V tomto roku sa v rôznych podobách pripomína 80. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe, čo sa v plnom rozsahu vzťahuje takisto na naše krásne Slovensko. V médiách sa najčastejšie hovorí o tejto udalosti bez výrazu „v Európe“. V skutočnosti sa druhá svetová vojna skončila kapituláciou Japonska 2. septembra 1945. V našich časoch sa uvedené výročie prezentuje v iných verziách, ako to bolo pred rokom 1989. Vtedy sa 9. máj oficiálne označoval za Deň víťazstva nad fašizmom, zneli oficiálne formulácie o víťazstve slávnej Červenej armády, našej osloboditeľke, o hrdinstve sovietskych vojakov, ich veliteľov, po ktorých boli pomenované niektoré ulice, boli postavené pamätníky sovietskym veliteľom a pod. Dnes sa uvedené slovné výrazy takmer nespomínajú, oficiálne verzie sú zmenené, iba ojedinele stretneme výrazy, ktoré pretrvávajú celé povojnové obdobie. Je známe, že v Prahe odstránili pamätník maršala Koneva, veliteľa 1. ukrajinského frontu, na niektorých miestach vedome poškodzujú pamätníky sovietskych vojakov, ako to bolo opakovane na Dargove, ale takisto na iných miestach strašných a krvavých bojov. Všetko to svedčí o rozpore oficiálnych verzií so skutočnosťou a to sa vzťahuje vlastne ku všetkému. Potvrdzuje to dlhodobú realitu, keď vládnuce elity neustále prekrúcajú pravdu – v každej dobe. V plnej miere sa to týka druhej svetovej vojny, najmä ten fakt, ako ju svojou nezodpovednosťou spôsobili vládnuce elity koncom 1930-tých rokov. Dostávame sa k informáciám, podľa ktorých Hitlera a jeho zločinecký režim financovali najmä tie najsilnejšie finančné kruhy západu. Majú tým na svedomí obrovské obete, ich mená sa stále prezentujú ako významných osobností, čoho výsledkom je neustále zvyšovanie vojenských výdavkov – 80 rokov po skončení najstrašnejšej vojny v dejinách!
Na druhej strane o to ľudskejšie pôsobí príbeh N. Wintona, skromného, nenápadného Angličana, ktorý zachránil okolo 700 českých a slovenských židovských detí v čase, keď talianske, britské a francúzske vládne elity podpísali s hitlerovským Nemeckom zradcovskú Mníchovskú zmluvu. Nemci postupne obsadili Sudety a 15. marca r. 1939 okupovali Čechy a Moravu. Mladý Nicky Winton chcel ísť v tom čase najprv si zalyžovať do Švajčiarsku, prišiel však dovolenkovať do Čiech a dozvedel sa o rasistickej politike Nemcov, namierenej najprv proti Židom. Začal organizovať záchranu najmä židovských detí a posielal naliehavé výzvy najvyšším predstaviteľom mnohých krajín, všade jeho žiadosti odmietli. Z USA mu odpovedali, že už majú naplnené imigračné kóty. Kladné odpovede dostal iba z Anglicka a zo Švédska. Začal teda organizovať spomínanú záchranu, na čo potreboval nemalé sumy. Pomáhalo mu zopár ľudí a tak sa postupne dostalo do Británie podľa niektorých údajov 669 židovských detí. Posadili ich do vlakov v Prahe, odtiaľ išli cez Nemecko a Holandsko a nakoniec loďami do Anglicka. Smutné a dramatické boli rozlúčky týchto detí s rodičmi a ostatnými príbuznými, s ktorými sa už nikdy viac nestretli. V Británii ich prijali do jednotlivých rodín, bola tam pre nich vo Walese vytvorená česká škola, kde sa vyučovalo kresťanstvo. Nicky Winton na to spomínal:
Skupina rabínov mňa žiadala, aby uvedené kresťanstvo bolo zrušené. Ja som im odpovedal: „Ja chcem, aby tieto deti žili, vy tým chcete, aby zomreli. Kresťanstvo v týchto školách nezruším“!
