Sú prípady, keď stereotypné delenie vnútropolitickej scény na koalíciu a opozíciu výnimočne nefunguje. Napríklad migračná kríza. V otázke chápania jej príčin a potenciálnych následkov sa deliaca čiara medzi proti sebe stojacimi názorovými platformami vinie prípad od prípadu. Vysvetlenie je jednoduché: ide o príliš vážnu záležitosť, než aby sa spektrum postojov k nej odvíjalo len od primitívneho politikárčenia. Napriek tomu sa aj ona stáva vďačným motívom predvolebnej rétoriky jednotlivcov, ktorí majú ambície stať sa súčasťou či dokonca hlavným prvkom budúceho mocenského súkolesia.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay si myslí, že vyjadrenia našich politikov o utečencoch nie sú najšťastnejšie. Zároveň si však uvedomuje, že nejde len o slovenských. V novembrovej diskusnej relácii pre TABLET.TV postrehol zmenu v postoji novej poľskej vlády ku kvótam na ich prerozdelenie oproti tej predchádzajúcej. Pred voľbami Poľsko inklinovalo viac k názoru EÚ a dištancovalo sa od vyjadrení ostatných krajín V4. Teraz je to naopak, pripúšťa Strážay.
Nový zákon o spravodajských službách, nová bezpečnostná stratégia a nové, efektívnejšie vynakladanie prostriedkov na obranu. To sú podľa expertov i politikov tri základné oblasti, ktoré Slovensko momentálne nevyhnutne potrebuje. A my dodajme – v ktorých prevláda jednomyseľná zhoda. Všetko ostatné už závisí od individuálneho zorného uhla.
Jeden jasnovidec, druhý moralizátor, tretí alibista
Niekdajší minister obrany, súčasný poslanec NRSR a člen predsedníctva strany #Sieť Martin Fedor nemá byť voči súčasnej vláde prečo zhovievavý. Tobôž nie pred voľbami. A tak všetko, čo v bezpečnostnej oblasti doteraz urobila, je zlé. „Vláda štyri roky spala. Robert Fico dnes volá po akcii, označuje bezpečnosť za prioritu, pripravuje antiteroristický balíček. Netreba však zabúdať, že ide o toho istého predsedu vlády, ktorý ešte vlani spochybňoval zvyšovanie výdavkov na obranu, dokonca ich označil za bláznovstvo,“ upozorňuje Fedor s poukazom na legislatívne zmeny reagujúce na fenomén terorizmu. Podľa neho sa ukazuje, že „premiér sa bezpečnosti roky nevenoval a dnes až po útokoch, ktoré vystrašili verejnosť, sa snaží narýchlo a horúčkovito prezentovať marketingový balíček opatrení“. Natíska sa už len otázka, že pokiaľ v roku 2014 dokázal Fedor jasnovidecky predvídať, čo sa bude diať v Európe tento rok, prečo nikoho nevaroval.
Pre lídra opozičnej strany Most-Híd Bélu Bugára, ktorý v súvislosti s migrantskou krízou rád kritizuje a vstupuje druhým do svedomia, je spájanie témy terorizmu a prebiehajúcej krízy s migrantmi nemiestne. Trvá na tom dokonca po teroristických útokoch v Paríži (13. 11.): „Výroky predstaviteľov vlády prekročili istú červenú čiaru. Sme svedkami zavádzania princípu kolektívnej viny voči jednej skupine občanov, čo do demokratickej spoločnosti jednoznačne nepatrí. Vládna strana pokračuje v šírení strachu a zneužíva teroristické útoky pre svoju kampaň,“ zjednodušuje zložitý problém moralizujúci Bugár. Zvýšeným teroristickým hrozbám čelí západný svet už od roku 2001 a udalosti v Paríži sú podľa neho len „ďalšou kapitolou v tomto boji“. A čo silnejšie bezpečnostné opatrenia? Ich potrebu síce nespochybňuje, no namiesto odkazov cez médiá by sa mali realizovať „dôslednou a zodpovednou prácou príslušných zložiek“.
