V POSLEDNOM OBDOBÍ OBJAVILI BÁDATELIA CELÝ RAD STAVIEB POD ZEMOU AJ NA DNE JAZIER A MORA. SÚ NA VYSOKEJ TECHNICKEJ ÚROVNI, ALE DNEŠNÝ ČLOVEK ICH NEMOHOL POSTAVIŤ. V ČASE ICH VZNIKU NEBOL TOTIŽ NA POTREBNEJ TECHNOLOGICKEJ ÚROVNI. BÁDATELIA SA ZVÄČŠA PRIKLÁŇAJÚ K NÁZORU, ŽE BOLI POSTAVENÉ VYSPELÝMI, ZREJME MIMOZEMSKÝMI CIVILIZÁCIAMI. O ICH PÔSOBENÍ NA NAŠEJ PLANÉTE PRED OBJAVENÍM SA DNEŠNÉHO ČLOVEKA A DLHÝ ČAS AJ PO ŇOM NIE SÚ POCHYBNOSTI.
Podľa Indiánov amazonského kmeňa Makusiov náš svet spája s tajomnými priestormi rozsiahla sieť tunelov, ktoré sú hlboko pod povrchom. Makusiovia sú domorodci, ktorí žijú v Amazónii v oblasti Brazílie, Guyany a Venezuely… Ich ústne legendy hovoria o príchode bytostí na Zem z vesmíru. Podľa dávnej legendy cestovali Makusiovia v minulosti 13 až 15 dní do vnútra zeme, kde žili obri – bytosti, ktoré mali výšku 3 až 4 metre… Podľa bádateľov je objavená sieť tunelov iba časťou systému obrovského podzemného sveta, kde sa má podľa V. Lišku a C. Ryola, autora publikácie Ztracené dějiny lidstva (Černý Drak, 2018), nachádzať iný, ľuďom neprístupný svet. Je to len fantazijný výplod autorov alebo to boli mimozemšťania, resp. bytosti z paralelných svetov inej dimenzie?
Existuje celý rad ďalších zaujímavých objavov vrátane jaskýň a podzemných priestorov so stopami po minulých vyspelých civilizáciách. Patrí medzi ne aj obrovský jaskynný systém Sac Actun v Mexiku, ktorý je však z väčšej časti zatopený. Je druhým najväčším jaskynným systémom na svete (dĺžka 318 km), ktorým v dĺžke 311,7 km preteká najdlhšia podzemná rieka na svete. Jej vznik trval 65 miliónov rokov a začal sa v čase dopadu veľkého meteoritu, ktorý vytvoril obrovský, 184 km dlhý kráter s mnohými dutinami a trhlinami. Po zaliatí vodou vznikol neobvyklý systém podzemných riek.
V roku 2012 sa našlo spojenie medzi Sac Actun a ďalším veľkým jaskynným systémom – Dos Ojos (82,5 km), ktorý svojou veľkosťou zaujal druhé miesto na svete. Mexiku predtým patril rekord pri podvodnej jaskyni Ox Bel Ha ležiacej južne od obce Tulum. V roku 2007 bola v systéme Sac Actun v podvodnej komore Hoyo Negro (v španielčine Čierna diera) nájdená kostra človeka, ktorej vek sa odhaduje na 12 000 – 13 000 rokov. V čase jeho smrti bol jaskynný systém väčšinou suchý a k smrti došlo asi pádom do Hoyo Negro. Zostatky predstavujú „najstaršiu, najkompletnejšiu a geneticky nedotknutú ľudskú kostru v Novom svete“. Morfologicky je odlišná od pôvodných obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky. Zistené DNA poukazuje na pôvod predkov v Ázii, čo súvisí s populáciou, ktorá prešla na americký kontinent cez Beringovu úžinu.