Po vojne sa na to všetko zabudlo, väčšina týchto zachránených detí už svojich príbuzných nikdy nestretla, zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch. Po 50-tich rokoch na pôjde vlastného domu našla materiály o záchrane detí manželka Wintona. Dodnes sa to nazýva Kniha života. Sú v nej mená a základné údaje o týchto deťoch a o obyvateľoch Británie, ktorí ich zobrali k sebe. Dostali sa k nej pracovníci Britskej televízie. Winton dostal pozvánku do spomínanej televízie, pričom vôbec nevedel, o čo ide. Sedel v hľadisku spolu s početnou skupinou ľudí. Redaktorka zobrala do ruky uvedenú knihu a povedala:
Tu sedia dve ženy vedľa pána Wintona, ktoré on v čase vojny zachránil.
Tieto ženy ho verejne vyobjímali, on spolu s nimi začal slziť a redaktorka pokračovala:
Je tu ešte niekto, koho pán Winton zachránil?
Postavili sa všetci prítomní, čo predstavuje obrovský emocionálny obraz ľudskej dobroty a slovami sa to opisuje veľmi ťažko. Dodnes existuje skupina, ktorá sa nazýva Wintonové deti či Nickyho deti, je ich okolo 5000, teda pôvodne tých zachránených a ich potomkov. Viacerí z nich konajú dobročinnú prácu na rôznych úrovniach. Sám Winton bol ocenený viacerými vysokými vyznamenaniami v Anglicku, Čechách a inde, ale stále zostal veľmi skromným človekom do vysokého veku, mal cez 100 rokov, pracoval na svoje záhradke a žil naďalej prirodzeným spôsobom života. Samozrejme, predviedli sa vedľa neho viaceré významné osobnosti, no on sa najlepšie cítil doma:
Keď som prišiel domov, tu nikto o tom nevedel a na svojej záhrade som sa cítil veľmi dobre, všade bol tu kľud a pokoj.
Na oficiálnych podujatiach, venovaných 80. výročiu konca druhej svetovej vojny v Európe, zaznievali viaceré silné myšlienky. Jednou z nich je výrok svetoznámeho vedca A. Einsteina, ktorý vyslovil v súvislosti s rozsiahlym zbrojením po druhej svetovej vojne, keď súperiace strany už získali jadrové zbrane:
Keď vypukne tretia svetová vojna, tak svet sa dostane do takého stavu, že vo štvrtej svetovej vojne ľudia budú bojovať palicami a kameňmi.
Túto myšlienku predniesol slovenský premiér R. Fico na celoslovenských oslách víťazstva nad fašizmom 8. mája 2025 na letisku v Piešťanoch, kde sa zúčastnilo okolo 30 tisíc ľudí. Zdalo sa, že atmosféra je mierová, priateľská a ľudská, no keď vystupoval Fico, tak sa ozval piskot a nepriateľské výkriky na jeho adresu. No na tomto slávnostnom mierumilovnom podujatí sa vôbec nezúčastnili predstavitelia opozície. Tí zorganizovali akože oslavy víťazstva nad fašizmom pred úradom vlády v Bratislave, no skôr to vyzeralo na protivládne demonštrácie! A tak anti láska pokračuje aj pri takých veľmi dôležitých udalostiach, akou sú spomienky na milióny obetí vojny. Často sa na oslavách pritom uvádzali a pripomínajú počty vojnových obetí, uvádzali sa čísla od 60 do 80 miliónov ľudí, ktorí vtedy zahynuli. Práve na nich by ľudstvo nemalo zabúdať. V Československu takto zahynulo okolo 360 000 našich občanov, na Slovensku okolo 70 000, sovietskych vojakov padlo u nás približne 60 000, rumunských vojakov okolo 10 tisíc, na Slovensku bolo vypálených 102 dedín a niekoľko osád, ich obyvatelia boli v mnohých prípadoch povraždení – ešte v marci 1945, keď sovietske vojská už boli na okraji Berlína. Ba v tom istom čase Nemci a ich kolaboranti vypravili 5 vlakových transportov zatknutých ľudí zo Slovenska do koncentračného tábora v Mauthausene! Počas uvedeného výročia sa spomínali mnohé ďalšie otrasné skutočnosti a zaznievali výzvy, aby sa na to nikdy nezabudlo! Na oslavách v Piešťanoch sa zúčastnil legendárny vojnový veterán, 97-ročný Vladimír Strmeň, ktorý ako mládenec bojoval v Slovenskom národnom povstaní, pričom zahynuli vedľa neho viacerí jeho rovesníci. Okrem iného povedal:
Vojna je najväčšie zlo.
