Svet obletela senzácia, veď prvý počítač v histórií spravil úspešne Turingov test. Zatiaľ čo mnohí už opití oslavovali víťazstvo technológií, niektorí z nás si radšej počkali než udalosť troška vychladne a objavia sa ďalšie informácie. A spravili dobre.
Turingov test je test schopnosti počítača simulovať inteligentné správanie ekvivalentné, alebo nerozlíšiteľné od ľudského. Bežná interpretácia hovorí o tom, že vypočúvateľ by mal v prirodzenom jazyku komunikovať s počítačom a človekom s tým, že nedokáže rozlíšiť, ktorý z nich je človek a ktorý počítač. Komunikácia pritom prebieha „textovaním“, aby nebol počítač jednoducho odhalený cez neschopnosť v dostatočnej kvalite renderovať slová. Test bol predstavený v roku 1950 v práci Alana Turinga s názvom Computing Machinery and Intelligence. Predpokladal, že ho úspešne zloží počítač okolo roku 2000 (za 50 rokov od roku 1950). Nestalo sa vtedy a žiaľ nestalo sa ani dnes.
Hlavným problémom je (tak ako vždy) benevolentné definovanie testu, ktoré umožňuje množstvo výkladov. Už ani nehovorme o zmene doby (trocha iné zjavné aj skryté predpoklady testu, kultúrny kontext, význam slov), či nedokonalosti ľudskej reči. Mnohí ohýbajú definíciu testu až na hranicu únosnosti. Položme si zopár otázok. Mal by vypočúvateľ vedieť, že jedna z chatujúcich osôb je počítač? Ako nájdeme kvalifikovaných vypočúvateľov pre takúto úlohu? Koľko krát treba test opakovať? Budeme vypočúvateľov meniť po každom „kolečku“? Aký vek má mať počítač a človek? Pri podstatne nižšom veku, stačí predsa podstatne menej dokonalá AI a menej výkonný počítač.
Oveľa väčším problémom sú však filozofické aspekty testu. Ako je možné definovať priemerného človeka pre chatovanie? Ako je možné definovať priemerného vypočúvateľa? Existuje obrovské množstvo ľudí, niektorí sú inteligentnejší, niektorí komunikujú s dávkou sarkazmu, niektorí sú vážni, atď. Mnohé ľudské správanie je neinteligentné, zato mnohé inteligentné správanie je neľudské. Čo ak je stroj až príliš inteligentný? Čo ak je človek príliš hlúpy? Čo ľudské emócie? Dá sa nimi spoľahlivo zmiasť, zakryť, odviesť pozornosť.
Ako je na tom test, ktorý prebehol na Royal Society v Londýne? Program Eugene Goostman vraj dokázal podviesť 33% sudcov vydávaním sa za 13 ročnú ľudskú bytosť mužského pohlavia počas testu, ktorý trval päť minút. Podmienkou mala byť 30% úspešnosť. Skutočne je 30% hranicou úspechu? Za taký výsledok by žiak základnej školy dostal nie päťku, ale rovno šestku, možno sedmičku. Turing ani nikdy nedefinoval hranicu úspešnosti hodnotou 30%. Jeho definícia hovorí o tom, že priemerný vypočúvateľ by nemal mať viac ako 70% šancu na správnu identifikáciu počítača počas 5 minútového kladenia otázok.
Predstierať 13 ročného chlapca, ktorého rodným jazykom nie je angličtina, pričom komunikuje anglicky je veľmi „lacné“. Prvým problémom je vek, Turing prirodzene predpokladal dospelého človeka, mal by mať teda aspoň 18 rokov. Druhým problémom je jazyk. Turing požadoval prirodzenú reč. Ak je 13 ročný chlapec z Odesy z Ukrajiny (irónia dejín vzhľadom na udalosti, ktoré tam prebehli a prebiehajú), mal by komunikovať ukrajinsky, pretože ukrajinčina je jeho prirodzený jazyk a nie svoje nedostatky angličtiny schovávať za to, že je cudzincom.
Objavili sa aj informácie o tom, že Britská univerzita menila parametre testu tak dlho, až konečne s odretými ušami prešiel. Vzhľadom na vyššie uvedené informácie je to viac než pravdepodobné. Nie, budeme si musieť ešte počkať. Svet však miluje senzácie, veda má svoj marketing, potrebuje peniaze a vedci majú tiež svoje ego.
Perličkou je, že medzi sudcami bol aj herec robota Krytona v známom sci-fi sitcome Red Dwarf (Červený trpaslík). Kto vie ako hlasoval, aby sa dostal do kremíkového neba? Ostatne spravte si názor sami, chatujte s dotyčným programom 5 minút, či vás dokáže oklamať, že je 13 ročný pubertiak z Ukrajiny (web každú chvíľku vypadáva):
http://default-environment-sdqm3mrmp4.elasticbeanstalk.com