Maďarská zahraničná politika má vzácnu schopnosť okamžite využiť napätie na medzinárodnej scéne na presadzovanie večne živenej myšlienky Veľkého Maďarska. Ukrajinská kríza a vývoj na Kryme zamestnáva politikov od Atlantiku po Ural i mocenské centrá za Atlantikom, a Budapešť v tejto situácii prichádza s myšlienkou maďarskej autonómie v rumunskom Sedmohradsku. Oficiálnu politiku dopĺňa vykrikovanie panhungarských radikálov na uliciach maďarskej metropoly o tom, ako treba položiť život v boji za vlasť. Zvláštne načasovanie aktivít v atmosfére obáv z rusko – ukrajinského konfliktu. Treba pripomenúť, že história sa ako vždy opakuje, pretože elementy blúzniace o prekresľovaní európskej mapy podľa veľkomaďarských koncepcií podobne využívali krízu s Kosovom.
Keď kosovskí Albánci vyhlásili svoju nezávislosť, predstavitelia Maďarov vo Vojvodine spustili masívnu kampaň o nutnosti personálnej a územnej autonómie. Bez ohľadu na to, že etnické skupiny v Srbsku majú všetky náležité práva menšín.
O personálnej únii hovoril u nás v roku 2007 vtedajší podpredseda Strany maďarskej koalície Miklós Duray. Podľa neho by znamenala, že do celorepublikového autonómneho orgánu by mohli voliť svojich zástupcov príslušníci národnostnej menšiny z celého územia Slovenska.
Predseda demokratického spoločenstva vojvodinských Maďarov, Sándor Pál, ešte začiatkom marca 2008 (ani nie mesiac po vyhlásení štátu Kosovo) vyhlásil, že nastal najvhodnejší okamih pre rozhovory o autonómiách v regióne, pretože v prípade Kosova právo na sebaurčenie je postavené nad princípy štátnej suverenity a nenarušenia hraníc.
Teraz je na programe Krym a jeho snaha stať sa súčasťou Ruska a panhungárska úderka zavetrila šancu. Maďarov na Zakarpatskej Ukrajine/v Podkarpatskej Rusi najprv zaskočilo zrušenie jazykového zákona z roku 2012 a tým možnosti používať svoj jazyk v úradnom styku. Potom došlo k útoku na pamätník. Neznámi páchatelia zničili významný maďarský pamätník vo Vereckom priesmyku na západe Ukrajiny, venovaný dobytiu karpatskej kotliny Maďarmi v roku 895. Na záberoch bezpečnostných kamier je vraj vidieť dvoch zamaskovaných ľudí, ako na pamätník lezú, polievajú ho nejakou horľavinou a potom zapaľujú. Maďarské oficiálne miesta si vzhľadom na americké a európske pozície vo vzťahu k novej kyjevskej vláde nedovolia prilievať olej do ohňa a dráždiť ešte viac ukrajinských nacionalistov. Tak si vybrali, ako už tradične, keď nie Slovensko, tak Rumunsko.
Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén prišiel do Rumunska, aby tam s miestnymi Maďarmi oslávil maďarský štátny sviatok, výročie protihabsburskej revolúcie z roku 1848. Na slávnostné zhromaždenie v meste Targu Secuiesc za ním prišlo 10 000 Maďarov. Približne rovnaký počet účastníkov bol aj na zhromaždení v Bukurešti. Vicepremiér Semjén vyzval na priznanie autonómie pre 1,2 milióna Maďarov, ktorí žijú v Rumunsku. Podľa neho takáto autonómia nie je nijakou prehnanou požiadavkou, pretože pre Európsku úniu je to normálna prirodzená realita.
Maďarská menšina, ktorá tvorí v Rumunsku asi sedem percent obyvateľstva, žije hlavne v Sedmohradsku. V 50-tych rokoch tento región získal autonómiu, ale po niekoľkých rokoch v rámci novej správnej reformy došlo k jej zrušeniu. Po páde komunizmu ju rumunskí Maďari opakovane chceli obnoviť, ale bez úspechu. Rumunské zákony chránia práva Maďarov a okrem iného im zaručujú právo na všetky formy vzdelávania v rodnom jazyku. Predstavitelia menšiny presadzujú rozšírenie svojich práv a chcú presadiť zákon, ktorý by Sedmohradsku opäť zaistil územnú autonómiu.
Predseda ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko – Jobbik, Gábor Vona, vyhlásil v Budapešti na mítingu pri príležitosti osláv protihabsburskej revolúcie, že jeho starý otec bol odhodlaný zomrieť za Sedmohradsko a dnes je on pripravený zomierať za národ a vlasť. Ani premiér Viktor Orbán sa veľmi nelíšil vo svojich rečiach od opozičného Jobbiku. Označil Maďarsko za najjednotnejšiu krajinu v Európe, pričom zdôraznil, že dejiny netolerujú slabosť a zbabelosť a preto slabé a zbabelé národy nemajú budúcnosť.
Ak budú rovnako odhodlaní aj Slováci, Rumuni a Srbi, ako sú o sebe presvedčení stúpenci panhungarizmu, potom čakajú Európu nielen ukrajinské krízy, ale konflikty späté s dávnou minulosťou. Podobne ako v prípadoch odtrhnutia Kosova, kyjevských udalostí alebo krymského referenda netreba zabúdať, kto na začiatku rozpútava tieto procesy, podporuje eskaláciu napätia, aby ťažil z následných konfliktov.
Zdroj: SITA, TASR, DPA, Mediafax Foto: wikimedia.org