Na rozdiel od Bugára vidí šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo situáciu dramatickejšie. Teroristické útoky v Paríži sú podľa neho jasným signálom toho, že sa začala vojna proti Európe. „Vojna ľudí, ktorí majú jediný cieľ, a to zabiť nás, treba to popravde takto nazvať, lebo žiadna ideológia to nemôže ospravedlniť,“ uviedol v relácii RTVS O 5 minút 12 s tým, že Európa by sa mala brániť ako celok. Za skutočné víťazstvo teroristov by považoval, keby prišla o svoje hodnoty: ľudské práva a ekonomické slobody. Keďže medzi Francúzskom a Slovenskom nie sú žiadne hranice, útoky považuje aj za náš problém.
Ani Frešo sa však nevyhol alibistickej dvojtvárnosti. Na jednej strane hovorí o vojne tých, čo nás chcú zabiť, na strane druhej zdôrazňuje aktuálnu úlohu nepodľahnúť emóciám a nešíriť nenávisť voči iným komunitám. Akoby zabudol, že strach, ktorý môže nenávisti predchádzať, s ňou často nebýva totožný. „Je nezmyslom tvrdiť, že každý moslim alebo každý utečenec je automaticky potenciálny terorista,“ tvrdí. Podľa neho Európu ovládol strach z utečencov a z teroristov, ide však o dve odlišné veci. „Aj tí, ktorí pred ním utiekli do Európy, nemusia byť hneď teroristi,“ komentuje Frešo neregulovaný proces obsadzovania Európy cudzími etnikami.
Premiér je ohľadom pomoci Francúzsku zdržanlivejší
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na parížske udalosti podotkol, že sa napĺňa najhorší scenár obrovských bezpečnostných rizík spojených s migračnou krízou. Očakáva, že v tejto súvislosti padnú tvrdé a nepríjemné rozhodnutia – emócie pôjdu stranou a bude treba pristúpiť k oddeleniu ľudí utekajúcich pred vojnou od ekonomických migrantov, ktorých treba z Európy vytlačiť. „Viete si predstaviť, čo to bude za cirkus?“ spýtal sa Fico a dodal, že nálady v Európe sa už menia.
O nevyhnutnosti spoločného vojenského riešenia hrozby zo strany Islamského štátu formou spolupráce a vzájomnej koordinácie USA, Ruska a Francúzska (krajín, ktoré v Sýrii podnikajú nálety) sú presvedčení napríklad premiér Robert Fico či líder SNS Andrej Danko. Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo považuje vojenské riešenie za spoločnú vec EÚ a v prípade dohody by sa k nej Slovensko malo pripojiť.
Šéf kabinetu je o niečo zdržanlivejší. Po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR (18. 11.) vyhlásil, že bez mandátu na základe medzinárodného práva sa na vojnových misiách v Sýrii zúčastňovať nebudeme. Na žiadosť Francúzska v súvislosti s aktivovaním článku 42.7 zmluvy Európskej únie, podľa ktorého majú ostatné štáty „povinnosť poskytnúť pomoc a podporu“ tej členskej krajine, ktorá sa stala obeťou útoku, sme však pripravení zareagovať.
„Slovensko má na niektoré aspekty migračnej krízy možno iný názor ako niektoré iné krajiny, ale určite bude solidárne,“ uviedol Fico, ktorý svoju predstavu priblížil v zmysle mierového použitia vojenských síl. Napríklad s cieľom vytvoriť v Sýrii oblasť, kde by sa mohli utečenci bezpečne sústreďovať. „My nie sme schopní viesť vojnu ako krajina. Ale máme ženistov, profesionálov, ktorí vedia odstraňovať míny, výbušniny, máme ľudí, ktorí vedia pomáhať pri rekonštrukcii mostov, železníc, máme dobrých zdravotníkov, pripravenú poľnú nemocnicu, ktorú môžeme okamžite poskytnúť,“ konkretizoval predseda vlády spôsoby, ako by sme mohli byť nápomocní.
Francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian však charakter pomoci, ktorú jeho krajina očakáva, definuje trochu inak. Podľa neho by mohla byť vo forme buď spolupráce v rámci francúzskej intervencie v Sýrii či Iraku, alebo úľavy či podpory Francúzska v iných operáciách. Asi celkom nepochopil, že na vojnu a jej daň v podobe ľudských obetí Slováci stále nie sú pripravení.