NA NAŠEJ PLANÉTE JE CELÝ RAD NÁLEZOV, KTORÉ SVEDČIA O PRÍTOMNOSTI VYSPELÝCH ZREJME MIMOZEMSKÝCH CIVILIZÁCIÍ S RÔZNOU VÝŠKOU BYTOSTÍ, KTORÉ VŠAK V PRIEBEHU ČASU POSTIHLI RÔZNE KATASTROFY, NA KTORÉ VEDCI NEMAJÚ JEDNOTNÝ NÁZOR. JEDNÝM Z NÁLEZOV, NAD KTORÝM SI V TEJTO SÚVISLOSTI BÁDATELIA LÁMU HLAVU, SÚ KAMENNÉ GULE. NAŠLI SA SPORADICKY NA VIACERÝCH MIESTACH NAŠEJ PLANÉTY, PRIČOM ODHADY DATOVANIA SA V NIEKTORÝCH PRÍPADOCH AJ ZNAČNE ODLIŠUJÚ.
Na Morave, predovšetkým však v Znojme, robila výskum podzemných priestorov dr. Hana Blochová alias Rosa de Sar spolu so stavebným inžinierom Jaroslavom Růžičkom. Výsledky výskumu zhrnuli v publikácii Pyramidy. Obři a zaniklé vyspělé civilizace u nás (Nakladatelství SAR, Praha, 2011, 2014 a 2015). Avizujú v nej „novú vedu nedeštruktívnej archeológie – nový pohľad na svet!“. Z publikácie vyberáme niekoľko zaujímavých myšlienok.
V prvom rade upozorňujú na problém datovania nálezov. Určovanie veku prírodných materiálov nad 5-tisíc rokov súčasnými metódami je nepresné a nad 10-tisíc rokov už značne nepresné. Určovanie podľa rozpadu rádioizotopu uhlíka C14 neberie do úvahy katastrofy a výbuchy sopiek, pri ktorých sa obsah izotopov v ovzduší značne menil. Dendrochronológia umožňuje určiť vek pomerne spoľahlivo do 10- až 12-tisíc rokov. Magnetostratigrafia vychádza z prirodzeného magnetizmu usadenín a určuje vek do 50-tisíc rokov, ale už značne nepresne. Rôzne organizmy (cicavcov, jašterov, mamutov a pod.) museli byť zakonzervované v horninách veľmi rýchlo, ináč by sa neboli zachovali a dávno by sa rozpadli. Aj zemská kôra chladla veľmi rýchlo – aj po zrážke s kozmickým telesom a posunom zemskej osi o 23,5 stupňa. Pri tomto posune sa rok trvajúci 360 dní predĺžil o päť dní – na 365 dní.
Na nespoľahlivosť datovania poukazujú letopočty uvádzané H. Blochovou. Podľa nej v roku 11 3519 pred n. l. sa na kusy roztrhla planéta Tir, údajne v dôsledku medziplanetárnej vojny s našou planétou Zem, čím sa výrazne zmenili situácia a podmienky v našej planetárnej sústave. Živé bytosti nezanikli, ale rozvíjali sa so zmeneným genofondom. Pri poslednej katastrofe spôsobenej priblížením sa desiatej planéty Nibiru sa dostali jej obyvatelia Anannukovia (boh Ann v Sumeri) na našu planétu Zem. V indických ságach a na vyobrazeniach aj na iných miestach sa opisuje, ako lietali na ohnivých strojoch. Planéta Nibiru sa má vracať každý 6 155 rokov (tak je to asi od roku 11 3519 pred n. l.), preto sa na Zemi každých 6 115 rokov opakujú katastrofy. Prebehnúť malo už asi 18 – 19 katastrof.
K normalizácii od prvej katastrofy roku 11 3519 pred n. l došlo až niekedy okolo roku 80 000 pred n. l. a Zem zrejme bola kolonizovaná z vesmíru mimozemskými civilizáciami, medzi inými aj Atlanťanmi a ásmi. Po nových katastrofách (do roku 58 484 pred n. l. sa Zem ochladzovala, preto vyhynuli veľké živočíchy a teplomilné rastlinstvo; v roku 52 369 došlo k veľkej potope; v rokoch 46 254 a 40139 pred n. l. sa znova veľmi ochladilo; ďalšia potopa – v roku 34020, bola babylonská). Návraty Nibiru nasledovali aj v rokoch 27 909 a 21 794 pred n. l.; tretia potopa v roku 15 679 pred n. l. zaplavila severnú Európu, vznikol Gibraltársky prieplav – H. Blochová a J. Růžička sem zaraďujú prvú etapu zániku (časti) Atlantídy, ktorá zanikla úplne vraj až pri ďalšom návrate planéty Nibiru v roku 9 564 pred n. l.. V roku 3449 pred n. l. zanikli tieto civilizácie: mezopotámska, na Malte, na Cypre, na Kréte a v Južnej Amerike; po výbuchu sopky v Egejskom mori zanikol roku 1495 pred n. l. ostrov Thera atď.). Autori sa pri týchto údajoch o katastrofách odvolávajú na českého bádateľa I. Wiesnera a jeho prácu Bohové a apokalypsy.
Pri prvej a najväčšej katastrofe roku 11 3519 pred n. l. malo ľudstvo na Zemi údajne celkom vyhynúť a v období 85- až 77-tisíc rokov pred n. l. nastalo obdobie vlády mimozemských dynastií.
Domovská planéta Anunnakov Nibiru skutočne existuje, aj keď sa o jej zrážke v našej slnečnej sústave a návratoch diskutuje. Podľa nákresov a správ Sumerov ju objavil Dr. Harrington z námorného observatória IRAS v roku 1983 za Plutom, kde Sumeri planétu uvádzali. Podľa Z. Sitchina asi pred 450 000 rokmi hrozilo na Nibiru pre zhoršujúcu sa atmosféru a zvyšujúce sa žiarenie vyhynutie. Anunnakovia mohli zachrániť atmosféru rozptýlením ionizovaných čiastočiek zlata, ktoré ťažili na Zemi. Podľa inej teórie bola Zem súčasťou planéty Tiamat, ktorá sa zrazila s Nibiru a z jej úlomkov vznikla Zem. Nibiru sa podľa inej varianty vracia každých 3 600 rokov, prechádza medzi Marsom a Jupiterom a spôsobuje katastrofy (presuny pólov, zmeny v rotácii zemskej osi, potopy a pod.). Sitchinom uvádzané skutočnosti odborníci považujú za nespoľahlivé.
Na začiatku štvrtohôr (1,5 milióna rokov pred n. l. došlo, ako uvádza H. Blochová s odvolaním sa na I. Wiesnera, k zmene postavenia planéty Zem v slnečnej sústave v dôsledku medziplanetárnej vojny obyvateľov našej zeme s planétou Tir, ktorá bola pri tom zničená.
Čo je mimoriadne zaujímavé, autori zistili, že pyramídy sú schopné meniť – ohýbať, čas či zakrivovať priestor. Z toho usúdili, že čas je určitý druh energie, ktorá preniká vesmírom a ako druh energie je možné ju (energiu – časopriestor) stláčať. Takto vznikajú časopriestorové brány, cez ktoré je možné cestovať do paralelných svetov vzdialených desiatky, stovky aj tisícky svetelných rokov. Ako uvádza vo svojej štúdii N. Kozyrev, ide o tzv. teóriu efektu stlačeného času. Ovládnutím tejto energie môžu mimozemšťania lietať v kozmickom priestore na vzdialenosti merané na svetelné roky.
AUTOR: Viktor Timura
