Sloboda a mier prišli na Slovensko z východu, nezabúdajme na to. Vo svojom nedeľnom príhovore pri príležitosti osláv 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Liptovskom Mikuláši to zdôraznil predseda vlády SR a strany Robert Fico.
Prezident SR Peter Pellegrini v prejave vyzval všetkých, aby vo svojom srdci dali priestor myšlienkam mieru a pokoja namiesto zloby a nenávisti. Predseda Národnej rady SR Richard Raši zase upozornil, že mier treba chrániť skôr, než ho budeme musieť znovu vybojovať.
Fico považuje za potrebné držať sa troch základných pilierov, historickej pravdy, dodržiavania medzinárodného práva a mieru.
„Svet je rozvrátený, nič nefunguje. Nikto nič nerešpektuje. Veľkí si robia, čo chcú. Medzinárodné právo sa neuplatňuje, Európska únia je slabá, Organizácia spojených národov bezvýznamná a NATO sa nám pred očami postupne rozpadáva,“ vyhlásil premiér. Podľa jeho slov je preto nevyhnutné držať sa troch základných princípov.
Prvým je podľa neho historická pravda, teda fakt, že sloboda a mier prišli na Slovensko z východu.
„Súčasne, prosím, nezabúdajme na obete, ktoré boli v súvislosti s otvorením druhého frontu v Normandii. Nezabúdajme, prosím, na množstvo rumunských vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Slovenska. Nezabúdajme na príspevok Spojených štátov amerických pri bojoch v Tichomorí,“ zdôraznil Fico.
Druhým pilierom je podľa premiéra dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva, čo je podľa neho pre malé krajiny existenčne dôležité.
„Slovensko nie je krajina, ktorá by mala veľkú armádu, tisíce tankov, tisíce bombardérov a vojenských stíhačiek. My môžeme riešiť konflikty, my môžeme prežiť len vtedy, ak budeme dôsledne trvať na dodržiavaní medzinárodného práva a tento prístup presadzovať pri každom jednom rokovaní,“ povedal.
Tretím pilierom je podľa neho mier.
„Mier je ako láska, treba sa oň starať, treba mu dávať energiu, on nepretrváva len tak sám o sebe,“ podotkol premiér a vyzval všetkých, aby do celého sveta z osláv víťazstva nad fašizmom zaznelo jediné slovo, mier.
Prezident Peter Pellegrini vo svojom prejave poprosil ľudí, aby vo svojom srdci dali priestor pokoju a mieru namiesto nenávisti. Zároveň poďakoval všetkým, ktorí počas druhej svetovej vojny so zbraňou v ruke bránili slobodu.
Podľa prezidenta neexistuje dokonalý spoločenský systém a nebol dokonalý ani ten v uplynulých desaťročiach. Napriek tomu však podľa jeho slov dokázal zabezpečiť mier v rozsahu, aký Európa predtým nepoznala.
„Ale predsa len dokázal zabezpečiť mier v takom širokom meradle, ako sme ho dovtedy nepoznali. A s výnimkou niektorých historických udalostí, pri ktorých ľuďom stuhla krv v žilách a keď sa svet tesne minul so všeobecnou devastačnou vojnou, žili celé generácie v mieri a v nádeji, že vojnové šialenstvo sa už nezopakuje,“ povedal Pellegrini.
Osemdesiatjeden rokov po najničivejšej vojne v dejinách je podľa neho úpadok svetového poriadku čoraz zreteľnejší.
„Čoraz viac sa veľmoci a ďalšie štáty prikláňajú k vojenskému riešeniu konfliktov. Zrazu je úplne normálne napadnúť svojho suseda, zaútočiť na iný štát bez vyhlásenia vojny či viesť doslova likvidačné procesy voči celým skupinám obyvateľstva. Mocní tohto sveta čoraz viac rezignujú na diplomatické riešenia a hľadajú vojenské skratky, od ktorých si sľubujú rýchlejšie riešenia svojich skutočných či domnelých problémov,“ upozornil prezident.
Pripomenul tiež, že na začiatku prvej svetovej vojny si mnohí vojaci mysleli, že do Vianoc budú doma. Namiesto toho však prišli štyri roky zákopového pekla.
