Čínski novinári budú od nového roku skladať ideologické skúšky, ak si budú chcieť udržať novinárske preukazy. Je to prvýkrát čo úrady vyžadujú od novinárov absolvovanie takéhoto testu. Na úspešné zvládnutie skúšky je k dispozícii 700–stranový manuál, ktorý si možno kúpiť v kníhkupectve. V príručke sú smernice ako napr. nie je dovolené publikovať správy, ktoré obsahujú komentáre namierené proti straníckej línii alebo vzťah medzi stranou a spravodajskými médiami je vzťahom toho, kto vedie, s tým, kto je vedený.
Typicky čínske v duchu oficiálnych straníckych nariadení. Žurnalistika v našich stredoeurópskych končinách, ale podobne v celom euro- americkom priestore, je na inej úrovni – tu už netreba nič prikazovať alebo preskúšavať. Väčšina mediálnych masérov verejnej mienky má autocenzúru v krvi a politickú korektnosť berie ako nepísaný zákon. Značná časť sa s nimi tak vnútorne stotožnila, že vládnuci establishment sa môže na mediálnych udržiavateľov občianskej poslušnosti stopercentne spoľahnúť.
V čínskych smerniciach stačí vymeniť slová „proti straníckej línii“ za „proti politike Washingtonu, Tel Avivu, Bruselu, MMF alebo Svetovej banky“. Ak sa aj niekto odváži pustiť sa komentármi proti modlám novej éry tak je vypoklonkovaný medzi konšpirátorov a nedôveryhodné zdroje. V prípade Číny vedie strana a vedeným je novinár, v našom trhovo demokratickom svete vedú novinára neviditeľná ruka trhu, mimovládne organizácie, demokratické hodnoty Európskej komisie, neoliberálne ekonomické teórie či multikulturalizmus a boj proti extrémizmu.
Pre korektného novinára v demokratúre je rukou, ktorá ho hladká a živí:
– pravicové uvažovanie v tom zmysle, že akýkoľvek sociálny aspekt je už komunistickým rovnostárstvom,
– NATO ako posol mierových misií,
– Európska únia ako nositeľ materiálneho a duchovného bohatstva.
A takúto ruku poslušný žurnalista od Bratislavy po Londýn predsa nebude hrýzť a nepotrebuje k dobrovoľnej servilnosti nijaký manuál.
Komentár bol odvysielaný v nočnom Mlčaní na rádiu Viva.
Zdroj foto: ivygateblog.com