V podobnom duchu sa o vojne vyjadril veľký ruský spisovateľ L. N. Tolstoj v románe Vojna a mier na začiatku tretieho dielu, keď opisuje napoleonské vojny v r. 1812 v Rusku:
Začala sa vojna, najodpornejší jav v ľudskom konaní.
No ľudstvo sa vôbec, ale vôbec nepoučilo! V súčasnosti vo viacerých regiónoch našej matičky zeme prebiehajú vojnové konflikty, ktoré v prvom rade rozpútali tupé elity. Veľkou tragédiou je vojna na Ukrajine. Kto za ňu nesie zodpovednosť? Na prvý pohľad je ťažko hľadať odpoveď, lebo v súčasnom rozdelenom svete sú názory mimoriadne protichodné. No s odstupom času sa bude hádam dať povedať:
Zodpovedné sú najmä elity Ruska, Ukrajiny a Západu.
A rozdelenie súčasného ľudstva je výrazné vo všetkých sférach. Okrem politikov to spôsobujú vo veľkej miere médiá. Po niekoľkých mesiacoch som si 9. mája kúpil denník Sme. Na niekoľkých stránkach sa píše ako že o 80. výročí víťazstva nad fašizmom, no podstatný obsah je zameraný na jednostrannú kritiku Fica. Uvediem názvy niekoľkých rozsiahlych článkov:
Najprv Fico manipuloval, potom odletel juhom, Na otázky Roberta Fica odpovedal vždy Putin, U Roberta Fica vidieť len rusofilnú posadnutosť, Ficov úklon nemá pred Ruskom hodnotu (Sme, 9. máj 2025).
Tak to vyzerajú „oslavné články“ venované 80-tému výročiu víťazstva nad fašizmom. No neostalo iba pri tom. Veľmi ostré útoky na slovenského premiéra sa rozširovali v súvislosti s jeho cestou na oslavy spomínaného výročia do Moskvy. Pôvodne slovenská delegácia mala letieť cez Poľsko a Pobaltie, no kompetentní to znemožnili, takže Fico so slovenskou delegáciou letel cez Maďarsko, Rumunsko a Čiernomorie. Do Moskvy však priletelo 29 vysokých štátnych predstaviteľov ako je Čína, Brazília, India, Vietnam, Egypt a pod. Aj komentáre v tejto súvislosti boli jednoznačne nepriateľské.
