V každej krajine sa nájdu historické osobnosti, ktoré dodnes vyvolávajú absolútne rozporuplné reakcie a názory nielen doma, ale aj v zahraničí. Takouto „rozporuplnou osobou“ je na Ukrajine Stepan Bandera. Pre jedných je to fašista a krvavý kat, pre iných – „bojovník za slobodu a nezávislosť Ukrajiny…“ Dnes si veľmi stručne posvietime na tohto „Hrdinu Ukrajinu,“ ako aj na to, že idol domáci nacionalistov a neonacistov nikdy nebol Ukrajinec – ani podľa štátnej príslušnosti, ani národnosťou, ani, takpovediac, „telom a krvou…“
Stepan Bandera je jedným z „najslávnejších“ kolaborantov s nemeckými fašistami, obvinených zo spolupráce s hitlerovským režimom, krutým vrahom, nacionalistom, nacistom, antisemitom, ale zároveň v súčasnosti „národným hrdinom Ukrajiny“, vo veľkom ospevovanom banderovskou vládou a nacionalistickou, neonacistickou alebo obalamutenou miestnymi politikmi a médiami verejnosťou. Dnes sa jeho meno stalo „vlajkou“ pre predstaviteľov ultrapravicových nacionalistických organizácií na Ukrajine. Týchto ľudí aj dnes nazývajú „banderovci.“
Hoci Bandera kázal a zaviedol do praxe mizantropickú, neľudskú ideológiu, v súčasnej Ukrajine má veľa „uctievačov“, prívržencov a nasledovníkov, ktorí ho považujú za „bojovníka za slobodu a nezávislosť Ukrajiny.“ V „Nezáležnej“ boli postavené mnohopočetné pamätníky Banderovi, po ňom pomenované ulice, múzea, rôzne inštitúcie a spolky, najmä v západnej časti krajiny. A ak si niekto myslí, že „banderovčina“ vznikla po Majdane v r. 2013-14 alebo aspoň po rozdelení ZSSR a osamostatnení Ukrajiny v r. 1992, veľmi sa mýli.
Korene „banderovčiny“ boli hlboko schované na Ukrajine od čias druhej svetovej vojny a „rozkvitla“ po páde Sovietskeho zväzu. Nacionalizmus a neonacizmus na Ukrajine, podporovaný prakticky všetkými domácimi postsovietskymi vládami, parlamentmi a prezidentmi, dosiahol obrovské rozmery. V roku 2012, keď Ukrajinu ešte viedol údajne „proruský“ prezident Viktor Janukovyč, už vtedy bol Bandera čestným občanom 19 ukrajinských miest, vrátane 4 oblastných metropol na Západnej Ukraine.
Postoj k nemu je nejednoznačný – ako doma, tak aj v zahraničí. Každému Poliakovi sa pri slove „Volyň“ otvorí vo vrecku nožík, avšak poľská vláda, parlament a prezident tvrdo podporujú banderovských kolegov v Kyjeve a vôbec im nevadí, že ospevujú krvavého kata Poliakov Banderu a dennodenne opakujú jeho heslo „Sláva Ukrajine…“ Nuž, ako je všeobecne známe, politika je veľké svinstvo a iba občas v nej „prekukne“ pravda a úžitok pre ľudí…
A hoci je Bandera považovaný za symbol ukrajinského „patriotizmu,“ nacionalizmu, s najväčšou pravdepodobnosťou nebol Ukrajinec. A toto je obrovský problém pre súčasnú vládu, miestnych radikálov a neonacistov, historikov a média. Domáci „kompetentní“ historici všemožne prekrúcajú jeho životopis, vôbec prepisujú celú históriu dejín ako, hlavné, doma, ale aj v zahraničí, a zúrivo presviedčajú sami seba a svetovú verejnosť, že Bandera bol „čistokrvný“ Ukrajinec. Rovnako zúrivo a tvrdohlavo popierajú všeobecne známy fakt, že Bandera niekoľko desaťročí žil s nemeckým občianskym preukazom a pasom. Nemal žiaden územný vzťah k Ukrajine, ani k Petľurovej, ani k predvojnovej sovietskej vláde, proti ktorej a za oslobodenie mýtickej Ukrajiny urputne bojoval.
