Každý si pri názve tohto povolania spomenie na úspešný film z roku 1992 s Whitney Houstonovou a Kevinom Costnerom v hlavných úlohách. To je, samozrejme, umelecké stvárnenie tohto povolania a profesionálny bodyguard sa pri spomenutí tohto filmu väčšinou pousmeje.
Bodyguarding sa stal ako jedna zo zložiek služieb biznisu nevyhnutný na prežitie a zachovanie moci bohatých, úspešných, mocných a v poslednom období aj slávnych ľudí (VIP). V modernej dobe sa takisto stáva formou prezentácie samých seba u úspešných jedincov či pri spoločnostiach v očiach širokej verejnosti a médií.Na webe som našiel celkom úplnú definíciu pojmu bodyguard. Tu je:
Bodyguard je bezpečnostný špecialista s veľmi širokým záberom dispozícií, ktoré zahŕňajú rôzne schopnosti (skills) od používania rôznych zbraní a zbraňových systémov cez prvú pomoc až po komunikáciu a preventívne bezpečnostné opatrenia. Jeho základ práce je preventívnymi opatreniami predchádzať hrozbám, ktoré ohrozujú osobu. Je to človek profesionál, ktorého si prajete mať po svojom boku vtedy, keď sa tzv. niečo pokazí. Bodyguard musí mať vysokú mieru pozornosti, aby tak na 100 % vnímal svoje okolie a dokázal včas zaznamenať rozdiely od normálu, ktoré môžu byť indikátormi blížiaceho sa útoku alebo krízovej situácie na vozovke. Pri práci bodyguarda je priam samozrejmosťou bezpečnostné vzdelanie, aby ovládal platnú legislatívu vzťahujúcu sa na oblasť bezpečnosti, priestupkov, Trestného zákona. Musí poznať svoje práva a povinnosti voči kontrolným orgánom. Všetko musí byť vykonávané v rámci platného oprávnenia fyzickej osoby, ako aj bežnej povinnosti každého občana. Bodyguard je osobným šoférom s oprávnením vykonávať jednotlivé úkony ako akákoľvek fyzická osoba (krajná núdza §24 Tr. zákona, nutná obrana §25 Tr. zákona, oprávnené použitie zbrane §26 Tr. zákona, prvá pomoc), len profesionálne a so vzdelaním preukazujúcim profesionalitu.
Na Slovensku sa v poslednom čase v týchto súvislostiach v médiách spomína najmä Ján Takáč, inštruktor systému funkčnej sebaobrany Mastro Defence System, ktorý úspešne ochraňoval také osobnosti ako Chuck Norris, Jean-Claude Van Dame, Jaromír Jágr či Peter Sagan. Dohodli sme si stretnutie v malej kaviarničke v Bratislave, kde mi porozprával o svojej práci, ktorú má zjavne rád a venuje jej veľkú časť zo svojho života – teda tú voľnú hneď po rodine. Okrem definície a, samozrejme, spomienok na film ma zaujímali techniky a prostriedky používané ochrankármi, prečo nosia bodyguardi čierne okuliare. Pýtal som sa, čo je to balistická taška a, samozrejme, zaujímal ma jeho názor, ako by sa mala správať ochranka najvyšších politických špičiek v štáte. Na toto všetko som dostal odpovede:
Čo je Mastro Defence System?
Belgičan Fred Mastro je veľký majster v bojovom umení pencak silat (7. dan), zároveň má čierny pás (1. dan) v brazílskom džiu-džicu (BJJ). Rovnako ovláda kali, čiže používanie noža karambit, a panantukan – palice a rôzne improvizované zbrane. Fred Mastro sa rozhodol, že urobí vlastný systém, najprv to bol SDS – Silat Defence System, a neskôr Mastro Defence System, a to práve preto, lebo základ ostal pencak silat a zároveň zobral niečo z krav magy, niečo z boxu, z thajského boxu, niečo z BJJ… a vytvoril z toho vlastný systém. Tak vznikol MDS – Mastro Defence System. Veľa ľudí hovorí Maestro, ale to nie je správne, je to Mastro – priezvisko belgického tvorcu tohto systému. Postupne začal budovať svoju kariéru a svoj profesionálny život učiteľa „bojovníka“ s tým, že to nie je bojové umenie ani šport, ale systém sebaobrany. Znamená to, že nie sú stanovené oficiálne pravidlá ako napríklad v MMA, v boxe alebo v inom športe. Na druhej strane na rozdiel napríklad od bojových umení, ako sú aikido, karate či džudo, v rámci ktorých treba vedieť rôzne prvky (čo je veľmi funkčné, posilňuje to telo aj myseľ), ale pri MDS by som to nazval funkčná sebeobrana. Ja osobne mám v rámci mojej výučby takzvané pravidlo troch sekúnd. Do troch sekúnd musí byť koniec konfliktu. Lebo my nechceme zápasiť! Neviem, proti