MINULÝ UTOROK SOM TAM BOL
Nedávno som dostal pozvánku na stretnutie nezávislých médií a novinárov v Bratislave. Uskutočnilo sa v utorok 16. júna a hoci do Bratislavy cestujem v ostatných rokoch nerád, na to stretnutie som išiel lebo som politicky, názorovo a finančne ako píšuci novinár a komentátor plne nezávislý.
Na pracovné stretnutie s kolegami som odcestoval s vedomím, že hoci názory na stav a problémy spoločnosti a médií nemusíme mať vo všetkom zhodné lebo pracujeme v odlišných podmienkach, ani jeden z pozvaných nikdy neorganizoval a nezúčastňoval sa po februári 2018, ani nikdy predtým alebo potom, na hysterických opozičných protivládnych mítingoch, podnecovaných rôznymi politickými aktivistami a časťou mimovládneho sektora s cieľom rozvrátiť slovenskú spoločnosť tak, aby moc v štáte uchopila progresivistická opozícia. Ani jeden z pozvaných novinárov a novinárok neadoroval a nevolil liberalistku Zuzanu Čaputovú s naivným vysvetlením, že „ženy do politiky patria“. Ani jeden z pozvaných skúsených novinárov nepotreboval obdobie rokov 2020 – 2023, aby sa zorientoval, či dokonca názorovo a politicky úplne preorientoval o 180 stupňov. Ani jeden z pozvaných by nikdy nemohol spolupracovať s terajšou neoliberálnou opozíciou, ani s ďalšími extrémistickými silami, ktoré ju v tej či onej miere podporujú, a ani jeden z pozvaných nie je podporovaný americkou, britskou, či inou, ambasádou.
Navyše som mal pocit, ktorý sa mi na bratislavskom stretnutí s kolegami podľa očakávania potvrdil, že podobným spôsobom, ak nie priam identicky, vnímame aj existujúcu asymetriu v podpore takzvanej mediálnej alternatívy zo strany vlády a jej organizácií a ministerstiev. Ak tu bola v minulosti situácia taká, že mohli štedré granty z ministerstiev čerpať plným priehrštím rôzni dubiózni politickí mimovládkari, neraz dokonca multiplicitne, prečo by sa súčasná vláda nemala konečne zaoberať aj svojím vzťahom k celému sektoru nezávislých alternatívnych médií, nielen k jeho jednej časti. V tomto zmysle som v nedávnej minulosti absolvoval dve stretnutia aj na Úrade vlády, aby som priamo na mieste podporil alternatívne médiá a upozornil na ich prehliadanie zo strany súčasnej vládnej administratívy. V písomnej správe zo stretnutia, ktoré vypracoval poverený zodpovedný pracovník ÚV, je explicitne uvedené, že „Pán Zoldy a jeho kolegyňa sa neprišli na Úrad vlády vyplakať a nič od nikoho pre seba nepožadovali“, iba upozornili na absenciu vyváženej mediálnej politiky vlády vo vzťahu k alternatívnym médiám, ktorá môže v existujúcich napätých pomeroch v spoločnosti podkopať ich dôveru k smerovaniu vládnej politiky.
Za seba môžem povedať, že tu zďaleka nejde iba o absenciu nejakej finančnej podpory zo strany vlády, o ktorú som nikdy nestál a nestojím, ale aj o zarážajúcu laxnosť a flagrantnú neexistenciu elementárneho morálneho rešpektu. V extrémnom, ale v daných pomeroch veľavravnom prípade, dokonca aj vtedy, ak alternatívny novinár reaguje písomne priamo do Bruselu celému vedeniu EK a EP na tendenčnú a neobjektívnu správu komisára Reyndersa, poskytne ju na podpis občanom Slovenska ako petíciu, upovedomí o tom písomne najvyšších ústavných činiteľov vrátane premiéra a Úradu vlády, ale následne sa ukáže, že ani len krajské a okresné organizácie vládnych strán nedostali o tom „zhora“ správu a čudujú sa ako puk, že sa niečo také z iniciatívy člena mediálnej alternatívy udialo. Ale to je len moja subjektívna poznámka na margo dnešnej situácie. Ak by niekto chcel ešte extrémnejší a ešte šokujúcejší príklad, odporúčam do ctenej pozornosti rozhovor dvojice historik Anton Hrnko a prekladateľ a publicista Michal Zoldy v TV OTV pod názvom „Existuje tu antislovenská skupina ľudí?“. Vskutku šokujúce, na hlbšie zamyslenie.
Svojím kolegom z bratislavského stretnutia som vyjadril podporu v nedávnom osobnom verejnom vyhlásení. Urobil som tak aj preto, respektíve najmä preto, lebo oni majú pred sebou ešte veľký kus cesty a mnoho rokov obetavej, tvorivej, zaujímavej a invenčnej novinárskej práce na prospech spoločnosti, kým ja som pred pár dňami ohlásil blížiaci sa dlho odďaľovaný koniec svojej 36-rokov dlhej novinárskej dráhy.
Bratislavské stretnutie nezávislých médií a novinárov nebolo, na rozdiel od dezinterpretácií a hysterického kriku okolo toho, stretnutím proti niekomu, ale za niečo. Za niečo – to znamená na prvom mieste za trvalú a ničím a nikým neobmedzenú principiálnu profesionalitu, čestnosť, úprimnosť a neúplatnosť zmysluplnej a nezávislej novinárskej práce v prospech ťažko skúšanej slovenskej spoločnosti, nie propagandistickú aktivitu na jedno použitie. Na stretnutí som si nakoniec vyhradil právo reagovať osobne na nedávne vyjadrenia istej známej a preferovanej influencerky na moju adresu vo vysielaní Infovojny. K tomu sa ešte dostanem.
Michal Zöldy
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.