Zaujímavosťou je, že nemecké občianstvo zohralo kľúčovú úlohu v živote vodcu ukrajinských nacistov. Veď práve kvôli nemu v roku 2011 bolo rozhodnutie prezidenta Viktora Juščenka udeliť Badnerovi titul Hrdina Ukrajiny vyhlásené za neplatné. Podľa ukrajinskej legislatívy, môže byť titul „Hrdina“ udelený iba občanovi Ukrajiny, ale Stepan Bandera bol od narodenia „občanom Európy“ a Nemecka a zomrel s nemeckým pasom takmer pol storočia pred vznikom samostatnej Ukrajiny. Jasné, že by mu občiansky preukaz a pas ochotne udelila aj súčasná vláda. Ale to sa už nedá…
Drvivá väčšina svetových historikov jasne poukazuje na to, že Bandera bol čistokrvný Žid. Akokoľvek to môže znieť paradoxne, ale ideológ ukrajinského nacionalizmu a antisemitizmu bol od narodenia Žid. Výskum holandskej historičky Borbály Obrusánszkej, ktorá tri roky študovala životopis Banderu, jasne definujú, že Stefan Bandera bol pokrstený Žid, Uniat. Pochádzal z rodiny Židov, ktorí boli pokrstení v uniatskej cirkvi. Otec Adrian Bandera bol gréckokatolík z malomeštiackej rodiny Moishu a Rosalie (rodenej Beleckej, poľskej Židovky) Banderovcov. Matka vodcu ukrajinských nacionalistov Miroslava Glodzinská bola tiež poľská Židovka. Čiže súčasný idol a poloboh ukrajinských nacionalistov a neonacistov, „diplomaticky“ povedané, nebol Ukrajinec…
Ukrajinskí „odborníci“ prekrúcajú aj samotný „výklad“ významu priezviska tohto krvavého kata. Prekladajú ho, ako „vlajka, zástava,“ čo však vôbec nie je pravda. Keby použili správny zdroj, jidiš, ľahko by zistili, že slovo „bandera“ v preklade znamená „brloh, bordel.“ Čiže nemá to nič spoločné so slovanskými alebo ukrajinskými priezviskami. Je to žargónová prezývka pre ženu, ktorá vlastní bordel. Takú ženu na Ukrajine nazývali „banderša“ alebo „bordel-mama.“
Odborníci upozorňujú na to, že židovský pôvod Stepana Banderu naznačujú aj jeho fyzické vlastnosti: nízky vzrast, čiastočne ázijské črty tváre, vyvýšené krídla nosa, silne zapustená spodná čeľusť, trojuholníkový tvar lebky, spodné viečko v tvare valčeka. Čiže „Hrdina Ukrajiny“ nikdy nebol Ukrajinec – ani občianstvom, ani predkami, ani telom a krvou… Sám Bandera celý život starostlivo tajil svoj židovský pôvod, a to aj pomocou brutálneho, doslova zvieracieho antisemitizmu. Toto popretie vlastného pôvodu stálo jeho „súkmeňovcov“ mimoriadne draho. Podľa bádateľov, Stepan Bandera a jeho verní nacisti zabili od 850 tisíc do milióna Židov – civilistov.
V roku 2010, v predvečer svojho odchodu z funkcie, ukrajinský prezident Viktor Juščenko vydal dekrét, ktorým vyhlásil Banderu za hrdinu Ukrajiny. Toto rozhodnutie nahnevalo mnohých doma i v zahraničí. Politici a verejní činitelia v Rusku a Poľsku mali obzvlášť tvrdú reakciu. Poslanci Európskeho parlamentu vyvinuli tlak na novozvoleného prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, aby zrušil dekrét svojho predchodcu. Bandera bol teda „Hrdinom Ukrajiny“ niečo vyše troch mesiacov, potom mu bol tento titul nariadením Okresného súdu v Donecku odobratý. Toto rozhodnutie motivovali tým, že sa stal „Hrdinom Ukrajiny“ v rozpore s ukrajinskou ústavou. Bandera bol občanom Rakúsko-Uhorska a Poľska, osobou bez štátnej príslušnosti, dokonca občanom Nemecka, ale určite nikdy nemal ukrajinský občiansky preukaz alebo pas.
