JEDNOU Z PRÍČIN, PREČO TZV. HLBOKÝ ŠTÁT NEZMANIPULOVAL TOHTOROČNÉ AMERICKÉ PREZIDENTSKÉ VOĽBY V PROSPECH ULTRALIBERÁLNEJ KAMALY HARRISOVEJ A MOHOL V NICH ZVÍŤAZIŤ DONALD TRUMP, BOLO JEHO ODHODLANIE NAŠTARTOVAŤ REINDUSTRIALIZÁCIU USA. JEHO OPONENTKA TO ZA PRIORITU NEOZNAČOVALA, A KEBY ZVÍŤAZILA, AMERICKÉHO HEGEMÓNA BY ČAKALA POSTUPNÁ IMPLÓZIA. TRANSFORMÁCIA MOCENSKÉHO USPORIADANIA VO SVETE Z JEDNOPOLÁRNEHO NA MNOHOPOLÁRNY BY SA URÝCHLILA. KOLEKTÍVNY ZÁPAD BY VOĽKY-NEVOĽKY VYPRÁZDŇOVAL POLE INICIATÍVAM KOLEKTIVIZUJÚCEHO SA GLOBÁLNEHO JUHU POD VEDENÍM ZDRUŽENIA BRICS. PO NÁVRATE TRUMPA DO BIELEHO DOMU SA PRECHOD NA MULTIPOLARITU SKOMPLIKUJE.
KTO A PREČO CHÝBAL
Programová línia Donalda Trumpa pod známym sloganom Make America Great Again (Urobme Ameriku znovu veľkou) v zmysle obnovenia jej výkonnosti, moci a vplyvu z rámcového obdobia dvoch dekád po skončení 2. svetovej vojny však multipolaritu nepripúšťa. Zmieriť sa s ňou odmieta aj americký vojenskopriemyselný komplex, ktorý stupňuje zástupnú vojnu proti Rusku a v druhom slede proti Čínskej ľudovej republike práve preto, aby paralyzovaním tandemu Rusko – Čína vrátil globálny Juh do svojej sféry vplyvu.
Voľné zoskupenie BRICS, zložené do konca minulého roka z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky, nie je zatiaľ inštitucionálne schopné vstupovať do priameho geopolitického duelu so Spojenými štátmi a s ich najvernejšími vazalmi.
Faktor vernosti vazalov či miernejšie povedané ochoty satelitov neopúšťať obežnú dráhu okolo USA vynikol na tohtoročnom samite združenia BRICS prijatím Turecka ako partnerského štátu. Krajinu Anatólskeho polostrova, ktorá je členským štátom Severoatlantického paktu a kandidátkou na vstup do Európskej únie, reprezentoval na vrcholnej schôdzi BRICS prezident Recep Erdogan s manželkou.
Vystupovanie obidvoch pred televíznymi kamerami s úsmevmi na tvári a s podávaním rúk počas trojdňového summit (22. 10. – 24. 10.) nesporne dráždilo špičky EÚ a NATO. Pridružených členov pribudlo tento rok trinásť: Alžírsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Indonézia, Kazachstan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Turecko, Uganda, Uzbekistan a Vietnam. Krajina polmesiaca však bola jediná zo západného vojenského bloku, ktorý organizuje vojenskú kampaň na Ukrajine proti Rusku. Turecký prezident je však dlhoročným hlásateľom viacvektorovej zahraničnej politiky a do sankčnej obchodnej ofenzívy proti Rusku a Bielorusku svoju krajinu nezapojil. Je si dobre vedomý nesmierne dôležitej strategickej polohy Anatólskeho polostrova pre USA a NATO a správne odhaduje, že koketovanie s BRICS-om si môže dovoliť. Generálny tajomník aliancie Mark Rutte to možno nechtiac potvrdil na tlačovej konferencii v estónskom Tallinne. Na otázku novinára ohľadom žiadosti Turecka o členstvo v BRICS-e reagoval dosť nečakaným výrokom „They have the sovereign right to do so“ (Majú na to zvrchované právo).
Nie je všeobecne známe, či organizátori samitu Erdogana s manželkou pozvali alebo im to navrhol takým spôsobom, že nemohol byť odmietnutý. Čo však známe je, sa týka srbského prezidenta Aleksandara Vučića, ktorého pozval ešte v auguste jeho ruský náprotivok Vladimir V. Putin ako odpoveď na záujem Srbska o účasť na činnosti BRICS-u. Belehrad mal dosť času na to, aby prispôsobil termínový kalendár hlavy štátu jeho ceste na októbrový samit. Vučića zrejme dotlačilo k odrieknutiu účasti bruselské vrchnostentvo. Srbsko je totiž kandidátskou krajinou na členstvo v Európskej únii a tá ho od „výletu za Putinom do Ruska“ rázne odradzovala. Podrobil sa a na samit do Kazane vyslal štvorčlennú ministerskú delegáciu. Deň pred jeho otvorením telefonicky V. Putinovi povedal, že k nemu prídu na návštevu premiéri Slovenska, Maďarska, Grécka a Poľska, ako i predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Tá zavítala až deň po skončení kazanského samitu. Jednou z príčin, prečo Vučić počúvol „dohováranie“ Bruselu, aby do Kazane neletel, bola rozpoltenosť verejnej mienky v Srbsku v otázke prioritnej orientácie štátu. Názorovo prevažne prozápadná je mladá generácia, ktorú môže Západ ľahko zmanipulovať a vyvolať jej prostredníctvom farebnú revolúciu. Situácia je už i tak vyhrotená v dôsledku neochoty Vučića „solidarizovať sa“ s EÚ a uvaliť na Rusko obchodné sankcie.
Skôr než prejdeme k výpočtu superlatívov týkajúcich sa priebehu a výsledkov samitu – a tie prevažujú, ostaňme ešte pri niektorých iných „chybičkách krásy“. Let do Kazane, metropoly Tatárskej republiky, odriekol takmer na poslednú chvíľu brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pod výhovorkou, že si poranil hlavu. Brazília je však spoluzakladajúcim členom zoskupenia BRICS a dnes už 79-ročný juhoamerický štátnik, ktorý už bol hlavou Brazílskej federácie v rokoch 2003 – 2011, je celoživotným ľavičiarom s blízkymi vzťahmi s V. Putinom. Na zasadaniach v Kazani sa zúčastňoval telekonferenčne a pôsobil pomerne čulo, čím nevedomky potvrdzoval domnienku, že sa hanbil prísť ukázať kolegom do Kazane na oči po tom, čo vetoval vstup Venezuely do BRICS-u. Venezuela vedie proti USA dlhoročný protiimperialistický politický zápas, do ktorého sa v minulosti zapájal i Lula da Silva. V júni 2017 ho však odsúdili za účasť v korupčných kauzách. Odsedel si 580 dní, kým bol po nechutných súdnych ťahaniciach a zákulisných hrách obžaloby zbavený. K víťazstvu v prezidentských voľbách 2022 mu údajne dopomohli konexie vedúce do USA, čo ho odvtedy viaže k dištancovaniu sa od nezlomnej Venezuely. Zamedzenie jej vstupu do BRICS-u odôvodnil vraj nečistými júlovými voľbami 2024, v ktorých Nicolás Maduro obhájil svoj prezidentský úrad. Brazília, ako aj takmer celý kolektívny Západ odvtedy uznáva za víťaza jeho proamerického protivníka.
AUTOR: Patrik Sloboda
