Násilné trestné činy páchané na ženách v Afganistane dosiahli v roku 2013 nebývalú úroveň brutality, po tom čo koalícia vedená USA oznámila svoj úmysel odísť z krajiny. Uviedla to afgánska organizácia ľudských práv.
Predsedníčka nezávislej komisie pre ľudské práva v Afganistane (AIHRC) Sima Samarová uviedla pre agentúru Reuters, že výskyt a ohavnosť útokov na ženy sa v roku 2013 zintenzívnil a od marca do septembra narástol počet týchto prípadov o 25 percent.
„Brutalita prípadov je naozaj zlá. Odrezávanie nosa, pier a uší. Verejné znásilnenie,“ povedala Samarová. „Hromadné znásilnenie… To je proti dôstojnosti, proti ľudskosti.“
Ako poznamenala, s blížiacim sa termínom stiahnutia medzinárodných vojsk sú ženy v kmeňových oblastiach menej chránené a bezbranné voči násilným útokom.
„Prítomnosť medzinárodného spoločenstva a rekonštrukčných tímov vo väčšine provincií dávala ľuďom dôveru,“ povedala Samarová. „Boli tam ľudia, ktorí sa snažili chrániť ženy. Ale to už patrí minulosti, bohužiaľ.“
Poznamenala tiež, že aj zlé ekonomické podmienky a nedostatok bezpečnosti sú faktorom, ktorý prispieva k nárastu incidentov. Ostatní pracovníci v oblasti ľudských práv vidia za útokmi a dokonca aj za zabíjaním žien neexistenciu práva v krajine, založenej na patriarchálnej kmeňové spoločnosti.
„Zabíjanie žien v Afganistane je ľahká vec. Neexistuje za to žiadny trest,“ povedala agentúre Reuters Suraya Pakzadová, ktorá v niekoľkých provinciách prevádzkuje azylové domy pre ženy.
Spomínajúc prípady verejného kameňovania, Pakzadová povedala, že budúcnosť ženských práv v krajine vyzerá neradostne.
„Zákony sú lepšie, ale realizácia týchto právnych predpisov je v rukách vojenských vodcov… Myslím, že kráčame späť.“
V novembri vyzvala organizácia Human Rights Watch (HRW) Afgancov, aby odmietli návrh ministerstva spravodlivosti, ktoré pomáha pri príprave nového trestného zákonníka, zahŕňajúceho obnovenie kameňovania ako trestu za cudzoložstvo.
„Je absolútne šokujúce, že 12 rokov po páde vlády Talibanu môže Karzajova administratíva vrátiť kameňovanie ako trest,“ povedal Brad Adams, riaditeľ Human Rights Watch pre Áziu.
„Prezident Karzaj musí preukázať aspoň základné dodržiavanie ľudských práv a odmietnuť tento návrh,“ dodal Adams.
Návrhom sa zákonodarcovia snažia zaviesť kameňovanie za pohlavný styk mimo oficiálneho manželstva. Stanovuje, že muž aj žena musia byť odsúdení na trest smrti ukameňovaním, pokiaľ je cudzoložník ženatý alebo cudzoložnica vydatá.
Uvádza sa tu tiež: „Ukameňovanie sa uskutoční na verejnosti vo vopred určenom mieste. Ak je cudzoložník alebo cudzoložnica slobodný, odsúdi sa na 100 rán bičom.“
Smrť ukameňovaním sa používala za vlády Talibanu, ktorý bol pri moci od polovice 90. rokov do roku 2001. Po americkej invázii a vytvorení novej vlády Afganistan podpísal medzinárodné dohovory o ľudských právach, čím sa zaviazal chrániť práva obyvateľov, a to najmä žien.
Medzinárodné právo hovorí, že smrť ukameňovaním porušuje Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Afganistan ratifikoval.
Vo svojej správe o Afganistane z roku 2013 HRW obviňuje vládu, že „zlyhala pri efektívnom reagovaní na násilie páchané na ženách, ktoré podkopáva už beztak úbohý stav ženských práv.“
Okrem toho HRW tvrdí, že rétorika prichádzajúca od vedenia krajiny naďalej podnecuje násilie páchané na ženách.
„Marcové vyhlásenie prezidenta Hamída Karzaja v národnej náboženskej rade, označujúce ženy za „druhoradé“, zakazujúce páchanie násilia na ženách len ak ide o „neislamské“ dôvody a vyzývajúce k segregácii žien a dievčat v oblasti vzdelávania, zamestnávania a na verejnosti, vyvoláva pochybnosti o záväzku vlády na ochranu žien. Keď minister spravodlivosti popisuje útulky pre týrané ženy ako miesta „nemorálnosti a prostitúcie“, táto skepsa sa prehlbuje,“ zdôraznila správa HRW.
Väčšina zahraničných síl sa chystá odísť z Afganistanu do konca roka a nie je jasné, či niektoré zostanú aj po roku 2014, keďže sa Karzajova vláda stále zdráha podpísať bilaterálne dohody o bezpečnosti so Spojenými štátmi a kladie požiadavky, ktoré Washington označuje za „nereálne“.
Preklad z RT Foto: AFP Photo / Noorullah Shirzada