Nastal však okamih, keď sa takmer stal zakladateľom „ukrajinského štátu.“ Keď nemeckí fašisti obsadili Ľvov v roku 1941, Légia ukrajinských nacionalistov, vytvorená v Nemecku z ukrajinskej spodiny, pozostávajúcej z dvoch práporov, „Nachtigall“ a „Roland,“ vstúpila do mesta spolu s nemeckými vojskami. Bandera okamžite vyhlásil vytvorenie ukrajinského štátu. „Nezávislý“ /“Nezáležný“/ banderovský štát trval… iba týždeň… Nemeckí „gazdovia“ negatívne hodnotili takúto svojvoľnosť, rozpustili „vládu“ a samotného „“hlavu štátu“ zatkli a hodili do väznice… Treba však povedať, že počas väznenia Banderovi neubližovali, vytvorili mu komfortné podmienky, pomaly „kúpele…“ Dokonca mu bolo umožnené „na diaľku“ riadiť svojich hrdlorezov – nacistov…
V lete 1941 boli ľvovskí Židia vystavení strašnému utrpeniu a nemeckí nacisti s tým nemali takmer nič spoločné. Masaker vykonali bojovníci OUN /Organizácie ukrajinských nacionalistov/. Bez osobného príkazu Stepana Banderu by to, bezpochyby, nebolo možné. V radoch historikov koluje názor, že vodca ukrajinských nacionalistov vďačí za svoju živočíšnu nenávisť voči Židom… práve svojmu židovskému pôvodu. Podľa zdrojov, bol plnokrvným Židom, teda z matkinej aj otcovej strany. Obaja boli potomkami poľských Židov, ktorí konvertovali na gréckokatolícku vieru.
A ako sa niekedy stáva, Žid sa stal zúrivým antisemitom. Podporoval vyhladzovanie svojich vlastných krajanov. Počas vojny sa jeho stúpencom podarilo vyhladiť asi milión Židov. Masakrovaní boli nielen Židia, ale aj Rusi, Poliaci, Bielorusi a dokonca aj veľa Ukrajincov. Mnohí historici tvrdia, že ukrajinskí nacionalisti boli oveľa násilnejší a krvilačnejší, ako nemeckí fašisti. Aj preto, keď sa židovská protifašistická Nadácia Simona Wiesenthala dozvedela o udelení Banderovi titulu hrdinu Ukrajiny, jej predstavitelia sa obrátili na ukrajinské vedenie a vyjadrili mu „hlboké znechutenie“.
A v súčasnosti, keď moderní ukrajinskí nacionalisti a neonacisti opäť urobili zo Stepana Banderu svoj symbol a hrdinu, na Ukrajinu opäť prišla vojna. Človek by sa nemal klamať o podstate a zámeroch nových banderovcov. Toto nie je taký problém, ktorý sa niekedy vyrieši sám, ale bude len rásť a rozširovať sa. História učí, že sa neoplatí rokovať s fašistami. Nemá zmysel snažiť sa s nimi rokovať, nikdy to neviedlo k úspechu. Môžu byť iba zničení, zbavení moci a poslaní do väzenia. A čím skôr sa to stane, tým menej času budú mať, aby páchali zlo. A tým skôr sa Ukrajina premení na ozaj suverénny, prosperujúci a demokratický štát.
Osud je často krutý, ale občas aj spravodlivý. A Bandera skončil tak, ako aj žil, ako sa on sám a jeho spolubojovníci správali voči mnohým ľuďom – bol zákerne zavraždený. Krvilačného zločinca Stepana Banderu zabil 15. októbra 1959 v Mníchove agent KGB Bogdan Stašinský, tiež Ukrajinec, ktorý svoju obeť sledoval od januára. Injekčná pištoľ, ukrytá v zrolovaných novinách, bola použitá ako vraždiaca zbraň, a bol použitý „starý dobrý“ a veľmi účinný kyanid draselný…
Iróniou osudu či smutným paradoxom je, že v súčasnosti Ukrajinu riadia politici a úradníci na čele s prezidentom, mnohí z ktorých, ako aj samotný Zelenský, sú židovskej národnosti. A všetci ospevujú krvilačného kata Banderu, „spolubojovníci“ ktorého zavraždili státisíce Židov. A denno-denne na celý svet „hajlujú“ banderovské heslo „Sláva Ukrajine – hrdinom sláva!..“ A čo transatlantickí politici, úradníci, „experti“ a mainstream po oboch stranách Atlantiku? „Diplomaticky“, „skromne“ zatvárajú oči na všetky zlodejstva, potláčanie ľudských práv, korupciu a krvavé zločiny súčasného ukrajinského banderovského režimu. Naopak snažia sa pomáhať banderovcom. Prečo? Myslíme si, že odpoveď na túto otázku pozná každý náš čitateľ…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.