V atmosfére posilňovania americkej vojenskej prítomnosti v členských krajinách NATO, údajnej obrany strednej a východnej Európy s protiruskou hystériou o obnovení sovietskeho, či cárskeho impéria v Putinovom prevedení, rezonujú rôzne historické príklady. Zvyčajne sa uvádzajú sovietske invázie ako napríklad v bývalom Československu v roku 1968, no i americké vojenské zásahy od Strednej a Latinskej Ameriky cez Afriku, Európu až po Áziu. Vojnové šialenstvo nemožno spájať len s dvoma celosvetovými konfliktami v minulom storočí, ale aj s celým povojnovým vývojom v druhej polovici 20. storočia a na prahu 21. storočia.
Tábor odporcov celosvetovej americkej hegemónie poukazuje na militantnú povahu americkej zahraničnej politiky s akýmsi mesiášskym poslaním svetového záchrancu v mene slobody a demokracie:
Opačný tábor, ktorý vidí hrozbu ruského medveďa, od cárov cez sovietskych pohlavárov až po súčasné moskovské vedenie, ponúka inú štatistiku vojenských operácií od vzniku boľševického Ruska:
1917 – 1921 vojna proti Ukrajine a jej snahám o nezávislosť
1918 – 1920 vojna proti Lotyšsku
1918 – 1920 vojna proti Estónsku
1918 – 1919 vojna proti Litve
1918 – 1920 vojna v Osetsku proti Gruzíncom
1919 – 1921 invázia do Poľska (rusko-poľská vojna)
1920 invázia do Azerbajdžanu
1921 invázia do Gruzínska
1921 potlačenie arménskeho povstania
1921 – 1922 potlačenie povstania v Karélii podporovaného Fínskom
1924 vojenský zásah proti gruzínskym nacionalistom
1929 prvá vojenská intervencia v Číne
1937 druhá vojenská intervencia v Číne
1939 invázia do Poľska
1939 – 1940 prepadnutie Fínska (zimná vojna)
1940 invázia a anexia Estónska
1940 invázia a anexia Lotyšska
1940 invázia a anexia Litvy
1941 – 1944 pokračovanie vojny proti Fínsku
1944 – 1956 vojenská intervencia v Pobaltsku proti snahám o nezávislosť
1950 – 1953 účasť v kórejskej vojne, podpora severokórejského režimu
1953 potlačenie povstania v NDR
1955 – 1975 vojna vo Vietname
1956 vojenská intervencia v Maďarsku
1968 invázia do Československa
1969 – 1970 vojenská podpora Egypta proti Izraelu
1971 vojenské angažovanie sa v indicko-pakistanskom konflikte
1974 – 1990 účasť vo vojne v Eritrei
1977 – 1978 účasť vo vojne medzi Etiópiou a Somálskom
1979 – 1989 invázia do Afganistanu
1992 vojenská intervencia v Podnestersku
1992 vojenská intervencia vo východnom Osetsku
1992 – 1997 vojenská intervencia v Tadžikistane
1993 vojenská účasť v gruzínskej občianskej vojne
1994 – 1996 prvá vojna v Čečensku
1999 – 2009 druhá vojna v Čečensku
2008 vojna v južnom Osetsku
2009 vojenská intervencia na severnom Kaukaze
2014 anexia Krymu
Každá z vojen, či už USA alebo Sovietskeho zväzu i Ruska, by si žiadala samostatnú analýzu príčin, dôvodov, následkov a sprevádzajúcich okolností. Nehovoriac o nasadení napalmu, kazetových bômb, munície s ochudobneným uránom alebo popravách civilného obyvateľstva, či nasadení bezpilotných lietadiel – dronov. Okrem toho k tomu patria útoky pod falošnou zástavou, teroristické akcie na vyprovokovanie zásahov a zneužívanie etnických, náboženských a politických rozporov na vyprovokovanie zásahov a krvavých kúpeľov.
Hádky, kto viac zabíjal a prepadával iné krajiny alebo neoprávnene zasahoval do vnútorných záležitostí zvrchovaných a suverénnych krajín, môžu na základe rôznych štatistických údajov pokračovať donekonečna, ale za dátumami, číslami a kázaním o boji za slobodu, demokraciu a bezpečnosť sú nevinné a zbytočné obete. Po toľkých vojnách a skúsenostiach by už mala zohrávať hlavnú úlohu prevencia ako predísť vojnovému besneniu. Hlavne nepodľahnúť mocným, teda tým, ktorí sa za nich pasujú a ich prisluhovačom, s ich demagógiou a propagandou o ušľachtilých cieľoch a ponúkanej spáse v tieni vojenských základní, ťažkej bojovej techniky a zelených mozgov v generálnych štáboch.