Mesiac október bol najkrvavejším obdobím v Iraku od apríla 2008. Za tých päť a pol roka nielen že nedošlo k zlepšeniu čo sa bezpečnostnej situácie v Iraku týka, ale pomery sa výrazne zhoršili. Minulý mesiac zahynulo v Iraku viac než 1000 osôb , pričom väčšinu z nich tvorili civilisti. Ďalších 1600 ľudí bolo zranených pri výbuchoch áut, prestrelkách a iných útokoch, ktoré majú na svedomí mrzačenie a vraždenie Iračanov.
Keďže aj po kvázi „oslobodení“ Iraku sa situácia stále zhoršuje, iracký premiér Nuri al-Maliki navštívil minulý týždeň Washington, kde od Spojených štátov žiadal väčšiu pomoc pri obnovení poriadku v spoločnosti zdecimovanej americkou inváziou z roku 2003. Okrem toho sa výrazne posilnila Al-Kájda a Irak potrebuje viac amerických vojakov, aby dokázal bojovať s nárastom jej členov.
Americký prezident Barack Obama prisľúbil spoluprácu s Irakom pri riešení expanzie Al-Kájdy, no čo pri rozhovore nezaznelo, bol fakt, že pred americkou inváziou v Iraku žiadna Al-Kájda nebola. Jej výskyt v krajine sa zhodoval s príchodom amerických vojsk. Američania pred vojnou tvrdili, že treba bojovať proti terorizmu v Iraku, no faktom zostáva, že práve ich invázia vyústila do vytvorenia teroristických sietí na mieste, kde predtým žiadne neboli.
Premiér Maliki tiež Obamovi povedal, že vojna v susednej Sýrii sa prelieva do Iraku, kde protiassadovskí bojovníci odpaľujú bomby a destabilizujú krajinu. V tomto roku v Iraku zahynulo už 5000 ľudí a na tomto čísle sa významne podieľali aj cezhraničné útoky sýrskych rebelov. Tu treba opäť pripomenúť, že sú to práve Spojené štáty, ktoré podporovali sýrskych rebelov počas posledných dvoch rokov.
Začiatkom tohto týždňa skupina amerických senátorov, z ktorých všetci podporovali americkú inváziu do Iraku, zaslala Obamovi ostrý list, v ktorom uvádza, že iracký premiér Maliki mal až príliš blízko k iránskej vláde. Nehovorí sa ale o tom, že irackú vládu po invázii dosadili samotné Spojené štáty.
Nepochybne možno Malikiho viniť z množstva prešľapov, tak ako vidno nespochybniteľné prípady korupcie u politikov vládnucich v krajine. Ako sa ale títo ľudia dostali k moci? Nesľubovali nám tí, ktorí obhajovali inváziu, že vytvorí podmienky na demokraciu na Strednom Východe a miesto pre pro-Americkú vládu?
Podľa bývalého ministra financií, Paula O’Neilla, začiatkom roka 2001, kedy Bushova administratíva zvažovala útok na Irak, vtedajší minister obrany Donald Rumsfeld hovoril o tom, aké by to bolo, keby v danom regióne nebol Saddám Husajn a tento región by bol naklonený americkým záujmom. Všetko v danej oblasti a okolo nej by sa zmenilo. Bola by to názorná demonštrácia americkej politiky. Po mnohých rokov ale vidíme, aká nereálna bola jeho idea.
Americký republikán Ron Paul v súvislosti s inváziou dlho obhajoval názor, že v momente, ako vojská vkročili do krajiny, z nej mali aj vyjsť. Platí to podľa neho tak pre Irak, ako aj Afganistan, Líbyu a všetky regióny, kde snahy neokonzervatívcov o oslobodzovanie priniesli len chaos, deštrukciu a viac zahraničných nepriateľov. Najlepšie je podľa neho nechať krajiny, nech si poradia samé.
Nanešťastie, zástancovia intervencií stále agitujú za zmenu režimu v Sýrii, hoci zároveň obviňujú irackú vládu za destabilizáciu, ktorá sa prenáša ďalej. Neustále sú prítomné snahy zaútočiť na Irán, dokonca aj s vypracovanou legislatívou, ktorá by takýto útok odobrila. Aj na základe týchto úvah je vidno, že poučiť sa zo svojich predošlých chýb je proces, ktorý trvá veľmi dlho.
Preklad z infowars