Študenti a herci predstavovali hnací motor revolúcie ʼ89 a nekompromisne vystúpili proti zahnívajúcemu režimu neslobody a tyranie jednej všemocnej strany. Tak znie oficiálny výklad a mediálny odkaz udalostí z novembra 1989, ktoré súviseli s pádom železnej opony a s ukončením studenej vojny medzi Západom a Východom. Kde sú študenti a herci dnes?
Revolta už nie je potrebná, lebo žijeme v pravde a láske, v prosperite a duchovne vyššom stupni progresívnej spoločnosti, ktorá si už nežiada nijakú nápravu, ani zmenu. Nič lepšie neexistuje a nič dokonalejšie nemožno vytvoriť. Študenti (česť výnimkám) prežívajú búrlivú technologickú revoltu medzi smartfónmi a tabletmi spolu s revolučnými selfies po prehýrených klubových večierkoch a párty, na ktoré sa spomína až do ďalšej úžasnej akcie s chľastom, decibelmi a telami, dnes už aj transexuálnej, či intersexuálnej orientácie. Pôžitky, konzum, kariéra a kreditka s „euráčmi“ – toť životný cieľ. A keď alternatíva, tak bez rizika – taká, čo neohrozí ani systém, ani jej vyznávačov.
Koncom šesťdesiatych rokoch minulého storočia študentská revolúcia proti konzumnému kapitalistickému systému otriasala Parížom:
V máji roku 2015 protestovali mladí ľudia v Istanbule, Miláne a Seattli proti bankám, nadnárodným korporáciám, systému, či svetovej výstave EXPO:
Študenti v strednej Európe (opäť až na ojedinelé výnimky) nemuseli, naopak užívali si trhový raj či už pri Dunaji alebo pri Vltave, lebo niet proti čomu sa búriť, protestovať – nastala idylka konzumnej veľkovýkrmne, revolta a revolúcia je už prežitkom minulosti, všetko je tak, ako má byť. Stačia nástenky, oslavy a spomienky na VNZR (Veľkú novembrovú zamatovú revolúciu).
Mikuláš Bek, rektor Masarykovej univerzity v Brne, uviedol, že českí študenti (rovnako si môžeme dosadiť slovenských) sú v porovnaní so západnými úplne nekonfliktní v zmysle konformizmu – svet nemeniť, prispôsobiť sa a kráčať po vyšliapaných cestičkách. V rozpútanej polemike na internetovej stránke Britských listov zaznel názor o druhej vlne normalizácie v duchu budovania radostného kapitalizmu. Tak ako komunisti dokázali znormalizovať mládež, tak ju vedia aj „neviditeľné“ trhové sily a ešte dokonca účinnejšie.
A kde sa podeli revoluční herci? Šaškujú medzi Búrlivými vinármi a Divokými koniarmi, producírujú sa v telenovelách ušitých na slovenskú mieru, zaspievajú si v populárnych muzikáloch a vďaka mastným honorárom im systém pripadá spravodlivý a úžasný. Svojrázna revolta v ich prípade nastáva len v prípade, ak treba populárnymi tváričkami podporiť politické sily, ktorým záleží na transatlantických väzbách a eurobudúcnosti, či varovať pred zlosynom Putinom, aby neutrpeli záujmy Bieleho dom(čeka). No nie sú jediní, vo veľkom svete šoubiznisu už dávno ide v prvom rade o to, kto ako vyzerá na červenom koberci, a o hlboké výstrihy a dlhé rozparky dámskych šiat ako na tohtoročnom festivale v Cannes.
Kdeže je umelecká revolta v duchu predčasného ukončenia okázalého medzinárodného filmového sviatku v Cannes v roku 1968. Niektorí režiséri ako Jean-Luc Godard, François Truffaut i Miloš Forman stiahli svoje filmy na protest, že festival je snobská akcia a filmy nevypovedajú o aktuálnych problémoch študentov a pracujúcich. Filmoví pracovníci vydali vyhlásenie, v ktorom vyjadrili podporu študentskej revolte a požiadavkám pracujúcich.
Niektorí herci hľadajú formu protestu v podobe politickej a spoločenskej satiry. A u nás taká obyčaj, že autor scenárov humoristických relácií, dnes už milionár, napíše kritické scénky pre kamarátov z hereckej partičky, ktorí si s úsmevom kopnú do referenda za tradičnú rodinu alebo do „konšpiračného“ mesačníka – to je také trendy, na iné odvaha chýba, možno by sa nesypali honoráriky a tak radšej neriskovať. Nemohli by sa vyhrievať na Plese v opere v spoločnosti úžasných ľudí, ktorí z rozkradnutej krajiny hodia omrvinku detskej onkológii a zaspávajú s úžasným pocitom. No, keď sú už takými obdivovateľmi západných trendov, prečo si nezobrať príklad z Nemecka? Spisovateľ, herec a satirik Volker Pispers nemá problém pustiť sa do prezidenta alebo do mediálnych rozprávočiek:
Organizátorom prevratov na objednávku ešte môžu niekedy poslúžiť študenti a herci, takže aj história sa môže zopakovať. Sprofanované tváre znormalizovaných a šaškujúcich osôb určite vďačne poslúžia, veď už majú prax v prispôsobovaní sa stanoveným trendom.
Zdroj: youtube, Reuters, blisty.cz