Americká stratégia, ktorá dlhodobo považuje Čínu za hlavného vojnového konkurenta, spočíva v sústredení americkej pozornosti na indo-pacifický región vrátane rozvoja sústavy AUKUS, ako aj v podpore umiestnenia síl na území Japonska a vzniku spoločného veliteľstva japonskej a americkej armády na území Južnej Kórey a Filipín. Čo sa týka Blízkeho východu, zostáva angažovanosť Spojených štátov v prospech Izraela veľmi vysoká, o čom svedčí nielen vyslanie lietadlových lodí a pomocných zariadení na jeho podporu, ale aj pozícia Spojených štátov vo vzťahu k potenciálnemu konfliktu medzi Izraelom a Iránom. V Európe sa Spojené štáty angažujú v rámci NATO.
Tu v podstate ide o budovanie významných vojenských základní v Poľsku, kde je umiestnených viac ako 43 000 amerických vojakov, ako aj obrovskej vojenskej základne na území Rumunska. Z dlhodobého hľadiska však celkove prevláda názor o postupnom stiahnutí sa USA z európskeho bojiska a ponechaní konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom na Európsku úniu a o sústredení americkej pozornosti na indo-pacifický región. Súvisí s tým aj potreba budovania novej podoby námornej flotily a námorných síl Spojených štátov. Existuje však aj otázka budovania novej úrovne strategickej iniciatívy v oblasti jadrových zbraní a umiestnenia nových druhov jadrových bômb v Európe, ako aj v indo-pacifickom regióne.
Pani von Leyenová hovorí o tom, že Európa a Európska únia sa musí transformovať na vojnovú úniu. Znamená to zvýšenie výdavkov na obranu nielen na úroveň 2 % alebo 3 % HDP, ale v podstate na úroveň výdavkov na obranu z obdobia studenej vojny, čo znamená 4,5 až 5 % HDP. Išlo by teda minimálne o zdvojnásobenie výdavkov na obranu. Iná základná skutočnosť vychádza z pochopenia, že európsky obranný priemysel bude najskôr potrebovať obrovské finančné dotácie na to, aby obnovil vlastnú produkciu a zásadným spôsobom zvýšil schopnosť produkovať nielen granáty, ale predovšetkým obrnené vozidlá, prostriedky protilietadlovej obrany a prostriedky a raketové systémy stredného a dlhého doletu. Tu platí veľmi jasne výhrada vedenia napríklad firmy Rheinmetall konštatujúcej, že postaví nový závod na výrobu tankov Leopard 2 a Leopard 3, ale za podmienky, že musí byť na stole podpísaný dlhodobý kontrakt na dodávku desiatok a stoviek nových tankov. Predpokladá sa, že len samotný Bundeswehr by potreboval vyše 800 nových tankov Leopard 2. Pridajme k tomu aj skutočnosť, že do Európy a európskeho obranného priemyslu preniká zároveň juhokórejský obranný komplex, čo súvisí s obrovskými nákupmi zbraňových systémov hlavne v oblasti obrnenej techniky a raketovej techniky Poľska v Južnej Kórei. Čo sa týka nákupu tankov K2 Black Panther a niektorých ďalších druhov zbraňových systémov, chce Poľsko samotné kúpiť 850 kusov tankov K2; má sa riešiť aj to, že sa postaví spoločný podnik Južnej Kórey a Poľska na území Poľska s tým, že zhruba 350 až 400 tankov by sa už vyrábalo v krajine. Samozrejme, vzniká s tým aj ďalšia konkurencia, napríklad vo vzťahu k Rheinmetallu.