Keď sa však človek nad tým všetkým zamýšľa, tak zákonite registruje bezhraničnú tuposť súčasných elít. Vyššie uvádzam čísla o obetiach v druhej svetovej vojne. A kto je za to v prvom rade zodpovední?! Sovietskych občanov zahynulo okolo 27,5 milióna ľudí, no plán vtedajších nemeckých elít predpokladal postupnú likvidáciu všetkých Slovanov. V Nemecku bola vtedy vydaná kniha Untermensch (Podľudia), do ktorej boli zaradení najmä ľudia slovanského pôvodu a ktorých čakal strašný osud masovej likvidácie, v rámci ktorej vtedajší Nemci už mali bohaté skúsenosti. Ako je známe, bol prijatý program o konečnom riešení najprv Židov a následne ostatných podľudí. No o tom sa v súčasných stanoviskách opozičných predstaviteľov prakticky vôbec nehovorilo. Na tlačových konferenciách sa napríklad vedúci predstaviteľ SaS vyhrážal, že podá na Fica obžalobu z vlastizrady – za jeho cestu na oslavy do Moskvy! Je to nepochopiteľné, koľko primitívnej nenávisti zaznievalo v súvislosti s 80-tým výročím oslobodenia a konca druhej svetovej vojny v Európe. Veď za tou nenávisťou stoja mimoriadne nezodpovední predstavitelia, zaujímajúci často vysoké pozície. Nepoučili sme sa. Veď všetky nám známe vojny vyvolali podobní ľudia, šíriaci nenávisť a zlobu. V súvislosti so smrťou pápeža Františka a s voľbou nového pápeža Leva XIV. sa uvádzalo, že nás kresťanov je 1,5 miliardy! A kde že je ich sila v rámci lásky k blížnemu?! Naozaj sa nič na nás nezmenilo. Veď najstrašnejšie vojny v histórii rozpútali kresťanské národy a ich elity!
A uvedené trendy povýšenectva, prejavujúce sa v nenávisti, rasizme a v rôznych tragédiách pokračujú stále, pričom majú svoje bohaté korene v minulosti. Len si pripomeňme náboženské vojny, v Prešove je pamätník o poprave 24 predstaviteľoch evanjelikov v r. 1687 a táto hrozná udalosť je známa ako prešovské jatky. V rámci neustáleho egoistického zápasu boli vyvraždené v rámci inkvizície desaťtisíce nevinných ľudí, najmä žien a rôznych iných kacírov. Tak kde že je ten duch kresťanstva, v jadre ktorého je láska k blížnemu?! Veď aj Hitler v apríli r. 1945 sa oženil v rámci cirkevného obradu, keď ho sobášil jeden farár! V kostole sa takisto sobášil jeden z najväčších ateistov Lenin! No a tých zvrátených anomálií stretávame obrovské množstvo, čo vlastne pokračuje dodnes a terajšie ľudstvo sa sotva dokáže s tým vyrovnať. V celom našom bytí evidujeme až príliš mnoho narušenia normy, čo sa prejavuje prakticky vo všetkých oblastiach nášho života. Veď najviac zdrojov v súčasnosti sa vynakladá na zbrojenie, v základe uvedených trendov života našej civilizácie sú hlavné aktivity súčasného Homo sapiensa, vraj človeka rozumného, ktorý sa vo svojich aktivitách opiera iba o svoje rozumárske postoje, z ktorých vychádzajú tendencie k egoizmu a bezhraničnému jednoznačnému materializmu, ktoré vždy boli v základoch vojen a iných foriem násilia a nenávisti. Dnešok to v plnej miere potvrdzuje, pričom sme vytvorili zbrane v takom množstve, že iba devätnástina z nich stačí na zničenie Zeme! Pravidelne pritom mediálny a spoločenský priestor je zaplnený o pokroku, základom čoho sú najmä výdobytky v technike pri rôznych vynálezoch. No tie sa stále využívali v prvom rade pri výrobe zbraní! V plnej miere to platí dodnes.
80 rokov po skončení najstrašnejšej vojny v nám známych dejinách sa však opakujú mnohé prejavy zloby a nenávisti medzi ľuďmi. Čo by malo ľudstvo robiť, aby predišlo hroziacej apokalypse? V múdrych knihách sa píše:
Na počiatku každej ľudskej činnosti je myslenie a cítenie. Tak pre zachovanie nášho sveta zachovávajme krb svojich myšlienok čistý a konajme radostné skutky.
