Predstavte si nasledovnú situáciu: Sedíte si niekde na verande, či terase. Popíjate svoj obľúbený nápoj, je pokojný letný večer. Z diaľky k vám doliehajú zvuky letnej párty. Možno nejaká diskotéka, koncert alebo honosnejšia narodeninová oslava. Melódia je vám chvíľami povedomá, tak sa do nej započúvate, či je to naozaj nejaký známy “hudobný kaleráb”, ktorý vás prenesie v spomienkach do mladosti. To čo však z neho počujete sú iba skreslené neurčité basy, ktoré zodpovedajú spodnému pásmu pre nás počuteľného zvukového spektra.
No a tu predstava končí a nastáva teoretická úvaha. Prečo počuť iba basy? V jednoduchosti povedané “Prostredím (v tomto prípade zemskou atmosférou) sa lepšie šíria nízke tóny, teda tie, ktoré majú nižšiu frekvenciu a tým pádom väčšiu vlnovú dĺžku”. Ak by ste chceli pieseň spoľahlivo rozoznať, potrebovali by ste sa buď presunúť bližšie k zdroju hudby, alebo by D.J. musel pridať na zosilňovači..
No a ako je to s rádiovým signálom? Teda s elektromagnetickým vlnením? Dá sa povedať, že tu platí podobné pravidlo a čím máme vyššiu frekvenciu, tým viac treba výkonu na jeho šírenie?
Prečo ma napadla takáto otázka? Napadlo ma so v súvislosti s 5G technológiu, Tá sa prezentuje ako spása pre všetkých „dátchtivých“ konzumentov digitálneho obsahu. Nie som v žiadnom prípade expert v oblasti telekomunikácií, preto ak sa mýlim, kľudne ma (kto sa za experta považujete) konfrontujte na akomkoľvek fóre. Čo však ako laik vnímam, je narastajúci počet pozemných staníc. Tiež som postrehol, že čoraz viac ľudí na ulici telefonuje tak, že nemá telefón priložený na uchu, ale skôr akousi formou rozhovoru s telefónom “face to face”. Źe by nejaká plošná intuícia?
Mobilný internet v smartfóne je v princípe takmer taká istá wifi, akú máme aj doma. Iba s tým rozdielom, že antény sú rozložené vo vonkajších priestoroch všade tak, aby sme mali dostatočnú kvalitu signálu, kam sa len v rámci krajiny pohneme. A to ako vonku v otvorenom priestranstve, tak aj vo vnútri budov. V prvom rade vyjasníme jednu vec. “5G” neznamená frekvenčné pásmo 5 Giga Hz, ako som si aj ja na začiatku myslel. Je to pomenovanie štandardu piatej generácie mobilnej, telekomunikačnej siete. Jej hlavná promovaná superlatíva v porovnaní s jej 4G predchodcom je vysoká rýchlosť (až do 10 Gbit/s, čiže cca 10 násobne rýchlejšie pripojenie). A aká že je to frekvencia, ktorú 5G technológia používa ak to nie je 5 Giga Hz? No, nejedná sa o jednu frekvenciu, ale hneď viacero frekvenčných pásiem (označených prefixom “n”) rozdelených do dvoch FR kategórií:
- Kategória FR1 zahŕňajúce všetky doterajšie frekvencie v oblasti 4G:
- 700 MHz (n28)
- 800 MHz (n20)
- 1800 MHz (n3)
- 2100 MHz (n1)
- 2600 MHz (n7)
- 3.3 – 4.2 GHz (n77, n78)
- Kategória FR2 zahŕňajúca nové oblasti s “milimetrovými vlnami”.
