NA POČIATKU BOLO SLOVO A SLOVO BOLO U BOHA A TO SLOVO BOLO BOHOM
(Ján 1:1)
JAZYK SLOVANOV
Ak sme v minulých článkoch písali o potrebe formovania domácej vedy o minulosti Slovanov (Slovanskej školy), o to viac to platí v oblasti jazykovedy, ktorá významným spôsobom vstupuje do rozkrývania našej dávnej minulosti. Je to hlavne z dôvodu neexistencie dostatočného množstva písomných prameňov z počiatkov historického a prehistorického obdobia. Poznatky z formovania jazykov sú významným pomocníkom pri etnogenéze a vytváraní obrazu o dávnej minulosti. Ak však nedávame tieto poznatky do súvislosti s poznatkami z iných prameňov, hrozí nebezpečenstvo, že sa vytvorí predstava o minulosti, ktorá nemá s historickou skutočnosťou nič spoločné. Z minulosti sú známe najmä rôzne etymologické metódy a postupy, ktoré poslúžili manipuláciám a tvrdeniam, ktoré sa síce nedali jednoznačne vyvrátiť, ale ani dokázať. Ako príklad možno uviesť teóriu nemeckých jazykovedcov a historikov o príchode Árijcov (Indoeurópanov alebo Indogermánov) z Indie do Európy, ktorá sa zjavila po tom, ako boli objavené najstaršie indické písomné pamiatky (védy).
O prajazyku našich predkov môžeme začať hovoriť niekedy ku koncu ľadovej doby (15-tisíc – 10-tisíc pred n. l.). Ďalšou etapou vo vývoji jazyka bolo formovanie jazykov jednotlivých vetiev, a to keltskej, germánskej a slovanskej. Výrazný posun v rozvoji jazykov nastal pri prechode na produktívne hospodárstvo, poľnohospodárstvo a kovovýrobu. Podľa doterajších výskumov slovenských jazykovedcov sa utvorenie reči Slovanov kladie na rozhranie tretieho a druhého tisícročia pred n. l. vyčleňovaním z indoeurópskeho prajazyka, ktorý podľa všetkého ani nikdy neexistoval. V rámci tejto teórie vymedzujú tri obdobia vývoja. Prvé obdobie nazvali paleopraslovanské (2000 – 500 pred n. l.), druhé mezopraslovanské (5. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.) a tretie neoslovanské (5. storočie n. l. – koniec 10. storočia n. l.). Pravdepodobne tu však nejde o vyčleňovanie slovanského jazyka z indoeurópskeho prajazyka, ale o vyčleňovanie jazyka Slovenov zo slovanskej jazykovej vetvy. Z nej sa postupnou diferenciáciou vytvorili jazykové skupiny, a to západoslovanská, východoslovanská a južnoslovanská.
Zásadný obrat v minulosti pri skúmaní slovanských jazykov priniesli P. J. Šafárik (Slovanské starožitnosti a Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí), Ján Kollár vo svojich prácach, ako aj ruský jazykovedec O. N. Trubačov. Podľa neho je „etnogenetická metrika Slovanstva“ fundamentálne zakotvená a zafixovaná v jazyku. Jazykoveda je preto základom etnogenézy Slovanov.
PÍSMO SLOVANOV
Tvrdenie, že Slovania dostali svoje písmo od solúnskych bratov Konštantína a Metoda a predtým ho nemali, je dávno vyvrátené mnohými archeologickými nálezmi a písomnými dôkazmi z dávnych čias. V skutočnosti sa písmo našich predkov datuje niekoľko tisícročí pred touto misiou. Nakoniec to priznal aj samotný Konštantín, keď vo svojich spomienkach hovorí o tom, ako ho počas jeho misie na Kryme osud spojil s jedným Slovanom, ktorý mu ukázal listiny napísané ruským písmom.
Stereotypné predstavy v tejto oblasti sa začínajú prehodnocovať aj vďaka objavom najstaršej európskej podunajskej civilizácie, ktorá je oveľa staršia ako doteraz uznávaná mezopotámska. Nemecký archeológ H. Haarmann uvádza, že najstaršie písomné nálezy sveta pochádzajú z územia podunajskej civilizácie… z obdobia rokov 5500 až 5000 pred naším letopočtom. Táto civilizácia bola pôvodným prameňom a ovplyvnila nástupnícke kultúry po nej (mezopotámsku, krétsko-mykénsku, etruskú, babylonskú, fenickú…).
Najznámejším písmom tejto civilizácie je vinčianske písmo alebo aj dunajské písmo pomenované podľa archeologickej lokality Vinča-Belo Brdo v blízkosti Belehradu. Ide o systém znakov nájdených na artefaktoch archeologickej kultúry Vinča (neolitická kultúra 7. až 4. tisícročie pred n. l.). Artefakty tejto kultúry boli nájdené v Rumunsku, Maďarsku, Grécku, Bulharsku, Moldavsku a na Ukrajine. Predmety s podobnými znakmi sa našli aj na mnohých miestach Slovenska. Mohli by sme teda už hovoriť o karpatsko-dunajskej civilizácii, civilizácii s najstarším písmom na svete.
AUTOR: Miloš Zverina
