalopram, Paroxetin, Venlafaxin, Sertralin a Fluoxetin. Napr. pri liečbe Venlafaxinom boli pozorované sexuálne dysfunkcie až u 67,3 % pacientov. Často sa tvrdí, že presný mechanizmus účinku antidepresív nie je známy… Existuje pritom niekoľko druhov, ktoré majú minimum nežiaducich účinkov alebo dokonca pôsobia prosexuálne, napr. Bupropion zvyšujúci hladinu dopamínu a noradrenalínu. Ďalšími sú Tianeptin – stimulátor spätného vychytávania serotonínu, Moklobemid – reverzibilný inhibítor monoaminoxidázy, alebo Reboxetín – inhibítor spätného vychytávania noradrenalínu. Kladný efekt Moklobemidu pri erektilnej dysfunkcii bol zistený až u 63 % mužov. Liek Trazodon blokuje 5-HT2 receptory a Bupropion a Moklobemid zvyšujú hladinu dopamínu. Dopamín, noradrenalín a acetylcholín sexuálnej aktivite napomáhajú, kým serotonín, GABA a adrenalín pôsobia inhibične. Vplyv dopamínových agonistov je opačný. Dopamín zvyšuje sexuálnu aktivitu. Acetylcholin s oxidom dusným spolupôsobia pri navodení erekcie relaxáciou hladkých svalov.
Antidepresíva ovplyvňujú neuromediátorové systémy a ovplvyvňujú hormonálny stav organizmu. Serotonín inhibuje sexuálnu aktivitu tým, že antidepresíva blokujú 5-HT2 receptory, čím potláčajú sexuálne správanie a spôsobujú ťažkosti pri dosahovaní orgazmu. MUDr. Radovan Vaškovský v článku Benefity zámeny antidepresiv u pacientov so sexuálnymi dysfunkciami priraďuje k uvedeným antidepresívam aj Nirtazapin, ktorý blokuje alfa receptory a zvyšuje uvoľňovanie noradrenalínu, a extrakt z ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum). Tvrdí, že sexuálne dysfunkcie sú častý a závažný problém, aj keď ešte stále nedostatočne sledovaný. Uvádza ich až 50 – 90 % pacientov liečených antidepresívami. Miera erektilnej dysfunkcie sa pohybuje medzi 5 % – 80 %. Výskyt sexuálnych dysfunkcií sa objavuje už aj pri nižších dávkach antidepresív, s vyššími narastá aj intenzita a množstvo. Podľa prof. Žourkovej z Psychiatrickej kliniky LF MU a FN v Brne u žien v menšej miere sexuálnu dysfunkciu spôsobujú Mirtazapin, Reboxetin a Tianeptin, dokonca zlepšovať sexuálny život môžu Trazodon, Bupropion a Moklobemid.
Prečo sa však takmer vždy predpisujú také antidepresíva, ktoré spôsobujú sexuálne dysfunkcie? Žourková v práci Antidepresiva v léčbe sexuálnych dysfunkcií u žen tvrdí, že podľa výskumu mali muži vyšší výskyt sexuálnych dysfunkcií ako ženy, u žien bol však vplyv na sexuálne funkcie závažnejší. Depresia má 2- až 3-krát vyššiu prevalenciu u žien, takisto je to s vyšším výskytom úzkostných porúch, u žien je preto vyššia pravdepodobnosť dlhodobého užívania antidepresív. V roku 1997 bol Prozac piatym najpredávanejším liekom v USA a zároveň sa naň pacienti najviac sťažovali, spomína sa v knihe Smrtíci medicína a organizovaný zločin od Petra C. Gotzscheho. Podľa neho nie je známe, prečo SSRI takto negatívne pôsobia, ich najvýraznejším účinkom je vyvolanie sexuálnych porúch.
AUTOR: Vladimír Líška