Keby sa ľudstvo riadilo podľa skutočných dokonalých zákonov, tak by nemohlo dochádzať k toľkým tragédiám, vojnám a nešťastiam. Veď podstata života spočíva v tom, že sa opierame o lásku, radosť a šťastie, prečo si to nevieme osvojiť?! Na výrobu zbraní a na celkové zbrojenie sa v súčasnosti každý rok vynakladá okolo dvoch biliónov dolárov!!! Za tým všetkým je ľudské myslenie a konanie, ktorého základom je LOŽ. Tá sa presadzuje v celom našom bytí, pričom si neuvedomujeme, kam smeruje táto o lož sa opierajúca naša činnosť. Z tejto lži sa v prvom rade rodí nenávisť. Pozerajme niektoré tlačové konferencie verejných činiteľov, koľko je tam útočných a nenávistných vystúpení! To predsa prináša konkrétne dôsledky, veď platí jeden zo železných zákonov o spätnom či zvratnom pôsobení v každej našej aktivite:
Čo zaseješ, to aj zožneš!
Druhá svetová vojna ukázala strašnú žatvu ľudstva a dnes to vyzerá, ako keby sme sa pripravovali na ďalšiu podobnú ba ešte horšiu žatvu. Vyššie spomínaná lož sa prezentovala najmä cez tvrdenia o menejcenných rasách. Do ich likvidácie sa často zapájali „ľudia“, ktorí v mierových časoch boli kriminálnici a v čase vojnového besnenia sa menili na hrdinov. Jeden z nich sa vo veľkej miere podieľal na vraždení vojnových zajatcov, dotiahol to až na generála a po vojne tento „hrdinský generál“ spáchal samovraždu. Vo veľkej miere sa tieto besnenia odohrávali v Európe, no strašné rasistické zločiny prebiehali v Ázii, najmä v Čine. Mladí japonskí dôstojníci súťažili, kto prvý zavraždí 100 Číňanov. V jednom prípade ich veliteľ to nevedel určiť, tak „súťažiaci“ mladí dôstojníci pokračovali do čísla 150! Známi je strašný masaker v čínskom meste Nankingu, kde Japonci povraždili bodákmi okolo 300 000 najmä žien a detí priamo v ich domoch, posteliach, pod stolom – za týždeň! V súvislosti s obeťami druhej svetovej vojny sa jednoznačne potvrdzuje, že najviac ich bolo medzi civilným obyvateľstvo. Pri tých desiatkach miliónoch mŕtvych sa neustále objavujú nové fakty. Napríklad malo sa vie o tragickom osude sovietskych vojnových zajatcoch. V jednom ruskom dokumente sa hovorí o tom, že za prvých 6 mesiacov vojny – jún až december 1941 – padlo do nemeckého zajatia asi 3,8 milióna sovietskych vojakov. Koľko ich bolo za celú vojnu, možno iba predpokladať. Nemecký autor Hanh v knihe Zajatci píše, že v nemeckých zajateckých táboroch zahynulo 80% sovietskych zajatcov! Odhaduje sa, že ich bolo 4-5 miliónov. Sovietske vedenie o tejto stránke vojny nehovorilo – veď nemalo sa čím chváliť. Nemeckých zajatcov zahynulo v sovietskych táboroch asi 50%. Ide o mužov v najlepších rokoch, v absolútnej väčšine mládencoch. Uvedený nemecký autor píše, že podľa spomienok niektorých nemeckých zajatcov:
Stravu nám nosili do táborov najmä ruské ženy. Samé pritom toho veľa nemali.
Keď sa už hovorí o civilných obetiach, tak najčastejšie sa uvádza holokaust Židov – asi 6 miliónov. No koľko bolo zavraždených Slovanov, mnoho sa o tom nehovorí. Nedávno vyšla kniha pod názvom Genocída Slovanov a v nej sa uvádza, že našich slovanských bratov a sestier zavraždených v druhej svetovej vojne bolo okolo 20 miliónov! Takisto malo sa vie o holokauste v indickom Bengálsku. Britská vláda, na čele ktorej stál W. Churchill, v r. 1943 odtiaľ skonfiškovala skoro všetky potraviny, v dôsledku čoho zahynuli milióny Bengálcov.
