Kto by bol veril ešte pred tridsiatimi rokmi, že Izrael je schopný páchať zločiny porovnateľné s neonacistami? Nikto nie je bez viny – ani Izrael. Od jeho vzniku má aj on svoj veľký podiel na krvavých vojnách na Blízkom východe. Ale Izrael už prekračuje všetky červené čiary. Už nemožno Izrael vnímať ako demokratický a mierový štát. Jeho politika sa zvrhla do militaristického rinčania zbraní, otvoreného napádania svojich susedov, genocídy a mučenia bezbranných ľudí len preto, že sú Palestínčania alebo iní štátni príslušníci. V Izraeli vyhráva vojenská diktatúra. Otrasné svedectvo o mučení Palestínčanov vo väzení priniesla Al Jazeera tu:
Vo filme pod názvom: Bodies of Evidence: Israel’s Darkest Weapon
https://www.youtube.com/watch?v=e3pApprHfrY
Film podrobne skúma systematické nasadzovanie fyzického, psychického a sexuálneho násilia, ponižovania a mučenia palestínskych väzňov v izraelských vojenských a civilných väzniciach
Bývalí palestínski väzni opisujú zneužívanie v izraelských väzniciach. Ich mučitelia ich spútavali nahých reťazami, sexuálne zneužívali aj psami, bili ich do krvi, mučili hladom a pod. To všetko si natáčali.
Al-Bakri, ktorý prežil izraelskú genocídu v Gaze a bývalý väzeň z Chán Júnis, hovorí, že bol držaný 20 mesiacov a prešiel piatimi izraelskými väznicami.
„Vyzliekli nám oblečenie,“ hovorí v rozhovore. „Mali sme putá… ruky sme mali za chrbtom, nohy sme mali zviazané a mali sme zaviazané oči. Potom, čo ma vyzliekli znásilnil ma veľký pes“. Psi boli na tento účel bežne používaní a cvičení.
Okrem použitia psov opisuje Shereen, bývalá zadržaná a aktivistka, ktorej identita je chránená, opakované vyzliekanie a invazívne prehliadky. Adnan Hassan, bývalý zadržaný malý chlapec z Dženínu na okupovanom Západnom brehu Jordánu, hovorí, že bol zatknutý ako 17-ročný a držaný päť mesiacov. Mays Abu Ghosh, bývalý zadržaný z Jeruzalema, opisuje väzenie ako miesto, kde sa ponižovanie stalo bežnou praxou. Ich svedectvá neopisujú jednu väznicu, jedného strážcu alebo jeden izolovaný čin. Opisujú systém. Pre Palestínčanov nie je väzenie okrajovou skúsenosťou. Je to generačná skúsenosť.
V apríli 2026 Asociácia pre podporu väzňov a ľudské práva v Addameeri informovala, že v izraelskej väzbe je 9 600 palestínskych politických väzňov, vrátane 3 532 administratívnych väzňov – väznených bez obvinenia alebo súdneho procesu – spolu s ďalšími 342 deťmi a 84 ženami.
Ak ste Palestínčan zatknúť Vás môžu hocikde a bez príčiny. Zadržanú osobu možno zatknúť doma, na kontrolnom stanovišti, v nemocnici, v útulku alebo počas vojenskej razie. Následne ju možno premiestňovať medzi vojakmi, spravodajskými dôstojníkmi, vojenskými väzenskými zariadeniami, policajnou väzbou, vojenskými súdmi a väznicami prevádzkovanými Izraelskou väzenskou službou.
Detaily sa opakujú. Z mena sa stane číslo. Vyzlečú sa im šaty. Zakryjú sa im oči. Zviažu sa im ruky a nohy. Obmedzí sa im jedlo. Odoprie sa im spánok. Privedú sa psy. Väzňom sa vyhrážajú znásilnením. Mnohí sú znásilnení. Niektorí hovoria, že sú natáčaní. Mnohí hovoria, že sťažnosti nikam nevedú. V Al-Bakriho prípade, povedal, pes nebol len prítomný. Bol súčasťou samotného útoku. „Venčia na vás psy a potom vás začnú kopať,“ povedal. „Zaútočili zozadu so psami…
A ich mučitelia sa smejú a ponižujú ich bez prestávky. Al Jazeera nezverejňuje každý grafický detail svedectva. Ale vzorec je jasný: psy sa opakovane objavujú v opisoch nahoty, spútavania, sexuálneho násilia a ponižovania.
Job, iný palestínsky väzeň identifikovaný v knihe Bodies of Evidence: Israel’s Darkest Weapon pod pseudonymom, pričom jeho tvár a hlas boli pre jeho bezpečnosť skryté, poukazuje na to, ako psy zaútočili na ústne pokyny vojakov. Buď vás pes znásilní, alebo vám rozbijú hlavu železnou tyčou. Job hovorí, že bol hromadne znásilnený a natáčaný izraelskými vojakmi. Opisuje vojačku, ktorá používala strap-on zariadenie, zatiaľ čo ostatní tlieskali. Shereen, ktorej identita je z bezpečnostných dôvodov utajená, hovorí, že bola opakovane vyzlečená. „Odviedli ma do miestnosti,“ hovorí. „Povedali mi, aby som sa vyzliekla.“ Ďalej opisuje, ako bola znásilnená invazívnymi a hroznými metódami.
Francesca Albanese, osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva na okupovanom palestínskom území, v rozhovore pre film uviedla, že Palestínčania sú už dlho vystavení „používaniu zvierat, používaniu psov na útoky, zneužívanie a dokonca aj na sexuálne zneužívanie“.
