V tichosti a bez väčšieho záujmu médií, ktoré venujú svoju pozornosť udalostiam na Kryme, prebehlo v severotalianskom regióne Benátsko referendum o osamostatnení od zvyšku krajiny. Internetové hlasovanie trvalo päť dní a 89 % voličov sa napokon vyslovilo za odtrhnutie od Talianska.
Prieskum tiež obyvateľom kládol otázku či chcú, aby si krajina v prípade vyhlásenia nezávislosti ponechala euro a zostala členom EÚ a NATO. Viac ako 55 percent voličov sa vyjadrilo za zotrvanie v EÚ a viac ako 51 percent uviedlo, že chcú zostať v eurozóne. Vyše 64 percent voličov si želá, aby bolo Benátsko súčasťou NATO.
Na tlačovej besede guvernér Benátska Luca Zaia zdôvodnil svoj negatívny postoj voči Rímu: „My Benátčania máme pocit, že sme tu len na to, aby sme platili dane.“ Podľa neho talianska vláda vysáva z regiónu na daniach 71 miliárd eur, no spätne doň investuje o 21 miliárd menej. Dodal tiež, že vláda v hlavnom meste „si stále myslí, že je na čele nejakého impéria a nás považuje len za jeho perifériu.“
Iniciátori referenda vzhliadajú k preslávenej renesančnej Benátskej republike, ktorá v časoch rozdrobeného Talianska patrila k stredomorským veľmociam a jej pýcha pohasla až po invázii francúzskej armády Napoleona Bonaparta v roku 1797.
Keďže podľa súčasne platnej ústavy delenie Talianska referendom nie je možné, Benátčanom zostane len priestor na vyjednávanie s Rímom. Aktivisti však považujú výsledok referenda za svoje veľké víťazstvo. Mnohí si preto už dnes kladú otázku či toto referendum môže znamenať začiatok rozpadu Talianska, ktoré bolo počas posledných dvoch tisícročí dlho nejednotné a ešte dnes existujú priepastné rozdiely medzi severom a juhom krajiny.
Zdroje: RT.com, lemonde.fr Foto: AFP Photo / Olivier Morin