V Číne je oveľa viac a zaujímavejších pamiatok, napr. Veľký činský múr alebo terakotová armáda v podzemí. K takým patrí aj umelá jaskyňa Long-gupo (Lung-jou, Longyou) v čínskej provincii Če-ťiang (Zhejiang), ktorú v roku 1992 objavil miestny občan. Je to podzemné mesto s 36 jaskynnými sieňami, kamennými mostmi a bazénmi, ktoré je považované za ôsmy div sveta. Vyvoláva celý rad otázok. Jaskyňa je vytesaná do tvrdého kameňa (prachovca). Rovné steny majú výšku 30 metrov a stropy sú podopreté piliermi vysokými aj 10 metrov. Ako vypočítali odborníci, dnes by iba na hrubej stavbe museli pracovať tisícky robotníkov najmenej šesť rokov. Nikto ani netuší, s akým nástrojmi a technickými prostriedkami jej stavitelia pracovali. Nikde sa nenašiel nijaký pracovný nástroj ani stopy po vyťaženej hornine, v nijakých historických prameňoch sa jaskyňa nespomína, aj keď ide o takú monumentálnu umelú stavbu.
Každá z 36 miestností je vyzdobená pravidelnými líniami s rovnakými odstupmi od seba. Rovnaké vzory našli aj na keramike v okolí s datovaním 800 – 500 pred naším letopočtom. Kraj postihujú katastrofy, vojny a povodne, jaskyňa bola zavalená bahnom, ale zostala bez narušenia viac ako dve tisícročia, pričom steny medzi miestnosťami sú pomerne tenké (nepresahujú 50 cm). Zostáva záhadou, aké svetlo používali nielen pri tejto jaskyni, ale aj pri stavbe podzemných tunelov a podzemných miest vôbec. Nenašli sa nikde nijaké stopy po svetlách ani ohni. Nevedno, načo je v jaskyni niekoľko jazier s čistou priezračnou vodou, v ktorej nežijú žiadne živočíchy. Aj preto existujú domnienky, že jaskynné priestory vytvorili mimozemšťania, ktorí nevedno prečo a kedy jaskyňu opustili. Nič v jaskyni nenaznačuje tomu, že ju postavila civilizácia dnešných ľudí.
Stavba vyžadovala vedomosti, akými dnešný človek vtedy nedisponoval. Ale tak je to aj pri iných stavbách vrátane pyramíd. Táto umelá čínska jaskyňa sa od ostatných čínskych jaskýň prírodného pôvodu s archeologickými nálezmi, ktorých je v krajine viac (Lan-tien, Čou-kchou-tien, Juanmou, Jun-ksan a iné) odlišuje tým, že sa v nej nenašli nijaké artefakty.
V bývalom kráľovstve v severnej časti Nepálu bolo objavených viac ako 10 000 jaskýň. Sú vyhĺbené v skalách a vznikli pred tisícročiami. Zostáva záhadou, kto takýto komplex visiaci nad vyše 100 metrov strmou skalou vyhĺbil. Všetko nasvedčuje tomu, že nie sme jedinými obyvateľmi našej planéty.
Existujú aj podmorské nálezy, ktoré sú pre zmenu zaručene dielom Homo sapiens sapiens, jeho zaniknutých civilizácií. O nich aspoň telegraficky.
V epose Mahábhárata sa píše o Krišnovom mestečku Dwaraka. To bolo krátko po smrti Krišnu pred päťtisíc rokmi pohltené morom. Podľa hinduistického kalendára k tomu došlo pri zmene dváparajugy na kalijugu, čo bolo v roku 3102 pred n. l. Mesto stálo v blízkosti ústia rieky Gómatí do Kačského zálivu (anglicky Gulf of Kachchh). V dnešnom indickom štáte Gudžarát je nové mestečko – Dwarka, susediace s Pakistanom. Od roku 1981 bolo more asi jeden kilometer od pobrežia pred dneš-
nou Dwarkou systematicky skúmané. Našli sa
zvyšky opevneného mesta, kamenné skulptúry, medené mince a pečať s trojhlavým zvieraťom, o ktorej hovoria aj písomné pramene.
Veľmi zaujímavé je mesto s pyramídami na dne najhlbšieho čínskeho jazera Fu-sien (hĺbka 8 – 150 m) v provincii Jün-nan v juhovýchodnej Číne. Vek stavieb bol stanovený na tisícročia. Podľa miestnych legiend sa na dne tohto jazera kedysi nachádzalo Zlaté mesto. Jeho obyvateľom bolo iba výnimočne dovolené vyjsť na pevninu. Na dne jazera boli objavené tri pyramídy podobné mayským a s rozmermi podobnými ako pri pyramídach v Gíze.
AUTOR: Viktor Timura
