Irán odmietol ako „neprijateľnú“ požiadavku amerického prezidenta Baracka Obamu, aby zmrazil citlivé jadrové aktivity po dobu najmenej 10 rokov, oznámil však, že bude pokračovať v rokovaniach, ktorých cieľom je zabezpečiť dohodu, uviedla iránska polooficiálna tlačová agentúra Fars.
„Irán nebude akceptovať nadmerné a nelogické požiadavky,“ poznamenal iránsky minister zahraničia Mohammad Javad Zarif, ako ho citovala agentúra Fars.
„Obamov postoj… je vyjadrený v neprijateľných a ohrozujúcich frázach…,“ povedal podľa správy a dodal, že rokovania prebiehajúce vo Švajčiarsku budú napriek tomu pokračovať.
Zarif a americký minister zahraničia John Kerry absolvovali vzájomné rokovania po tom, čo Obama povedal pre agentúru Reuters, že Irán sa musí zaviazať k preukázateľnému zastaveniu citlivých jadrových prác najmenej na 10 rokov, ak sa má dosiahnuť uzatvorenie prelomovej atómovej dohody.
Cieľom rokovaní je presvedčiť Irán, aby zmrazil svoj jadrový program výmenou za odpustenie sankcií, ktoré zmrzačila ekonomiku vývozcu ropy.
Spojené štáty a niekoľko ich spojencov, najmä Izrael, majú podozrenie, že Irán používa svoj civilný jadrový program ako zámienku k rozvoju potenciálu jadrových zbraní. Irán túto domnienku popiera, tvrdiac, že je to pre mierové účely, ako napr. výroba elektrickej energie.
Kerry a Zarif sa stretli vo švajčiarskom meste Montreux, v čase keď sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo svojom prejave pred Kongresom vo Washingtone chystá kritizovať diplomatické riešenie.
Napriek tvrdému tónu Zarifovho vystúpenia citovaného agentúrou Fars, keď po asi dvoch hodinách rokovaní s Kerrym poskytol novinárom krátky rozhovor, hovoril zmierlivejšie.
Na otázku, či obe strany uzavreli dohodu, Zarif odpovedal: „Budeme sa snažiť, to je dôvod, prečo sme tu.“
„Je dôležité, aby sme sa pohli dopredu. Ako sme už povedali, potrebujeme potrebnú politickú vôľu, aby sme si uvedomili, že jediným spôsobom, ako sa pohnúť dopredu, sú rokovania,“ dodal.
Vo svojom vyjadrení po rannom kole rozhovorov, Kerry povedal novinárom: „Pokračujeme v práci. Produktívne.“
Obe strany si stanovili, že koncom marca pristúpia k uzavretiu rámcovej dohody a v júni prijmú konečné komplexné riešenie, ktoré by obmedzilo jadrové aktivity Iránu s cieľom zabezpečiť, aby nebolo možné pretaviť ich na výrobu bômb, výmenou za zrušenie ekonomických sankcií.
Cieľom Iránu je rýchly koniec sankcií za akúkoľvek cenu, čo je jedným zo sporných bodov v rokovaní na vysokej úrovni.
Kým Spojené štáty zohrávajú hlavnú úlohu v rokovaniach s Iránom, zastupujú päť ďalších významných mocností: Veľkú Britániu, Čínu, Francúzsko, Nemecko a Rusko – skupinu známu ako P5 + 1 a E3 + 3.
V prejave nemeckého ministra zahraničných vecí, Franka Waltera Steinmeiera v Ženeve zaznelo optimistické presvedčenie s tým, že v uplynulom roku rokovania pokročili viac než v predchádzajúcom desaťročí.
„Úspešne postupujú aj rokovania medzi E3 + 3 a Iránom,“ povedal na konferencii OSN o odzbrojení. „Ja by som dokonca išiel tak ďaleko, že si dovolím tvrdiť, že počas desať rokov trvajúcich rokovaní sme nikdy nedosiahli taký veľký pokrok, ako práve v tomto roku.