A to isté sa týka aj oblasti leteckého priemyslu a projektu Tornádo, ktorý mal byť spoločným projektom viacúčelového stíhacieho bombardovacieho lietadla, no zatiaľ stagnuje a stojí. Zoberme do úvahy aj skutočnosť týkajúcu sa straty kontraktu na výstavbu ôsmich ponoriek, ktorý sa snažilo získať Francúzsko pre Austráliu. Došlo k nej preto, že zvíťazili Spojené štáty, ktoré už dodávajú technológiu na výstavbu jadrových ponoriek (stíhacích alebo raketonosných) pre austrálske lodenice s tým, že práve ony budú budovať ponorky jadrového odstrašenia pre sústavu
AUKUS. Francúzsko nielenže prišlo o miliardy kontraktov, ale aj o obrovské množstvo pracovných miest. Zároveň s tým nastupuje aj ďalšia vlna spolu so základnými otázkami, kto a akým spôsobom bude financovať obrovské zbrojné nákupy, ktoré chcú realizovať jednotlivé členské krajiny NATO. Vezmime do úvahy fakt, že dodávky zbraňových systémov, napríklad obrnených transportérov alebo tankov či niektorých druhov raketových systémov, znamenali výpredaj týchto starších zbraňových generácií v prospech Ukrajiny. Samotní Ukrajinci nakoniec konštatujú, že v mnohých prípadoch ide o staré zbraňové systémy s nedostatočnou úrovňou a niekedy dokonca hovoria o predaji šrotu. Na druhej strane je potrebné vyprázdnené sklady znova naplniť a znova obnoviť aj bojaschopnosť jednotlivých druhov zbraňových systémov v podmienkach jednotlivých členských krajín NATO. Pridajme k tomu aj skutočnosť, že vstup nových členských krajín, ako sú Fínsko, Švédsko a ďalšie, vedie k nutnosti vybudovania nových základní pozdĺž fínsko-ruských a švédsko-ruských hraníc. Vytváranie, budovanie týchto základní, ako aj vytvorenie napríklad stálej základne pre 4 500 až 5 000 nemeckých vojakov na území Lotyšska a Litvy alebo Fínska bude predstavovať obrovské finančné výdavky. Nehovoriac o tom, že najskôr treba získať fyzickú silu, vojakov, ktorí absolvujú výcvik a budú ochotní slúžiť v armáde. A nehovoríme o tom, že napríklad armády Francúzska a Nemecka (Bundeswehr) majú obrovské problémy s nedostatkom pracovníkov, vojakov, s nízkym záujmom o službu v námorníctve, v letectve atď., čo sa prejavuje v tom, že napríklad americké námorníctvo musí odstaviť 17 vojnových lodí len preto, že nie je schopné získať námorníkov na ich obsluhu.
V konečnom dôsledku znamenajú obrovské výdavky na obranný priemysel umŕtvovanie obrovského množstva finančných prostriedkov. Treba spomenúť aj to, že Spojené štáty sa snažia riešiť vlastný problém obranného priemyslu tým, že Ukrajina si objednáva ich zbraňové systémy. Spojené štáty na prosbu Ukrajiny o zbrane reagujú a Ukrajina sa zároveň zaväzuje splácať úvery. Finančné prostriedky, ktoré poskytne americká vláda napr. Ukrajine, sa obratom vracajú do Spojených štátov a slúžia na financovanie výroby zbraní v amerických vojenskopriemyselných korporáciách. Takýto spôsob vedie vo väčšine krajín takzvaného vyspelého Západu k obrovskému nárastu štátnych dlhov, ktoré prekračujú akékoľvek doterajšie mysliteľné hranice. Zoberme si len skutočnosť, že samotné Spojené štáty majú oficiálny dlh 35,4 bilióna dolárov, ale v skutočnosti je to len jeho malá časť, pretože nikto nehovorí o stovkách biliónov dolárov emitovaných ako štátne dlhopisy v posledných tridsiatich rokoch, ktoré slúžili na vykrytie trvalého deficitného hospodárenia amerického rozpočtu s tým, že ročné objemy emitovaných štátnych dlhopisov sa pohybovali od sumy 550 miliárd až po 1,25 bilióna dolárov. Zhruba štvrtina týchto dlhopisov je už po lehote splatnosti a Spojené štáty mali už byť postavené do technického defaultu (podobne ako Ukrajina). Samozrejme, vzhľadom na pozíciu Spojených štátov ako lídra tzv. západného sveta sa žiadna ratingová agentúra na tento krok neodváži.
Pridajme k tomu aj niekoľko ďalších významných skutočností. Od roku 2024 prebieha proces financializácie prírodného sektora. Znamená to, že sa oceňuje voda, lesy, pôda, vzduch. Tento verejný statok má byť od roku 2025 obchodovaný na svetových kapitálových trhoch. V tejto súvislosti je teda pochopiteľné, prečo napríklad BlackRock zabezpečuje vývoz vysoko kvalitnej černozeme z Ukrajiny do zahraničia s tým, že dnes ho získava ako reciprocitu za poskytnuté úvery, budúci rok však môže nadobudnúť vzhľadom na jej ocenenie ako vysoko kvalitnej pôdy obrovské miliardové až stámiliardové majetky.
AUTOR: Peter Staněk
