OPTIMISTICKÉ PRESVEDČENIE NIEKTORÝCH KRUHOV SOVIETSKEJ GENERALITY PO STALINGRADSKEJ PORÁŽKE ZAČIATKOM FEBRUÁRA 1943, POČAS KTOREJ NACISTICKÉ NEMECKO UTRPELO DEVASTUJÚCE ĽUDSKÉ I MATERIÁLNE STRATY, ŽE „FRITZ SA VIAC Z PORÁŽKY NESPAMÄTÁ“, SA UŽ PO NIEKOĽKÝCH TÝŽDŇOCH UKÁZALI AKO PLANÉ. WEHRMACHT SÍCE PRIŠIEL O 6. POĽNÚ ARMÁDU, NEMAL VŠAK VONKONCOM V ÚMYSLE HÁDZAŤ FLINTU DO ŽITA A ZATRÚBIŤ Z VÝCHODNÉHO FRONTU NA ÚSTUP. UŽ V POLOVICI MARCA 1943 PRESKUPIL SVOJE ÚDERNÉ ARMÁDY A ZREORGANIZOVANÁ SKUPINA JUH (HEERESGRUPPE SÜD) UDRELA PROTI PRÍLIŠ ROZTIAHNUTÝM VOJSKÁM ČERVENEJ ARMÁDY JUHOZÁPADNÉHO FRONTU. ODVÁŽNYM PRIELOMOM ODKRYLA KRÍDLO VORONEŽSKÉHO FRONTU A DONÚTILA ČERVENOARMEJCOV KONCOM ZIMY K ÚSTUPU Z MIEST CHARKOV A BELGOROD.
POSLEDNÁ PRÍLEŽITOSŤ
Pre Hlavný stan vrchného velenia (Ставка Верховного главнокомандования) sa stalo studenou sprchou poznanie, že strategická iniciatíva vojny predchádza opäť do rúk Nemecka. Voronežský front však tzv. kurský oblúk (курская дуга) udržal a Sovietom svitla nádej, že dokážu tento nepriaznivý vývoj zvrátiť vo svoj prospech.
Mesto Kursk bolo metropolou rovnomennej oblasti a pred vypuknutím vojny aj významnou priemyselnou baštou.
Ak bol Wehrmacht schopný v lete 1941 podniknúť vojenskú inváziu na frontovej línii v dĺžke zhruba dvetisíc kilometrov a v lete 1942 si trúfol na vpád do Stalingradu, tak na jar 1943 mu zostávali sily už iba na ofenzívu na vybraných úsekoch frontu. Kurský oblúk sa javil generálnemu štábu Wehrmachtu ako vhodný úsek tohto druhu. Nemcom sa ponúkala možnosť zovrieť ho do klieští, ktoré by rozdrvili armády nepriateľa uviaznutého v jeho vnútri. Takáto predstava pripadala vrchnému veleniu Wehrmachtu ako lákavá príležitosť na odplatu za ponižujúci debakel pri Stalingrade. Nemecký vodca zúfalo potreboval dosiahnuť akékoľvek víťazstvo nad takzvanými ruskými barbarmi, aby zdvihol morálku domáceho obyvateľstva a obnovil bojaschopnosť branných síl Tretej ríše. Po boku Wehrmachtu šlo do zrážok zhruba štvrť milióna príslušníkov rumunských, talianskych a maďarských spojeneckých vojsk, na ktorých by prestalo byť dostatočné spoľahnutie, keby sa vietor začal obracať.
Keď poľný maršal Erich von Manstein ozvučil preto nápad útočnej operácie v kurskom oblúku, našiel u Hitlera plné porozumenie. Oberkommando Wehrmachtu dostalo za úlohu vypracovať vpád pod krycím názvom Citadela. Von Manstein a jeho poradcovia predpokladali, že to bude bleskový výpad, aby Červená armáda nestihla vybudovať členitú kaskádu obranných valov.
Najbližší okruh spolupracovníkov nacistického vodcu (Führera) s prekvapením evidoval pochybnosti, ktoré sa mu vkrádali do duše. Inštinktívne cítil, že Wehrmacht si nemôže dovoliť utrpieť ďalšiu porážku, pretože by sa tým definitívne rozbil mýtus živený nacistickou propagandou o neporaziteľnosti nemeckej armády. Minister propagandy Joseph Goebbels vyrukoval 18. februára 1932 so sloganom Totaler Krieg – Kürzester Krieg (totálna vojna je najkratšia vojna). Tretia ríša zmilitarizovala všetky stránky spoločenského a hospodárskeho života, ako to už predtým urobil Sovietsky zväz.
Von Mansteinov pôvodný zámer zorganizovať bleskový útok narážal na váhanie Adolfa Hitlera a jeho najvernejších spolupracovníkov, ktorí nástojili na vyzbrojovaní Wehrmachtu novou a technicky zdokonaľovanou zbraňovou technikou. Príprava ofenzívy sa tak predlžovala z dvoch-troch týždňov na tri mesiace. Z výrobných pásov v továrňach Tretej ríše schádzali tanky novej generácie prevyšujúce výkonnosťou a bojaschopnosťou legendárny ruský tank T-34. Vývojové oddelenia nemeckých zbrojoviek rozpracúvali viaceré neraz priam futuristické koncepty tzv. zázračných zbraní (Wunderwaffen), ktoré však nestíhali zavádzať do sériovej výroby. Podcenili náročnosť výroby náhradných dielov a ich dopravu na bojiská. Technici preto museli neraz kanibalizovať tanky a obrnené vozidlá a vyberať z nich súčiastky a komponenty. Nový nemecký tank Panzerkampfwagen V Panther (vyrábaný v rokoch 1943 – 1945) bol odpoveďou na sovietsky T-34. Po doladení niektorých konštrukčných nedostatkov sa stal na sklonku roku 1943 najúspešnejším strojom v službách Wehrmachtu. Na zvrátenie priebehu Kurskej bitky to však bolo neskoro.
Odkladanie spustenia kurskej operácie umožnilo Nemcom privážať na front i monštrá, akým bol stíhač tankov, ktorý dostal prezývku Ferdinand (podľa konštruktéra Ferdinandovi Porschem).
Až po rokoch od skončenia Veľkej vlasteneckej vojny začalo prenikať na svetlo tajné pozadie činnosti spravodajských služieb v službách Sovietskeho zväzu. Hlavný stan najvyššieho velenia (STAVKA) bol po celý čas príprav nemeckého útoku podrobne oboznamovaný o chystanej ofenzíve Nemcov. Ďalším zdrojom tajných informácií bol sovietsky rádiový odposluch. V priebehu roku 1943 značne zvýšil výkonnosť v nadväznosti na zlepšovanie úrovne leteckého prieskumu sovietskej vojenskej rozviedky. Neprelomila síce tajomný kód Enigma, ale darilo sa jej rozšifrovať správy pochádzajúce z nižších úrovní nemeckého velenia. Fotoprieskum Sovietov bol natoľko úspešný, že v súčinnosti s vypočúvanými nemeckými zajatcami poznali Sovieti dátum a čas pripravovaného útoku.
AUTOR: Patrik Sloboda
