Zaujalo ma vystúpenie istého „nášho“ poslanca v EÚ, ktorý tvrdo zaútočil na Rusko ako veľmi agresívny štát a okrem iného uviedol:
Rusko je štát, ktorý v 20. storočí napadol 19 krajín.
Uvedené konštatovanie nemám v úmysle rozoberať. Ale relatívne nedávno bol uverejnený podrobný dokument, v ktorom sa uvádza:
Spojené štáty napadli po druhej svetovej vojne 30 krajín a usmrtili okolo 20 miliónov ľudí!
Keď si porovnáme uvedené dve tvrdenia a budeme sa snažiť byť objektívni, tak o agresivite obidvoch veľmocí sa vytvorí celkom reálny obraz. Týka sa to však vo veľkej miere najmä agresivity celého západu počas mnohých storočí. Veď všetky veľké vojnové konflikty v našom svete rozpútali západné mocenské elity. Stačí fragmentárne uviesť také udalosti, akou bola storočná vojna (od polovice 14. do polovice 15. storočia), tridsaťročná vojna (1618-1648), počas ktorej zahynula v niektorých európskych krajinách až polovica obyvateľov. Rusko na týchto vojnách nemalo žiadny podiel. Išlo o vojny, ktoré svojim spôsobom predstavovali genocídu! Ich priebeh a výsledky sú otrasné a svedčia vo veľkej miere o dominantnosti a strašného násilia v mocenských aktivitách západnej civilizácie. Dodnes sa pravidelne zdôrazňuje, že západ je pokračovateľom Antického Ríma, samozrejme, že sa podčiarkujú najmä ich pozitívne prepojenia. Niektorí objektívni historici však zdôrazňujú, že Antický Rím napáchal obrovské zločiny. V tejto súvislosti si spomínam televízny dokument na Viasat History, keď jedna anglická historička po opise celkovej činnosti známeho G. J. Caesara (100-44 p. n. l.), konštatovala:
- J. Caesar bol vojnový zločinec!
Dodnes je tento známy Riman velebený, má obrovské sochy a jeho meno je základom vysokého titulu – cisár. Stále je považovaný za predstavitelia západnej kultúry ako napokon celý staroveký Rím, kde dominovalo obrovské násilie v rámci otrokárstva, v amfiteátroch a napríklad v známom 50 tisícovom Koloseu sa vo veľkom zabíjalo a to nielen počas gladiátorských hier. Uvedené krvavé predstavenia neraz trvali niekoľko týždňov!
V r. 1612 bola Moskva obsadená cudzími vojskami a ešte predtým za ruského cára bolo vyhlásených niekoľko podvodníkov za podpory západu, v tomto prípade poľskej elity, známych ako Lžedimitrijovia, ktorí si nárokovali obsadiť cársky titul po zosnulom princovi Dmitrijovi, a predvádzali sa ako skutoční princovia, hoci ten zomrel ako osemročný. Rusi sa spojili pod vedením Minina a Požarského, Moskvu a napokon veľkú časť Ruska oslobodili. Dnes stojí v centre Moskvy pamätník týmto dvom ruským hrdinom. V r. 1812 Rusko bolo napadnuté obrovskou armádou zo západu pod vedením Napoleona. Podľa historikov táto armáda mala takmer 700 tisíc ozbrojencov. Obsadila takisto Moskvu a nakoniec ruské vojská došli až do Paríža, Napoleon predtým mesiac sídlil v Kremli, no nakoniec bol porazený a v súčasnosti je uložený v mohutnom panteóne v Paríži, oveľa väčšom ako mauzóleum Lenina v Moskve. Jeho takisto mnohí historici a iní predstavitelia velebia, no aj Napoleona možno charakterizovať ako vyššie spomínaného Rimana. „Agresívne“ Rusko porazilo svojich nepriateľov, ale neobsadilo krajiny západnej Európy. Napoleon sa stal cisárom po známej revolúcii, ktorá sa oficiálne začala 14. júla 1789. V jej priebehu sa konali mnohé formy násilia, popravení boli pod gilotínou kráľ Ľudovít XVI. a jeho žena, vraždili sa vo veľkej miere veriaci kresťania, o čom svedčí jeden dokument revolučnej vlády, v ktorom sa uvádzajú príkazy bezpečnostným zložkám:
Zabíjajte najmä ženy a deti, aby u nás bolo čo najmenej kresťanov!
