Prvý počítač na svete, tzv. mechanizmus z Antikythéry, je ešte starší než sa predpokladalo. Bol nájdený v roku 1901 na palube stroskotanej lode pri Gréckom ostrove Antikythéra. Loď bola rímska a potopila sa v roku 67 pr.n.l. Niektorí bádatelia tvrdia, že mechanizmus bol súčasťou koristi, ktorá smerovala spolu s inou korisťou z Rhodu do Ríma na oslavu usporiadanú Júliom Cézarom.
Štúdia z roku 2006 mechanizmus datovala do obdobia 150 až 100 rokov pr.n.l. Nová analýza University of Puget Sound vo Washingtone a National University of Quilmes v Argentíne však upresňuje dátum vzniku na rok 205 pr.n.l. Výskumníci hovoria, že zariadenie sa nemohlo opierať o trigonometriu, ktorá sa rozvíjala až v druhom storočí pr.n.l.. Namiesto toho bolo založené pravdepodobne na aritmetických princípoch Grékov, ktoré si vypožičali od Babylončanov.
Stále nevieme, kto mechanizmus z Antikythéry zostrojil. Niektorí experti poukazujú na legendárnych mysliteľov Archimeda a Hipparchusa, neexistujú však dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia podporili.
„Vieme tak málo o starovekej Gréckej astronómií. Zachovali sa len malé fragmenty práce. Bude pravdepodobne múdrejšie nesnažiť sa ju celú hodiť na jedinú slávnu osobu,“ povedal spoluautor štúdie Dr. James Evans, profesor fyziky na University of Puget Sound.
Mechanizmus z Antikythéry sa skladá z 37 ozubených koliesok zasadených do dreveno-bronzovej debničky, ktorá mala z jednej strany jeden a z druhej dva ciferníky. Bol určený k zaznamenávaniu pohybu Slnka a Mesiaca, vedel predpovedať zatmenie týchto telies a dokonca napodobovať nepravidelnú obežnú dráhu Mesiaca okolo Zeme. Tento pohyb, známy aj ako prvá mesačná anomália, objavil astronóm Hipparchos z Rhodu, je preto možné, že bol prizvaný k zhotoveniu zariadenia. To používa aj diferenciálne prevody, o ktorých sa predtým predpokladalo, že boli po prvýkrát použité až v 16. storočí. Úroveň miniaturizácie a zložitosti sa vyrovná hodinám skonštruovaným až v 18. storočí, teda o takmer 2000 rokov neskôr. Verí sa, že mechanizmus z Antikythéry bol určený aj k výpočtu dátumov Olympijských hier.
Cicero sa v svojich textoch zmieňuje o „zariadení, ktoré nedávno zostrojil náš priateľ Poseidónios, ktoré s každou otáčkou napodobuje tie isté pohyby Slnka, Mesiaca a hviezd.“ Podobné zariadenia sú menované aj v iných starovekých prameňoch a spolu s mnohými ďalšími objavmi, artefaktmi, písomnosťami rozbíjajú dnes už žiaľ klasické jednoduché poňatie vývoja ľudstva.
Myšlienka, že civilizácie staré tisíce, či desiatky tisíc rokov mohli disponovať technológiami a schopnosťami, ktoré boli oveľa pokročilejšie než tie nedávne, súčasne, či dokonca budúce, straší mnohých „vedátorov“. Vývoj by následne neprebiehal vo forme jednoduchej rastúcej krivky, ale často skôr cyklicky. Celá koncepcia pokroku a modernity by „vzala za své“, už by neplatilo, že zajtra budeme akosi automaticky múdrejší, než dnes a že nemôžeme kedykoľvek spadnúť na úroveň „primitívov“. Začali by sa naliehavejšie vynárať otázky o našom súčasnom smerovaní a neustálom opakovaní chýb, z ktorých sa nie a nie poučiť.
Štúdia je dostupná on-line, vyžaduje však zaplatenie poplatku.
Zdroje: The Huffington Post, wiki