„Toto sú fakty, ktoré boli známe,“ hovorí. Albanese a opisuje širší vzorec, ktorý hlásili väzni: „Spútavanie do krvácania, bitie, vlečenie, hladovanie, vystavovanie chladu, odopieranie lekárskej starostlivosti, útoky psov, samoväzba, sexuálne zneužívanie, nútené vyzliekanie a vyhrážky znásilnením a zabitím členov rodiny.“
OSN o tom vie. Ako zasiahla táto organizácia? Odsúdila tieto izraelské praktiky a dala Izrael na čiernu listinu. Na nižšie uvedenej stránke popisuje tieto zločiny Izraela celkom vyčerpávajúco. Napriek tomu, že došlo k mnohým úmrtiam vo väzení a bolo podaných množstvo sťažností na izraelské úrady nikto nebol obžalovaný. Izraelský štát tak vedome kryje vinníkov. OSN je bezmocná. To, čo robí, je málo.
Palestínski väzni môžu prechádzať viacerými systémami: vojenskou väzbou, spravodajskými výsluchmi, policajnou väzbou, vojenskými súdmi a formálnymi väznicami. Izraelská väzenská služba a polícia spadajú pod Ministerstvo národnej bezpečnosti, na čele ktorého stojí Itamar Ben-Gvir. Vojenské väzenské zariadenia, ako napríklad Sde Teiman, spadajú pod izraelské vojenské velenie. Šin Bet, izraelská agentúra pre vnútornú bezpečnosť, pôsobí pod vedením Úradu predsedu vlády. Ministerstvo spravodlivosti dohliada na štátnu právnu politiku, trestné stíhanie a právnu obhajobu vlády.
Sexuálne násilie ako zbraň
Sexuálne násilie vo väzbe môže zahŕňať znásilnenie, vyhrážky znásilnením, nútenú nahotu, invazívne prehliadky a sexuálne ponižovanie. Podľa medzinárodného práva to môže v závislosti od kontextu a zámeru predstavovať vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo genocídu. Adnan bol 17-ročný školák v Dženíne na okupovanom Západnom brehu Jordánu, keď cestou do školy narazil na izraelskú vojenskú raziu. Vojaci na neho hodili výbušninu. Prišiel o ruku. Asi o týždeň neskôr, keď sa ešte zotavoval z amputácie, sa tí istí vojaci vrátili a zatkli ho. Bol držaný v zajatí päť mesiacov. Opisuje, ako ho bili na citlivých častiach tela a opakovane ho prehľadávali, a to aj napriek zraneniu, ktoré utrpel.
Na zločinoch sa podieľali aj izraelskí osadníci. Napádali ľudí v noci a terorizovali ich. Beztrestne. hovorí: Bolo to okolo jednej hodiny ráno v piatok v Khirbet Hamsa al-Fawqain, údolí Jordánu na okupovanom Západnom brehu Jordánu, keď do domu Mohammada Abu Kabasha prišli osadníci. Zviazali ich bili a mučili. Vrátane genitálií. Neboli sami. Takéto prípady sa tam dejú bežne.
Izrael odmieta obvinenia zo systematického zneužívania. Izraelská väzenská služba v komentároch, ktoré zverejnili izraelské médiá, uviedla, že ide o bezpečnostnú organizáciu fungujúcu „v súlade so zákonom“ a pod „prísnym dohľadom“ a že väzni sú držaní pri „ochrane svojich základných práv“. Sú to všetko lži, ktoré chránia izraelský zločinecký systém. Existuje množstvo dôkazov, výpovedí, reakcií OSN o týchto zločinoch. Izrael zločincov nestíha. Sú súčasťou štátnej politiky.
Ben Marmarelli, izraelský právnik, ktorý zastupuje palestínskych zadržaných, videl svojich klientov v apríli 2024 prvýkrát od 7. októbra 2023. „Videl som kostlivca. Naozaj som videl kostlivca,“ spomína v rozhovore pre Al Jazeera. „Dostávali denne asi 800 kalórií. Takže všetci vyzerali ako väzni z filmov o holokauste.“ Minimálny denný príjem OSN pre prežitie je 2 100 kalórií.
Izrael odmietol udeliť inšpektorom OSN prístup, čo sťažilo overenie. Tento bod je kľúčový. Je dôkazom, že praktiky opísané vo väzniciach sú pravdivé. Medzinárodný výbor Červeného kríža tiež uviedol, že od 7. októbra 2023 nemôže navštíviť palestínskych väzňov zadržiavaných v izraelských zariadeniach a vyzval na prístup k zadržaným a k informáciám o mieste ich pobytu.
Názov filmu nie je len metafora. Telo si pamätá to, čo papiere popierajú. Modriny blednú. Dokumenty miznú. Videá zostávajú v rukách tých, ktorí natáčali. Lekárske záznamy sú zadržiavané alebo sa nikdy nevytvoria. Svedkovia sú presúvaní, prepúšťaní, deportovaní, umlčovaní alebo zastrašovaní. Ale tí, ktorí prežili, nezabúdajú.
Á propos: Červený kríž uviedol, že je nemožné identifikovať tisíce mŕtvych v pásme Gazy pre nedostatok mechanizmov na odpratávanie trosiek po bombardovaní. V oblasti sa množia hlodavce a prichádzajú zvieratá. Začína vážna hrozba infekčných ochorení a ďalšej posmrtnej genocídy. Keby Boh ozaj existoval, už by potrestal Izrael ako Sodomu a Gomoru.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.