A 14. júl je vo Francúzsku stále štátnym sviatkom! V “agresívnom“ Rusku už deň Októbrovej revolúcie štátnym sviatkom nie je.
V r. 1853-55 prebiehala Krymská vojna, v ktorej sa spojili „kresťanské“ Anglicko, Francúzsko a moslimské Turecko a napadli Rusko.
Vojnové konflikty, ktoré rozpútal západ, pokračovali ďalej. Hádam najstrašnejšie boli koloniálne výboje, keď západné krajiny prostredníctvom veľkého násilia obsadili prakticky celý americký kontinent, Afriku, značnú časť Ázie, Austráliu. Západní kolonialisti sa k obyvateľom kolónií správali jednoznačne rasisticky, páchali sa strašné zločiny, niektoré pôvodne kultúry boli zničené a predstavitelia západu tvrdia, že priniesli do týchto krajín „pokrok“. Dokonca vo vládnucich vrstvách západu sa tvrdilo:
Otroci nemajú dušu, nie sú to ľudia.
Následky západného kolonializmu sú viditeľné takisto v našej dobe, v týchto krajinách sa rabuje prírodné bohatstvo, milióny ľudí žijú na veľmi nízkej úrovni, často nemajú potrebné sociálne, zdravotné a vzdelávacie zabezpečenie. Neraz sa opierajú o pomoc rôznych charitatívnych organizácií.
Jedným z najstrašnejších zločinov západu sú poľovačky na obyvateľov Afriky, ktorých priviezli do Karibiku asi 17-18 miliónov. Tieto otrokárske praktiky, ktoré pokračovali ešte aj v 19. storočí, sú ďalším obrazom „pokrokového“ západu. V televíznom dokumente „Otrokárske cesty“ sa uvádza, že počas prevážania mladých Afričanov po Atlantickom oceáne, vyhodili do mora asi 2-3 milióny ľudí, lebo boli v takom zúboženom stave, že otrokári už nepredpokladali z nich zisk pri predaji. Veľmi vychudnutých mladých Afričanov priviazali na lano a na jeho koniec pripojili veľký balvan, ktorý ich stiahol do mora! Proti tejto forme podrobovania si ľudí z kolónií protestovala dokonca britská kráľovná Viktória so svojim manželom. To je jeden zo strašných neľudských obrazov pôsobenia západu v mnohých častiach sveta. Uvedené otrokárske poľovačky financovali predovšetkým britské banky.
V 20. storočí západ rozpútal dve najstrašnejšie vojny v histórii. Do prvej svetovej vojny rakúsko-uhorské elity nahnali okolo 1 400 000 Čechov, Slovákov a Rusínov proti východným a južným Slovanom. Medzi nimi boli aj moji dedovia už vo veku okolo 26 rokov, boli už otcami – môj otec sa narodil v r. 1913. Mnohí naši dedovia a pradedovia sa vo veľkom počte vzdávali, vytvorili československé légie v Rusku, Francúzsku a Taliansku a práve vďaka našim statočným predkom vzniklo Československo. Veď ešte neexistoval samostatný štát a už sme mali samostatnú armádu, čo je svetový unikát! Naši dedovia-legionári mali v sebe omnoho zdravšiu myseľ, ako elity ktoré ich viedli.
