Tak ako pred rokom Inštitút pre verejné otázky, zamotal sa do pavučiny vlastných konšpirácií a paranoidného videnia reality tentoraz aj Globsec Policy Institute. Pokúsme sa najprv vecne, bez zbytočnej subjektívnej nadstavby, zhrnúť závery nového prieskumu, ktorý táto think tank inštitúcia uskutočnila v troch susediacich krajinách strednej Európy.
Pokles sympatií voči NATO, USA a EÚ pokračuje
1. Dôvera mladej generácie (vo veku od 19 do 24 rokov) v alterantívne médiá dosahuje dnes na Slovensku 29 percent a naďalej rastie. „Najviac zasiahnutou“, ako to komentátori nazvali, je Česká republika, kde tzv. tradičným médiám dôveruje údajne najmenej obyvateľov.
2. Napriek členstvu SR v NATO má tento vojenský pakt v našej verejnosti iba 30-percentnú podporu, kým v ČR dosahujú jeho prívrženci podiel 44 % a v Maďarsku 47 %. Spomedzi troch sledovaných krajín ide teda o najnižšiu úroveň dôvery k „transatlantickým hodnotám“. Slovensko ju dosiahlo aj vďaka časopisu Zem&Vek, ktorý GLOBSEC uvádza medzi príkladmi mediálnej alternatívy na prvom mieste.
3. Kľúčovú rolu v negatívnom vzťahu k NATO zohrávajú antipatie k Američanom, ktoré ovplyvňuje vystupovanie Spojených štátov v Európe a vo svete. Podozrenie, že zneužívajú Severoatlantickú alianciu na ovládanie malých krajín, zdieľa dokonca až 68 % Slovákov a 58 % Čechov. Maďari sú napriek ostrej kritike svojho premiéra Viktora Orbána z Bieleho domu voči USA o niečo zhovievavejší: 46 % ich vníma pozitívne a iba 39 % negatívne.
4. Napriek stále početnej skupine ľudí s nevyhranenými postojmi je podpora pre členstvo v EÚ a ďalšiu integráciu v celom regióne na ústupe. Tradične eurooptimistické Slovensko zažilo v tomto ohľade prudký pokles (14 % respondentov je dnes proti), no naďalej ostáva druhou najviac proeurópsky orientovanou krajinou regiónu.
Vinníkmi ruská propaganda a hystéria okolo migračnej krízy
Meritórny charakter prieskumu však v interpretácii faktorov, ktoré sa na jeho výsledkoch mali či mohli podpísať, nadobúda odrazu úplne iný rozmer. „Cieľom ruskej propagandy nie je nevyhnutne presvedčiť ľudí, že ruský pohľad na svet je ten správny, že ich výklad udalostí je lepší, ale zničiť a podkopať dôveru v médiá Západu (vrátane krajín strednej Európy), aby ľudia neverili nikomu,“ myslia si predstavitelia GLOBSEC, ktorý v Bratislave každoročne organizuje Global Security Forum. Podľa nich začali s týmto zámerom vznikať (zjavne zabudli podotknúť, že na rozdiel od nimi zastúpeného mimovládneho sektoru spontánne a zdola) rozsiahle siete tzv. alternatívnych médií (rozumej „médií šíriacich konšpiračné teórie a antizápadnú propagandu“), ktoré okrem toho, že vyplnili dieru na regionálnom trhu, získali „výborný nástroj ako dostať dezinformácie priamo k cieľovej populácii“.
V ďalších komentároch autorov prieskumu GLOBSEC sa objavili aj pokusy niektoré faktory, ktoré za nelichotivým poklesom podpory Stredoeurópanov eurointegrácii potenciálne stoja, bagatelizovať a obviniť z tohto trendu „ruskú propagandu, ktorá môže ich vplyv posilňovať ich zvýrazňovaním a šírením vlastného naratívu“, prípadne ho pripísať na vrub „hystérie okolo migračnej krízy, ktorá vrcholila pred marcovými parlamentnými voľbami, teda v čase, keď sa realizoval prieskum“. Voilà – aké jednoduché a jasné vysvetlenie môžu mať zdanlivo komplikované javy a súvislosti!
Podceňovať schopnosť nezávisle myslieť sa nevypláca
Prieskum GLOBSEC poukázal ešte na jednu dôležitú skutočnosť. Miestoprísažné deklarácie o bezpodmienečnej príslušnosti k Západu alebo k Východu nepredstavujú pre väčšinu ľudí na Slovensku záležitosť, ktorej by v rebríčku svojich priorít prisudzovali popredné miesto. To, že sovietsku okupáciu z rokov 1968 až 1991 odsudzujú, ešte neznamená, že by sa preto mali dožadovať príchodu nových – pre zmenu amerických okupantov. Ako autori spomínaného prieskumu nakoniec sami priznali, najväčšia skupina obyvateľstva SR preferuje „zlatú strednú cestu“ – možno ich presvedčiť a ovplyvniť tak smerom na západ, ako aj na východ.
Namiesto toho, aby sa predstavitelia GLOBSEC a proamerické médiá zamysleli nad pravými príčinami trendov, nad ktorými neskrývajú svoje roztrpčenie, zvaľujú všetku vinu na „ruskú propagandu“ a jej „proruských kolaborantov“, ktorých jediným úmyslom má byť „naštrbenie podpory stredoeurópskeho regiónu členstvu v západných integračných zoskupeniach“. To je, isteže, pôsobivejšie a najmä – pohodlnejšie. Pretože až na neistotu, či takýto adolescentný postoj zvyšuje profesionálnu dôveryhodnosť organizátora akéhokoľvek prieskumu, ako aj samotnú objektívnosť ním prezentovaných záverov, neriskujú vôbec nič. Podceňovať u ľudí schopnosť nezávislého myslenia a tvorby vlastného úsudku sa však v konečnom výsledku nikomu v dejinách nevyplatilo.