Utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny je pravidelne pripomínané spomienkovými akciami v jednotlivých krajinách i v rámci OSN. Z vyše 60 miliónov obetí celosvetového konfliktu je mimoriadna pozornosť v celosvetovom meradle venovaná konkrétnej etnicko-náboženskej skupine, ktorá vyzýva svet, aby nezabudol a poučil sa.
Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej koncom roka 2005, stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok. Oddiel Červenej armády totiž v ten deň roku 1945 obsadil nemecký koncentračný tábor Osvienčim – Brezinka, v ktorom väčšinu obetí tvorili Židia. Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v spojitosti s Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu pripravila vo svojom sídle v Paríži niekoľko podujatí – výstavy i medzinárodný seminár s názvom: „Dosah vyučovania o holokauste – ako hodnotiť politiky a praktiky?“ Na seminári diskutovali odborníci z akademickej obce, predstavitelia vzdelávacích zariadení a špecializovaných inštitúcií na vyučovanie o holokauste. Zároveň predstavili najnovší výskum o tom, ako motivovať vyučujúcich i žiakov učiť sa o danej historickej udalosti, ako ju prezentovať v školských programoch a učebniciach.
História magistra vitae – história je učiteľkou života, ale v jej komplexnosti a všetkých súvislostiach, aby žiak, študent i dospelý človek mal ucelenú predstavu. Preto s históriou druhej svetovej vojny treba vnímať aj to, čo jej predchádzalo a čo nasledovalo v povojnovom vývoji, napríklad pokiaľ ide o sionizmus a praktickú politiku židovského štátu Izrael.
Netreba zabúdať na to, ako si sionisti zo začiatku náramne rozumeli s nacistickým režimom v Nemecku a dokázali nájsť s nacistami spoločnú reč. Aj o tom by sa malo učiť a diskutovať na seminároch. Po nástupe ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera k moci pozvalo sionistické hnutie do Palestíny baróna Leopolda von Midelstein (budúceho šéfa židovského oddelenia SD a zástupcu druhého najvyššieho veliteľa SS R. Heydricha), aby sa zoznámil so životom nových Židov. Barón aj s manželkou v sprievode nemeckého sionistu Kurta Tuchlera strávili pol roka v Palestíne návštevou kibucov – samostatne hospodáriacich spoločenstiev na socialistických princípoch. Nadšený barón napísal vo svojich cestovných poznámkach v časopise Angriff (Útok), že videl skutočné zázraky, ako sa Žid obrábajúci pôdu vlastnými rukami stáva úplne novým Židom. Preto priateľské napomáhanie ich presťahovaniu by bolo rovnako užitočné pre Nemcov, ako aj Židov a stalo by sa základom pre vytvorenie nových vzťahov medzi oboma národmi. Rovnaké názory zdieľali aj sionisti, ktorí podporovali vytvorenie vlastného štátu v Palestíne a potrebovali k tomu nových a nových osadníkov. A tak vzniklo memorandum z 22. júna 1933, zaslané Hitlerovi, v ktorom sa sionizmus ako národná teória prirovnáva k nacionálnemu socializmu. Nič nebráni tomu nájsť spoločný jazyk na základe „vzájomného uznania dôležitosti odmietnuť egoistický individualizmus liberálnych čias a nahradiť ho spoločnou kolektívnou zodpovednosťou“. Na memorandum nadviazala v auguste 1933 dohoda medzi nemeckým ministerstvom hospodárstva a oficiálnymi zástupcami sionistických organizácií Nemecka a Palestíny. Oficiálna dohoda vošla do dejín pod názvom Haavarah – Abkommen, v hebrejčine a v nemčine to znamená „presun“. Nacionálni socialisti sa zaviazali, že budú pomáhať sionistom pri výjazde nemeckých Židov do zasľúbenej zeme. V priebehu šiestich rokov, do začiatku vojny, sa na základe vzájomne dohodnutých kvót – minimálne 15 tisíc a maximálne 20 tisíc ľudí ročne – vysťahovalo 60 tisíc záujemcov do Palestíny. Program mal byť ukončený okolo roku 1960.
Po vypuknutí vojny už bolo všetko inak. Po vojne vznikol Izrael a židovské komandá „čistili“ palestínske územia od pôvodných obyvateľov, vrátane žien a detí. Dedina Deir Jásin je pre Palestínčanov to, čo v Európe Lidice pre Čechov, Oradour pre Francúzov, Kľak pre Slovákov či v Ázii My Lai pre Vietnamcov. Nadradená rasa z titulu svojej ideológie likvidovala menejcenných, okupanti neposlušné domáce obyvateľstvo – na výložkách mohla byť umrlčia lebka SS, Dávidova hviezda alebo označenie U.S.Army.
Rezolúcia VZ OSN č. 3379 z roku 1975 označila sionizmus za formu rasizmu a rasovej diskriminácie. Mávnutím čarovného prútika prestal byť sionizmus formu rasizmu, keď bola rezolúcie v roku 1991 anulovaná, pričom išlo o jedinú anulovanú rezolúciu v histórii OSN.
Aj to by sa malo vyučovať, pripomínať a slúžiť na poučenie ľudí od Izraela cez Európu a Áziu až po Ameriku. Utrpenie je vlastné všetkým nevinným obetiam a nikto nemá ako jediný monopol na bolesť, krivdu a nespravodlivé zaobchádzanie. Skúsenosti s tým majú rovnako Indiáni, ako ukrajinskí roľníci či Arméni alebo Kambodžania.
Zdroj: TASR Zroj foto: rense.com