Medzitým v Rusku v r. 1917 moc prevzali boľševici za obrovskej podpory západných vládnucich kruhov. Stačí pripomenúť zaplombovaný vagón, v ktorom zo Švajčiarska do Petrohradu bola dopravená 30-členná skupina boľševikov pod vedením Lenina, ďalší prišli z iných západných krajín. Druhý najvplyvnejší vodca boľševikov Trockij bol do Ruska dopravený z Ameriky a hoci nemal potrebné doklady, britská vláda mu umožnila pricestovať do Ruska. Októbrový prevrat – tak ho boľševici nazývali až do roku 1927 a až po r. 1927 to premenovali na Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu – bez účinnej pomoci západných elít by sa vôbec neuskutočnil. Medzi vodcami boľševickej revolúcie nebol ani jeden Rus! Už sú o tom zverejňované dokumenty. K Rusom vodcovia boľševikov mali často povýšenecký vzťah. Napríklad Lenin sa vyjadril:
V Rusku sú všetci hlupáci-duraki. A keď ním niekto nie je, tak je Žid alebo položid.
Samotný Lenin bol po matke Žid, po otcovi Čuvaš. Väčšina vodcov boľševikov si svoje rodné mená zmenila a poruštila. Spomínaný Trockij – Bronštejn si uvedené priezvisko prevzal od dozorcu vo väzení, kde bol v mladosti uväznený. Ako jeden z boľševických vodcov dal neďaleko mesta Kazaň postaviť sochu Judáša, ktorý zradil Ježiša. No a podobných príbehov zo života boľševických vodcov neruského pôvodu je mnoho. Práve týchto boľševikov vo veľkej miere podporovali a financovali vplyvní predstavitelia západu, hádam najznámejší z nich bol Parvus, milionár a veľký podporovateľ boľševikov. Jedným z hlavných cieľov práve týchto boľševikov bola likvidácia pravoslávneho kresťanstva v Rusku! Po uchopení moci ničili chrámy, kláštory, vraždili kňazov, mníchov, veriacich. V centre bezpečnostných orgánov na Ľubjanke v Moskve dlhodobo vraždili uvedených predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Iba v krásnom povolžskom meste Jaroslavľ zničili 30 z 50 miestnych pravoslávnych chrámov. Jedným z ich hlavných cieľov bola úplná likvidácia ruského pravoslávneho kresťanstva. Aj tieto strašné zločiny v Rusku sa diali za výdatnej podpory západných mocenských štruktúr. Ešte sa žiada dodať, že na čele boľševických bezpečnostných zložiek stal pôvodne poľský katolík F. E. Dzeržinskij, ktorý sa po istom čase stal zúrivým ateistom. Jeho veľkolepá socha stala v centre Moskvy do r. 1991, kedy komunizmus sa začal úplne rozpadávať. A máme tu Ďalší historický paradox:
Komunizmus vznikol na západe, do Ruska ho priviezli Nerusi takisto zo západu a odstránili ho Rusi počas udalostí, známych ako perestrojka.
Uvedený podiel západu na ruskej dráme sa však v oficiálnych verziách dnešnej dominujúcej elity vôbec nespomína! Keď som študoval začiatkom 1970-tých rokov v Krasnodari, centre Kubane, tak som zažil viaceré ateistické anomálie. V nedeľu pred chrámami stali milicionári (vtedajší sovietski policajti) a bránili do nich vojsť mladým ľuďom. Babkám a dedkom v tom nebránili. Jedného osamelo stojaceho milicionára som sa opýtal, prečo brania mladým ľuďom ísť na omšu, veď v sovietskej ústave bolo konštatované, že:
V ZSSR je sloboda náboženského vyznania.
Spomínaný milicionár mi smutne odpovedal:
Také opatrenia nám prikázali robiť tí hlupáci-duraki hore.
Ako spomínam vyššie, boľševici zničili tisíce pravoslávnych chrámov po celej krajine. Keď mňa pozvali na návštevu do rodičovských domov moji tunajší ruskí spolužiaci, tak často som si všimol, že vo svojich skromných domčekoch mali ikony, ktoré svojim spôsobom pripomínali malé oltáre. Tam sa schádzali na modlitbách prostí ruskí ľudia. Všetky uvedené ideologické, ateistické anomálie prišli zo západu. V tejto súvislosti sa uvádzajú rôzne postrehy o tom, prečo Rusi a ostatí Slovania sa tak často dali a dávajú oklamať západom. Spomína sa neraz slovanská naivita. Napríklad, za celé sovietske obdobie sa v našich krajinách oficiálne velebili Marx a Engels, ktorí sú zakladateľmi komunistickej ideológie. Ich portréty a sochy boli vystavené prakticky všade. Pred Veľkým divadlom v Moskve je napríklad obrovská socha hlavy Marxa, ktorý okrem iného vyhlásil:
Našim hlavným cieľom je zosadiť toho hore!