- 24 GHz (n258)
- 26 GHz (n257)
- 28 GHz (n261)
- 39 GHz (n260)
Nebudeme sa venovať využitiu jednotlivých pásiem. Zdôraznim iba, že FR1 zahŕňa pásma pôvodnej 4G siete, FR2 sú nové oblasti vyšších frekvencií. A práve táto časť je motorom celej inovácie, a predstavuje budúcnosť napríklad v týchto oblastiach:
- Vysokorýchlostné využívanie dát pri streamovaní videa, či náročných „smart“ aplikáciách
- Autonómne vozidlá
- Rozšírená a virtuálna realita
- Cloud gaming
- Smart city aplikácie
- Špeciálne priemyselné aplikácie
- Výskum
- Armáda
- …
Ak by sme chceli nájsť nejaký jednoduchý matematický vzťah, ktorým možno vyjadriť závislosť medzi frekvenciou a výkonom potrebným na šírenie signálu, mohli by sme sa pozrieť na parameter FSPL, ktorý predstavuje pomer rádiového výkonu prijatého voči tomu, čo bolo z vysielacej antény “vyžiarené”. https://en.wikipedia.org/wiki/Free-space_path_loss
V tomto vzťahu je popri vzdialenosti od zdroja signálu ďalším parametrom s vysokou váhou práve frekvencia šíriaceho sa signálu. A skutočne platí pravidlo, že “čím vyššiu frekvenciu elektromagnetického signálu používame, výrazne stúpa potreba výkonu na jeho šírenie”.
Áno, nové typy antén, ktoré sa budú v rámci 5G infraštruktúry používať sú vybavené napríklad “schopnosťou formovania vyžarovaného lúča”, takže svoj výkon dokážu nasmerovať želaným smerom a „nesvietia“ všade do okolia rovnakou silou. Takže je možnosť, že v mojom byte nebude signálna križovatka z troch rôznych celulárnych staníc, ktoré mám v svojom okolí na dohľad (I keď trochu pochybujem, že rôzni provideri budú brať ohľad na prítomnosť signálu svojej konkurencie. Jednoducho pridajú výkon ak to bude potrebné). Isto teda nie je konšpiračnou teóriou, že sa rádiový smog v našich životných priestoroch postupne násobne navýši.
Ešte uvediem na doplnenie jednu paralelu. Pred pár rokmi sa vedenie vo firme rozhodlo presťahovať kanceláriu nášho oddelenia. Priestory to boli nové, štedré na metre štvorcové, aj výhľad z okien bol lákavý. Malo to iba jeden nedostatok. Nová kancelária bola umiestnené priamo nad rozvodňou vysokého napätia, A štyri výkonné, 22 000 Voltové transformátory sa tým pádom nachádzali pol metra pod podlahou kancelárie. Zistil som si od správcu budovy, či bola vykonaná nejaká špeciálna stavebná úprava, ktorá by zamedzila vyžarovaniu magnetického poľa do našich priestorov. Samozrejme nebola…
Keďže sa mi nechcelo osem hodín denne tráviť svoj čas v takomto priestore, zahájil som protiútok. Po vlastnej osi som si zabezpečil externú, špecializovanú firmu, ktorá prišla s meracou aparatúrou vyhodnotiť úrovne magnetických emisií. Prišiel sympatický pán v stredných rokoch, bez slova rozložil po miestnosti akési styri snímače pripomínajúce mikrofóny a spustil test. Až keď bežalo automatické meranie, dal sa so mnou do reči. Vraví: “Pred pár rokmi si telekomunikačné spoločnosti v EU vylobovali mnohonásobné navýšenie povolených limitov na vyžarované elektromagnetické veličiny. To kvôli “5G””. Pípanie pristroja oznámilo ukončenie merania. Pánko nazrel na displej a zhodnotil výsledok slovami: “Nameraná úroveň magnetickej indukcie, by pred tromi rokmi neprešla, no dnes je to akoby nič… Zbalil prístroje, podpísal som mu faktúru a odišiel. Sťahovaniu sme sa vtedy nejako ubránili. No čomu sa nikto, kto žije v mestskom prostredí neubráni, je postupné zvyšovanie elektromagnetických emisií v svojom životnom priestore. To prosto povedané súvisí s požiadavkami na funkcie nových technológií.
Čo dodať? Iba jedna úsmevná, praktická rada. V záujme ochrany svojho biologického superpočítača umiestneného vo svojejlebke si v supermarkete zakúpte kvalitný alobal a s pokojným svedomím si z neho vyrobte štýlovú čiapku. A nezabudnite tiež na jeden extra model pre ľudí vo svojom okolí, ktorí Vás považujú pre kritiku 5G za “plochozemca”.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.