No a podobných príbehov vojnového besnenia bolo mnoho, o niektorých nevieme takmer nič. Vyplývajú však zo samotnej podstaty deformácie tzv. Homo sapiensa. Vojna vytvára široký priestor pre pôsobenie človečiny – od obrovskej miery ľudskosti do hádam ešte väčšej miery diabloviny. Súčasné ľudstvo ako celok sa z nej poučilo veľmi málo. Naša mama nám po vojne spomínali:
V januári r. 1941 boli u nás ubytovaní nemeckí vojaci. Boli veľmi zúbožení, tak sme ich nakŕmili a vymenila som im spodné pradlo, lebo ich bolo úplne zavšivavené. Keď odchádzali, tak nám dali svoj pekný príbor, upozornili nás, aby sme si dali pozor na špeciálne nemecké jednotky, ktoré sú kruté. Hneď na druhý deň boli u nás ubytovaní ruskí vojaci. Tí boli veľmi živí, často spievali – razprjahajte chlopci koni – a rozprávali nám svoje príbehy. Raz na dvore stál jeden z nich, mal nasadený bodák a veľmi hlasne kričal: Germanija daleko? Ja som mu povedalo, že áno, ďaleko, ale prečo je taký nazlostený? Na jeho odpoveď nikdy nezabudnem: „Pervoho Germana zarežu. Oni iznasilovali moju ženušku, ubili jejo i mojich detišek. Pervoho Germana zarežu“! Aj ja som sa pritom rozplakala. Keď od nás títo ruskí vojaci odchádzali, ako oni hovorili „Na Berlín“!, rozlúčili sa s nami a podarovali nám zariadenie, v ktorom si robili svoju vodku.
Ja iba dodám, že uvedené zariadenie som pred časom používal aj ja a je stále funkčné.
Z rozprávania takých ľudí, ako bola naša mama, môžeme vycítiť, že ľudskosť, naozajstnú človečinu, možno nájsť stále aj v tých najzložitejších a najťažších chvíľach. A ešte jedna príhoda z podtatranského kraja z dediny Ždiar, ktorú vyrozprával miestny Goral v relácii Korene na TV Folklorika:
U nás sme mali mužský spevácky súbor a vojnová slovenská vláda nám nariadila, že v apríli 1945 sme mali ísť spievať na Hitlerové narodeniny do Berlína. No zastihlo nás pri Drážďanoch strašné bombardovanie a museli sme sa vrátiť domov do Ždiaru.
- a 9. augusta 1945 Američania zhodili prvé atómové bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Ľudstvo sa tým dostalo k hranici seba likvidácie, ktorá hrozila v rokoch studenej vojny. V októbri r. 1962 vypukla Karibská kríza, keď Sovietsky zväz rozmiestnil na Kube svoje jadrové zbrane ako odpoveď na podobné americké zbrane v Turecku, ktoré bezprostredne ohrozovali ZSSR. V Atlantickom oceáne stali proti sebe vojnové lode USA a ZSSR, ktoré mali najmodernejšiu výzbroj. Existovala reálna hrozba, že tieto jadrové mocnosti rozpútajú ozbrojený konflikt. Sovietska ponorka B 59 sa ocitla v pozícii, keď jej velenie a celá posádka už reálne predpokladali, že sa začína jadrová vojna. Ponorke velili traja dôstojníci, dvaja z nich sa rozhodli, že treba odpáliť jadrové rakety na Ameriku, tretí z dôstojníkov Vasilij Alexandrovič Archipov bol proti. V r. 2002 pri príležitosti 40. výročia tejto udalosti vysokí vládni predstavitelia USA oficiálne prišli so stanoviskom, že spomínaný sovietsky dôstojník zachránil svet, keď nedovolil vypustiť sovietske jadrové rakety na Ameriku, čím našu civilizáciu jednoznačne zachránil pred zničením.
O tomto skromnom a nenápadnom hrdinovi a záchrancovi Zeme sa vie veľmi málo, no pravé takí ľudia sú mimoriadne potrební pre náš svet a to na každej možnej pozícii nášho bytia. Tak bojujme za tú pravú človečinu!
Jozef Sipko
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]. UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.