Samozrejme, že mal na myslí zosadiť Stvoriteľa!!! Podobné prehlásenia v ich okolí boli známe. To isté sa týka marxistickej nenávisti voči Slovanom. V korešpondencii Marxa a Engelsa sa našli podobné protislovanské nenávistne myšlienky:
Keď vypukne svetová revolúcia, našim najväčším nepriateľom budú slovanské národy, lebo sú to reakčné národy a musíme s nimi bojovať nie na život, ale na smrť!
Sovietske a ostatné elity pred rokom 1989 si to zrejme vôbec nevšimli a celé socialistické obdobie sme velebili našich veľkých nepriateľov!
A vlastne tento trend balamutenia nás a ostatného sveta stále pokračuje. V konečnom dôsledku to viedlo a vedie ku kolapsu celej našej civilizácie, pričom jedným z dôležitých ukazovateľov a sprievodných javov je rusofóbia. Po rozpade ZSSR a sovietskeho bloku sa vo veľkej miere vyjadrovali nádeje na zlepšenie celkovej medzinárodnej atmosféry, studená vojna sa skončila, objavovali sa nádeje na skutočné priateľstvo medzi národmi. Dokonca v máji r. 1988 prebiehali v Moskve veľkolepé oslavy 1000-ročia prijatia kresťanstva vo vtedajšom Rusku – na Rusi. Oslavy prebiehali počas vlády posledného Generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR! – teda najvyššieho predstavitelia ateizmu – Gorbačova. Bol som vtedy na dvojmesačnom študijnom pobyte v Moskve a zostali mi neobyčajné spomienky. Na spomínané oslavy pricestoval vtedajší americký prezident Reagan s manželkou. Prebiehali viaceré pamätné udalosti. Niekoľko rokov dozadu Reagan vyhlásil:
ZSSR je impérium zla.
Na tlačovej konferencii pri príležitosti spomínaných osláv dostal otázku, či si ešte stále myslí, že ZSSR je impérium zla. Po jeho odpovedí sa objavili veľké emócie:
Nie, už si nemyslím, že ZSSR je impérium zla.
Moskva bola v uvedené slávnostné májové jubilejné dni vyzdobená mnohými americkým vlajkami. Okrem ich oficiálnej podoby po malých moskovských uličkách-pereulkach, viselo množstvo malých amerických vlajok. Opýtal som sa miestnych obyvateľov, odkiaľ ich majú, či im to dali sovietske štátne orgány. Dostal som odpoveď, na ktorú nikdy nezabudnem:
My eti flažki sebe sami gotovili – Tieto vlajočky sme si sami vyrobili.
Vo mne tieto spomienky vyvolávajú krásny obraz o tom, ako sa mohol náš svet vyvíjať po tisícročí ruského pravoslávneho kresťanstva. Milióny Rusov po spravodlivom svete naozaj túžili. Svetoznámy český cestovateľ Zikmund (dvojica Zikmuna a Hanzelka precestovala mnohé krajiny) v televíznom dokumente hovorí o svojom poznaní sveta. Na otázku redaktora, kde žijú najlepší ľudia, odpovedal bez rozpakov v našich protiruských časoch:
Najlepší ľudia svojou dobrosrdečnosťou sú Rusi a Nepálčania. S hosťami sa podelia o všetko.
