Podľa slov ruského ministera zahraničných vecí majú sankcie povzbudiť verejnosť k protestom, vďaka čomu by sa v prípade veľkých nepokojov mohlo podariť západu odstrániť súčasnú ruskú vládu. Išlo by pritom o veľmi podobný scenár, ktorý sa odohral aj na prelome minulého a súčasného roka v Ukrajine. „Západní vodcovia verejne priznali, že sankcie musia poškodiť ekonomiku a vyvolať verejné protesty. Západ nechce zmeniť ruskú politiku. Oni chcú zmeniť režim. Prakticky to nikto nepoprel.“
Sergey Lavrov taktiež prezradil, že vzťahy so Západom boli čoraz viac napäté ešte pred vznikom samotnej ukrajinskej krízy, ktorá predchádzala súčasnej sankčnej vojne. Moskva však aj napriek tomu všetkému nehodlá prerušiť svoje obchodné väzby s Európou, i keď to už nebude samozrejme také, aké to bolo pred vznikom krízy.
„EU je náš najväčší partner. Nikto si nestrelí do nohy a nepreruší kooperáciu s Európou, avšak každý chápe, že to už nebude biznis, aký ho poznáme.“
Lavrov označil akýkoľvek export ideológie – či komunistickej alebo dokonca demokratickej – za veľmi nebezpečnú vec, nakoľko táto ideológia vraj zaslepila Európanov pred videním určitých problémov, ktoré Rusko označuje za veľmi podstatné. Medzi takými je i neochota predstaviteľov EU informovať o prenasledovaní kresťanov moslimskými militantmi v Sýrii alebo Iraku; vo svete tak podľa neho rastie tzv. kresťanofóbia.
„Väčšina členov EU sa vyhýba diskusii o tomto probléme. Hanbia sa, rovnako, ako sa hanbili spomenúť kresťanské korene Európy v ústave EU.“
Ruskú opozíciu voči americkému globálnemu vplyvu netreba podľa ruského ministra zahraničných vecí brať hneď ako hnutie proti USA. Medzi jej stavebnými piliermi je údajne negatívny dopad silnejúceho vplyvu niektorých zahraničných mocností: „Nie je to o antiamerikanizme alebo nejakom druhu antiamerickej koalície. Je to o prirodzenej túžbe zväčšujúceho sa počtu národov zaistiť ich vitálne záujmy a robiť to v tom smere, ktorý vidia ako najvhodnejší, a nie v smere, ktorý je určený zahraničnou stranou.“
Zdroj: RT