Na jeseň roku 1944 vznikla prvá jednotka odbojového hnutia s krycím menom Werwolf, ktorého príslušníkov označil ríšsky minister vnútra Himmler za „dobrovoľníkov, podobným vlkolakom“. Človek zodpovedný za realizáciu plánu, sformovanie a vyškolenie oddielov Hitlerových partizánov bol pán nad životom a smrťou na Ukrajine – beštiálny fanatik Hans-Adolf Prützmann, ktorý si vybudoval reputáciu mimo iného aj realizáciou rozkazu „spálenej zeme“ na východe. O jednotkách Werwolfu kolujú dodnes mnohé chýry a mýty. Po zhliadnutí im podobného symbolu (tzv. vlčí hák) na rukáve jedného z bojujúcich sympatizantov opozície na Ukrajine mi prebehla hlavou spomienka na článok, v ktorom sa písalo, že oddiely záškodníkov Werwolf neboli nikdy odvolané z akcie. Keď nemecký veľkoadmirál Karl Dönitz v rozhlasovom prejave odvolal rozkaz o „spálenej zemi“, vyzval k ukončeniu ilegálnych aktivít Werwolfu a jemu podobných organizácii, v skutočnosti tým myslel územia obsadené spojencami. Vo výzve nebola ani zmienka o územiach obsadenými Červenou armádou. Odkaz a poslanie jednotiek Werfwolfu znepríjemňovať nepriateľovi život a napomôcť k prinavráteniu teritórií do tých „správnych rúk“ dodnes hibernuje v nepodrobených zákutiach. Dnes už rôzne podvratné skupiny prirodzene neslúžia silnému Nemecku, ktoré chcel Hitler a ktoré chce dnes aj kancelárka Merkelová, ale vyššiemu cieľu – oklieštenej a na mieru šitej demokracii.
Pri pohľade na zábery zobrazujúce hádzanie dlažobných kociek, rozbíjanie budov, mlátenie tyčami hlava nehlava, bitky desiatich proti jednému, mi nenapadlo nič iné, len že za pomyselnou oponou kyjevského námestia – Majdan – sa namiesto spontánneho odporu ľudu odohrával režírovaný Mejdan s veľkým M. Ukrajinskú párty radikálov, zločineckých živlov a bohužiaľ aj praobyčajných vrahov nazval „trefne“ francúzsky prezident Hollande, tak ako sa patrí v duchu politickej korektnosti, „pokojný prechod moci“.
O temných skupinách, ktoré vyburcovali davovú psychózu a vražedné vyčíňanie je možné špekulovať a uvažovať. Stačí sa zamyslieť nad tým či rádoví Ukrajinci (nielen tí agitujúci na reklamných videách) stoja o prepúšťanie právoplatne odsúdených zločincov z väzenia, stoja o lídrov, ktorí chodili počas veľkej časti svojho života po svete a zbierali rozumy od povolaných ale nevedia nič o vedení národa, stoja za gigantický finančný dlh, ktorý sa kvetnato nazýva pôžička.
Hollande a spol. sa predháňali v rečiach o demokracii a dobre ukrajinského ľudu. Politické a mediálne špičky sediace na svojom Olympe zaslepenosti si už asi myslia, že sme tu všetci padnutí z jahody. Hoci to mnohí omieľajú, o bežných ľudí nejde nikdy. Tí nemajú právo do koryta moci a bohatstva ani nazrieť, nieto z neho dostať čo i len malý podiel. Hollande sa radšej venuje predpísanej agende než tisícom protestujúcim proti pomerom vo Francúzsku a to isté platí pre ďalších, ktorí nepočúvajú silnejúce hlasy nespokojnosti voči svojvôli mocných a bruselskému diktátu. Prečo by im malo zrazu záležať na cudzích, keď im nezáleží na vlastných? Vzorným príkladom ľudomila je aj John Kerry, ktorý si v Kyjeve uctil obete demonštrácii, ktorých krv má sám na rukách, pričom príkladne vystavil na obdiv svoju smútiacu tvár. Za civilné obete v Afganistane a v Iraku nevyronil prirodzene ani slzu. Koniec koncov záleží mu len na ľuďoch a nie na prašivých teroristoch.
Ukrajina bola kedysi označovaná za obilnicu Európy. Dnes sa z nej pomaly stáva nie obilnica, ale válov pre indivíduá z čeľade sviňovité. Ukrajinský parlament ratifikoval dohodu s EÚ o pôžičke, ktorú Janukovyč odmietal, vo výške 610 miliónov eur. Okrem EÚ, ktorá si chce šikovne finančnou cestou pripútať ďalších poddaných, si na Ukrajinu brúsi svoje krvilačné upírie tesáky aj MMF. Do Kyjeva už dorazil tím expertov MMF, ktorí majú rokovať o nejakej tej miliardičke dolárov s novou ukrajinskou vládou, ktorú nemožno ani zďaleka označiť za legitímnu. Janukovyč po svojom nástupe do prezidentskej funkcie v roku 2010 pozastavil rokovania s MMF, lebo bol proti požiadavke skokového zvýšenia maloobchodných cien energií. Údajne sa obával, že by takýto krok ohrozil jeho voličské preferencie. Aké mal v skutočnosti pohnútky nikto s určitosťou nezistí, no ťažko vypichnúť preferencie ako zásadný dôvod, keď zvážime, že po čerstvom zvolení do funkcie sa len málo politikov zaoberá preferenciami. Poplatní predstavitelia, ktorých možno uznávajú kámovia z mejdanu, no o ktorých sa voliči na Ukrajine doteraz nemali ako vyjadriť, bez problémov odsúhlasia akékoľvek zmluvy s akýmikoľvek nevýhodnými podmienkami. Podpíšu sa tak pod dohody, ktoré Ukrajina ako štát bude musieť plniť. A keď nebude, budú sankcie, ktorými sa partneri zo Západu vyhrážali ešte pred útekom Janukovyča. S komentátormi, pozorovateľmi, expertmi a poradcami sa doslova roztrhlo vrece. Ešte aj Biely dom oznámil, že vysiela na Ukrajinu svojich ekonomických poradcov, ktorí majú vraj pomôcť aj s vyhľadávaním ukradnutého majetku. Postup je jednoduchý – zahryznúť sa a vycicať.
Náš východný sused je momentálne v zovretí zlovestných chápadiel. Je však nad slnko jasnejšie, že budúci vývoj krajiny nezávisí od ukrajinského ľudu, ale od triády Washington, Brusel, Moskva.
Zdroje: Roman Cílek: Werwolfové, Hitlerova poslední tajná zbraň, RT.com, Reuters, world.time.com Foto: Reuters