Presne pred desiatimi rokmi, deväť mesiacov potom, čo vtrhli do Iraku, zatkli americkí vojaci v meste Daúr bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna. Americká invázia mala zachrániť svet pred zbraňami hromadného ničenia, ktorými mal disponovať Saddám Husajn a oslobodiť krajinu od tyrana.
To prvé sa potvrdilo ako klamstvo. Po desiatich rokoch si sype popol na hlavu aj hlavný mediálny prúd. No pred vojnou a na jej začiatku pochybnosti o americko – britských argumentoch o nutnosti vojenského zásahu v Iraku nechceli politici a prisluhovačské médiá ani počuť. Priestor na protiargumentáciu poskytovali iba alternatívne servery – printové médiá, televízne a rozhlasové stanice výskali od radosti nad tým ako americká vojenská mašinéria so spojencami z NATO valcujú krajinu a prinášajú slobodu a demokraciu.
Zbrane hromadného ničenia sa nenašli, kontakty Saddáma Husajna na Al-Káidu a jeho spojitosť s atentátmi na Spojené štáty z 11.septembra sa nepotvrdili. Saddáma Husajna obvinili z genocídy, z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Po troch rokoch ho popravili. Iracký diktátor nezaobchádzal s opozíciou a nepriateľmi v rukavičkách, poslušnosť si vynucoval tajnou políciou a gardami. No chemické zbrane, ktoré použil proti Kurdom, mu dodávali zo západnej Európy a ich použitie proti iránskym vojakom v iracko – iránskej vojne mu odobrili priatelia z Washingtonu, ktorí si s ním vtedy podávali ruky, lebo Irán bol prvoradý nepriateľ. Napokon došlo aj naňho, ale nie preto, že bol diktátor a viedol vojny. Jeho najväčším zločinom bol nápad obchodovať s ropou v eurách a nie v dolároch. Zatknutie Husajna napríklad upevnilo kurz dolára. No v krajine vyvolalo vlnu sektárskeho násilia, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. Čo je viac – dolár alebo životy Iračanov? Odpoveď je jasná.
Ako však vyzerá Irak desať rokov po zatknutí Husajna? V oslobodenej krajine verejné služby zničené počas konfliktu stále nefungujú rovnako ako zásobovanie elektrinou, nezamestnanosť zostáva vysoká, korupcia a protežovanie príbuzných nových mocipánov sú všadeprítomné. K tomu pokračujúce každodenné atentáty.
V Iraku platí myšlienka spisovateľa Anthonyho Burghessa v diele Mechanický pomaranč o násilníckej spoločnosti – Vláda zvrhlého diktátora alebo davu? To vyjde narovnako.
Komentár bol odvysielaný v nočnom Mlčaní na rádiu Viva.
Zdroj foto: glogster.com