komu stojím, a tak to nemôžem podceniť. Samozrejme, je tu aj otázka, čo by som robil, keby som stretol nejakého majstra v oblasti akýchkoľvek bojových umení alebo športu. No, asi by som si s ním podal ruku a tam by to skončilo. Ak je ten človek uvedomelý a má svoje ego spracované, rovnako rozmýšľa v tom, že si nemusíme nič dokazovať. To by veľmi dehonestovalo bojové umenie alebo (v mojom prípade) systém, ktoré prezentujeme. Keď niekoho učím, vždy hovorím: keď je akýkoľvek problém a máš možnosť – utekaj. Uteč preč a vyhni sa súboju. Dôležité sú dve veci. Prvou je – keď môžeš, utekaj. Druhá – avoid the fight, čiže vyhni sa súboju. V prípade, že to nejde (som napríklad s rodinou alebo sa nedá nijako predísť konfliktu), riešim to tak, ako učím ľudí. Pravidlom troch sekúnd. Zasiahnuť vitálne body človeka tak, aby som vedel. Či už stojí oproti mne obrovský chlap, svalnatý, vypracovaný, alebo boxer, ktokoľvek, ja musím preto, že s ním nechcem a nebudem bojovať, použiť nie možno úplne fér techniku. Skrátka urobím niečo, o čom viem, že tým konflikt vyriešim. Je to fyzika. Funguje na každého. Napríklad často radím používať baterku. Bežne ju používame na osvetlenie priestoru a zároveň je to neuveriteľne efektívna vec na sebaobranu. A viete prečo? Lebo fyzika. Keď vám niekto zasvieti baterkou do očí alebo len blikne – na chvíľu nevidíte. A keď máte silnú baterku, ako je táto s 3 000 lumenmi, ktorú nosím pri sebe, môžete pokojne odísť, nič sa nestane, lebo protivník bude na nejaký čas odstavený, nebude vedieť, kde je. Predišli sme tým súboju, nebolo treba sa biť. Nie je potrebné nosiť pri sebe kaser a striekať ho do očí… Baterka funguje perfektne. Baterky používame pomerne často napríklad aj v osobnej ochrane. Naposledy som ju použil v Prahe, keď som tam bol s Jeanom-Claudom Van Damme. Pri sprevádzaní po ulici, keď je tam množstvo fotografov – paparazzov, im blikáme do objektívov, a tým im znemožňujeme robiť fotky.
V systéme Mastro Defence System zohráva pri údere úlohu napríklad aj poloha päste. Alebo napríklad lakte. Používam tzv. pichačky na ktorékoľvek miesto na tele, na jeho otvorenú časť a je to veľmi bolestivé. Samozrejme, závisí aj od toho, či sa rieši situácia vonku alebo v miestnosti. Vonku nemôžem vedieť, čo je pod bundou, či tam nie je peňaženka, retiazka alebo nebodaj zbraň. Preto sa zameriame na krk, oči, uši… A zase fyzika. Keď urobíš úder na uši, môže prasknúť ušný bubienok, čo sa však dá dať do poriadku, ale v každom prípade to rozhodí rovnováhu, človek spadne na zem, totálne vertigo a môžeš odísť. Nepríjemné je už len to, keď si človek pleskne po uchu sám sebe. Takže celé je to o tom, že ľudia musia pochopiť, že toto nie je šport ani bojové umenie, ale systém, ktorý ak človek spraví dobre, má zaručený úspech.
Mastro Defence System je vlastne výňatok z množstva bojových umení a športov prispôsobených reálnemu boju na ulici.
Aký rozdiel je medzi Mastro Defence System a napríklad čínskymi bojovými umeniami?
Som veľký fanúšik Brucea Leeho. Vytvoril vlastný systém Jeet Kune Do (JKD). Začínal s taiči, prešiel pod vedením majstra IP Mana na wing chun a potom na JKD. Musím však povedať, že používam len niektoré jeho techniky. Vôbec nepoužívam napríklad kopy vyše pása. V MMA športe (mixed martial arts, zmiešané bojové umenie) v ringu to robia. Majú tie techniky totiž naučené – údery, chvaty, kopy, a tak to má byť, hoci nie vždy to musí byť úspešné. V karate sú zase katy, ktoré je potrebné sa naučiť, ale v reálnom živote ich človek v boji pravdepodobne nevyužije. Je však potrebné ich vedieť kvôli koordinácii, nácviku techník a páskovaniu.
Od Brucea Leeho sa mi páči konkrétne jedna technika, ktorú aj často používam, a to one inch punch – jednopalcový krátky úder. U mňa je veľmi dôležitý správny postoj. Zadná noha je základ ako korene stromu. Vždy hovorím, že keď fúka vietor a veľký strom má malé korene, spadne. Keď má malý strom veľké korene, prežije to. To vysvetľujem aj na mojich tréningoch, základ je pevný postoj.
AUTOR: Dušan Marušák