Aj na začiatku druhej svetovej vojny podľa neho viaceré štáty predpokladali, že krátkymi ozbrojenými konfliktmi presadia svoje územné požiadavky a nanovo prekreslia hranice.
„Výsledkom však bola nakoniec totálna vojna, ktorá neuznávala žiadne medzinárodné pravidlá, žiadne ľudské práva ani žiadne morálne hranice,“ zdôraznil Pellegrini.
Prezident zároveň varoval pred návratom podobného spôsobu uvažovania.
„Varujem s pohľadom na našich vojnových veteránov a bolestivou myšlienkou na vojnové utrpenie stámiliónov ľudí. Varujem pred pamiatkou každého neznámeho vojaka, ktorý padol v boji, pretože týchto neznámych vojakov boli vo výsledku milióny,“ povedal.
Zároveň vyjadril nádej, že sa čo najskôr skončia vojny na Ukrajine aj na Blízkom východe.
„Že sa čím skôr skončí utrpenie státisícov ľudí na celom svete, ktorý dnes oficiálne nie je vo svetovej vojne, ale mnohé jeho časti takúto vojnu až príliš verne pripomínajú,“ dodal prezident.
Richard Raši vo svojom vystúpení pripomenul, že dejiny netvorili iba veľké mená, ale aj tisíce obyčajných ľudí, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali odvážne.
„Keď hovoríme o odvahe v čase druhej svetovej vojny, často spomíname najmä známe mená našich dejín, osobnosti, ktoré sa stali symbolmi boja za slobodu. No dejiny netvorili len veľké mená. Tvorili ich aj tisíce menej známych príbehov ľudí, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali odvážne,“ uviedol.
Podľa Rašiho sa takéto príbehy písali aj na Liptove.
„Príbehy partizánov ukrytých v horách, ktorí viedli boj proti okupantom. Príbehy žien, ktoré ako spojky, ošetrovateľky či pomocníčky riskovali život, aby zachránili iných. Príbehy mladých ľudí ako Arnold Medzihradský, ktorí nosili správy a zásoby a zapájali sa do odporu ešte skôr, než sa boj naplno rozhorel,“ pripomenul.
Zdôraznil, že nešlo o generálov či politikov, ale o obyčajných ľudí, ktorí sa v rozhodujúcich chvíľach zachovali neobyčajne.
„A ich odkaz je jasný, sloboda nepríde sama, sloboda stojí na odvahe jednotlivcov, ktorí sú pripravení postaviť sa zlu,“ povedal Raši.
Podľa predsedu parlamentu nebude budúcnosť Slovenska stáť na nenávisti, agresivite a rozdelenej spoločnosti, ale na schopnosti viesť dialóg a hľadať kompromisy.
„Budúcnosť našej krajiny nikdy nebude stáť na rozdelenej spoločnosti, vzájomnej nenávisti, agresivite. Bude stáť na schopnosti počúvať sa navzájom, viesť dialóg aj spor s rešpektom, hľadať kompromisné riešenia a držať spolu pre lepšie zajtrajšky pre nás i pre naše deti,“ skonštatoval.
Sloboda, ktorú dnes podľa neho žijeme, stojí na obetiach ľudí, ktorí ju sami nezažili.
„A to je záväzok, ktorý presahuje jednu vládu, jeden parlament, jednu politickú garnitúru aj celú generáciu. Je to všeľudský záväzok voči nim, že budeme žiť a konať tak, aby sa tie hrôzy už nikdy nevrátili,“ dodal.
V čase, keď svet opäť čelí vojnám a utrpeniu civilistov, má podľa Rašiho odkaz Dňa víťazstva nad fašizmom mimoriadnu silu.
„Pripomína nám, že bez mieru nie je ani sloboda, prosperita, ani politika. Mier je hodnota, ktorú musíme chrániť strategicky, s rozumom, zodpovednosťou, odvahou a najmä jednotou. Mier je ľahké stratiť, ale získava sa späť veľmi ťažko a cenou zaň je utrpenie a ľudské životy,“ uzavrel Richard Raši.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Prejavy na oslavách výročia ukončenia vojny predniesli najvyšší ústavní činitelia. Premiér vyhlásil, že sloboda prišla z východu… , stvr.sk, 11.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.