Ako je známe, ZSSR v r. 1991 sa rozpadol, takisto bol zrušený sovietsky vojensky blok Varšavská zmluva. Nádeje na lepší svet stále pretrvávali. No postupne bývalé krajiny Varšavskej zmluvy sa stali členmi NATO s jednoznačnou protiruskou orientáciou. Začalo sa vytvárať prostredia s veľkou snahou Západu ovládnuť východnú Európu, oslabiť Rusko. Vypukli vojenské konflikty ako vojna v Juhoslávii, na Kaukaze, v strednej Ázii a na Ukrajine. Samozrejme, že západná propaganda vo všetkých negatívnych ukazovateľoch súčasného vývoja stále viní Rusko. Ostatné slovanské krajiny sa opäť dali zbalamutiť, často vidím na ich predvolebných plagátoch heslo:
Sme Západ, nie sme Východ.
No keby sme si čo len trochu pozreli do dejín velebeného západu, tak nie je ťažko nájsť v jeho civilizácii bohaté prejavy agresivity, rasizmu, povýšenectva, čo viedlo a nakoniec vedie takisto v našej dobe k veľkým tragédiám. Veď v Nemecku v 1930-tých rokoch bola dokonca vydaná kniha Untermensch – Podčlovek, kam nemeckí autori zahrnuli Slovanov. Podľa nedávno vydanej knihy Genocída Slovanov sa uvádza, že počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 20 miliónov Slovanov. O tom sa však oficiálne takmer nehovorí, pritom v západných dokumentoch na Viasat History to už viac krát uvádzali. No naši janičiari a poturčenci to vôbec nepomínajú, veď podľa nich:
Sme súčasťou západu.
Západná ideológia sa dlhodobo opierala a opiera o snahu získať dominantnosť nad ostatným svetom všetkými možnými prostriedkami, pričom veľmi často najmä západ začínal mnohé vojny. A týka sa to v plnej miere takisto nás Slovanov. V niektorých západných jazykoch výraz Slovan je sclaves-otrok, čím sa okrem iného zdôrazňuje dlhodobá nadradenosť západu nad nami. Desaťtisíce našich žien robí najmä v Rakúsku a Nemecku opatrovateľky. Z rozprávania niektorých z nich sa možno dozvedieť mnohé veľmi smutné príbehy. V tejto súvislosti vzniká zákonitá naivná otázka:
Koľko nemeckých či rakúskych žien sú ošetrovateľkami u nás?
Pritom na dnešnom západe je v skutočnosti obrovský prepad zdravých etnokultúrnych hodnôt. Opakovane pripomínam knihu amerického autora Buchanana Smrť západu, v ktorej autor uvádza veľmi smutné ba až tragické predpovede budúcnosti západu, ktorý vedie bielu rasu do totálneho kolapsu. V decembri r. 2025 v českom televíznom spravodajstve bola uverejnená mimoriadne smutná informácia:
V práve končiacom sa roku v Čechách bol zaznamenaný zatiaľ v sledovanom období najnižší počet narodených detí!
Podľa ďalších predpovedí západná Európa bude v dohľadnej dobe moslimská! Ide napríklad o výrazný pokles pôrodnosti vo všetkých krajinách bielej rasy. Tam už vymysleli desiatky pohlaví, dokonca sa ponúkajú fotografie bytostí s bradou a ženskými prsami! Všetky podobné anomálie sa prikrývajú falošnou ideou o slobode. No sloboda je stav, v rámci ktorého sa môžu dodržiavať skutočné, večné, nezmeniteľné zákony! Vytvorili sa však rôzne ideológie, rôzne –izmy, ktoré v skutočnosti vytvárajú duchovnú tuposť, lenivosť ducha, nedbalosť, nevraživosť, povýšenectvo, nepriateľstvo a tie sa tvoria najmä luciferčinou, rafinovanou lžou, čo v konečnom dôsledku vedie k vojnám. Stále mám na pamätí údaj historikov, ktorí uvádzajú:
V našej histórii zahynulo vo vojnách okolo 3,5 miliardy ľudí!!!
A stále sa zvyšujú výdavky na zbrojenie. Tak kam že kráčame?
Autor: Jozef Sipko
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.